Už dlhšie plánujeme ďalšiu výpravu na Rhonu. Obvolať a rezervovať potrebné veci ide ako po masle, až kým nepríde deň D. Tentoraz sa pozbierala krásna banda pirátov. Cesta je ako vždy dlhá, ide sa s dvomi loďami a ďalší známi sú už na mieste. Predpovede hlásia kruté dažde, pričom už tri dni prší...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JÚN 2020
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.11.2020.
Hneď po príchode riešime spustenie lodí na Malej Rhone a rýchlu kontrolu terénu. Okolo nás sa prevaľuje hnusne kalná voda – ako kvalitné mocaccino. Teplota vody 16 °C je síce dosť nízka, ale v duchu cítim, že sa to ešte dá. Ryby ani nechytáme, sme príliš unavení… Napokon, rieku nám do zajtra nikto neukradne a na vode nikoho niet. Nemáme sa prečo báť, že niekto nám „rozbije“ terén. Ráno je múdrejšie večera, takže ide sa spať a pripravovať veci na skorý ranný výjazd.
Náš tátoš
Finval Rangy 510.
Prekvapenie na rieke
No ráno nie je múdrejšie, ale priam prekliate! Voda očividne o viac ako pol metra dole a jej viditeľnosť len zhruba 30 – 40 cm. To čo sa tu stalo, sakra! Zlý pocit priamo až v tých najhlbších kútoch duše. Toto nevyzerá dobre. Ale hecnime sa a ide sa na to, poznáme „najúrodnejšie“ časti rieky, takže hneď tam ideme. Nevadí, ak tam nebudú veľké ryby, hlavne že ich bude veľa. Ak nie tam, tak už nikde inde.
No pravda je krutá – nikde nič! Hádžeme už osvedčené nástrahy pod breh, ale žiadna reakcia na ne nie je, žiadne točáky, vyrušené ryby. Peťovi aj hovorím, že toto tu dobre nevyzerá. Ani na sonare nevidieť nejakú tú rybu v pohybe. Po istom čase aj rušíme toto trápenie a presúvame sa približne 30 km vyššie na úplne inú časť rieky.
Skinner 15 cm, funguje všade.
Stále ani ťuk
Ideme však len s jednou loďou, Finval Rangy vyhovuje v pohode pre lov 4 osôb aj na prívlač. Je to síce trošku obmedzené (traja by bolo ideálne), ale chytáme. Neskôr už rátame dopad nástrah na vodu… Sto či päťsto hodov – ani neviem presne a stále nič. No a väčšinou na dobrom mieste matematika veľkých čísiel nepustí! Čím viac nahodení, tým viac možností na záber… A tu nič! Miesto je priam úžasné – sútok dvoch riek, blízko je aj mostný pilier, hĺbky 2 až 6 met-
rov a obrovská takmer stojaca časť rieky. A dokonca asi o stupeň teplejšia časť ako na hlavnom toku. Už ani neviem, ako dlho sme tam hádzali, ale – dosť! Výsledok je stále identický: NIČ.
Bachor mal, akoby zožral loptu.
Prvý zásek
Dohodli sme sa, že už ideme preč. Ešte sa splavíme pomalým prúdom až pod pilier a pálime domov, stačilo. Ako ideme dole, približne 30 metrov pred pilierom na sonare akoby vidieť pri jednej hrane dlho hľadané „klobásky“ (echo asi sumcov). Tak nahodím hore prúdom a malým pridvihovaním splavujem nástrahu po prúde. Cítim jemnú zmenu pri dopade (asi to bude tá hrana) a hneď cítim aj jemný ťuk. Žiaden bum, nejaký divoký záber, ale ako keby zubáč. No pri záseku je hneď cítiť, že ryba je to dobrá, smeruje hore prúdom a ťahá aj cez cievku, čo je fajn.
A po tejto rybe sme mysleli, že to už pôjde.
Udica sa statočne ohýba
Samozrejme, prvé pohľady boli neveriace, po dlhom dni hádzania zase záber na poslednú chvíľu. Ale ryba ide, ťahá a na moje šťastie smeruje mimo úseku, kde by si mohla nájsť nejakú tú skrýšu. Silu ale má, udica sa statočne ohýba a nie a nie ju podvihnúť. Vybieha dobrých 50 metrov nad miesto záberu, na tichšiu a troška hlbšiu časť, kde voda stojí. Pomaly smeruje hore vedľa hlavného prúdu a potom sa razantne otáča, smeruje späť k pilieru. Skúšame ju opatrne nasmerovať mimo problematické oblasti a celkom nám to ide; obchádzame všetko, kde by sa sumec mohol zachytiť a priamo na rozhraní hlavného prúdu sa splavujeme ďalej. Pomaly rybu dokážem aj dvíhať.
Z dna sme vyťahovali všeličo.
Je to sumec
Prvý pohľad a dĺžku odhadujeme na zhruba 2 metre, takže úplná radosť. Na „jemnej“ výbave sumec ešte dosť bojuje. Tento set som dal dokopy presne na daný spôsob, jigovanie a lov vertikálnou nástrahou, aby som vedel loviť v rozpätí 20 – 80 g nástrahy, pričom má dostatočnú silu aj na zdolanie ozajstného kráľa našich riek. Je to taký kompromis, lebo na vobler je vhodný len obmedzene.
Prečo nebrali?
Točiaceho sa sumca dostávam pod kontrolu a už aj plachtu máme pripravenú. Takže trošku „pobojujeme“ a v celej dĺžke leží na plachte… A strašne smrdí. Teraz zisťujeme problém celodennej minimálnej aktivity. Ryby sú až doplna prežraté a keďže sme ju nechali pošportovať, tak to jedlo vyvracia von. Nehorázne to smrdí a Richard stresuje, aby sa to nedostalo niekde mimo plachty. Pozostatky rýb sa šmýkajú na plachte, snažím sa ich povyhadzovať z lode.
Ryba má 202 cm, akurát na peknú a strašne rýchlu fotku. Už sa mi dvíha žalúdok a akosi už chcem mať túto situáciu za sebou. Dlho ani nevydržím pózovať, hoci ma tu traja borci tlačia do „levej“ fotky (zblízka sa pozrieť do tlamy ryby), ale na to sa neodvážim… To by som tú tlamu asi naplnil.
Napokon už fakt „nemusím“ a rybu doslova z lode vyhadzujeme. Čistenie potrvá celkom dlho (asi si budem musieť na také výpravy nosiť aj nejaký voňavý prostriedok na parkety).
Malá Rhona je málo dotknutá civilizáciou.
Máme ďalší plán!
Zbaviac sa i posledného slizu, po doumývaní lode sa rozhodneme skúsiť to ešte raz. Avšak bez výsledku. Už aj slnko zapadá, čo v týchto končinách znamená koniec lovu. Po tomto zážitku ale už máme plány na zajtra – zhruba prechytať podobné úseky. Verím, že výsledok bude podobný alebo aj lepší, však už máme plán!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
