Na nasledujúcich stranách vám predstavíme východniarku, ako sa patrí. Pristane jej to nielen na modelingovom móle, ale aj na tom rybárskom. Zručne narába s prútom v ruke, ale aj s paličkami pre mažoretky a nebojí sa zobrať do prstov červy či pijavice, ale ani konské opraty. Hotová Bond girl!
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Ahojte, rybári, moje meno je Veronika Hromňáková a pochádzam z východného Slovenska z mestečka Humenné. Zbožňujem prírodu a všetko s ňou spojené a aj preto ma práve rybolov tak uchvátil. Je to ten najlepší oddych a relax, aký poznám a som skutočne veľmi rada, že som dostala možnosť predstaviť sa čitateľom Slovenského RYBÁRA.
Aj zimná rybačka má svoje čaro.
Duhák ulovený na rybníku v Lysej Hore.
Aké boli tvoje prvé kontakty a začiatky s rybárčením?
K rybačke som sa dostala pred piatimi rokmi. Od detstva som však mala k tomu akýsi vzťah, aj keď nikto z rodiny nebol rybár. Pamätám si, že už ako malá som chodievala tajne obzerať rybárske súťaže, ktoré sa u nás na Laborci každoročne konali. Preto tajne, lebo mama mi stále vyslovene zakazovala chodiť bez dozoru k vode, ja som však vždy našla nejaký spôsob, ako sa tam dostať, posadiť sa na lavičku a nadšene sledovať všetko dianie. Teda kým sa ostatné kamošky hrali s bábikami, ja som dychtivo sledovala plaváčiky na vode.
Aktívne som sa začala venovať rybačke po tom, čo ma k tomu priviedol vtedajší priateľ. Chytal viac‑menej kaprárinu, takže také boli aj moje začiatky. A keďže som sa na každý večer strávený na rybách tešila čoraz viac a neštítila som sa vziať do ruky ani rôzne červy či pijavice, rozhodla som sa spraviť si rybársky lístok a chytať aktívne. Teraz sa však už venujem prívlači a tretí rok chytám aj II. prívlačovú celoslovenskú ligu.
Jedno z mojich najobľúbenejších miest – rybačka pod Starinou na rieke Cirocha.
Čo pre teba znamená rybačka?
Rybačka mi učarovala hlavne pre samotné ryby – myslím, že sú to fascinujúce stvorenia. Na každej rybke sa príroda krásne vyhrala a vždy keď nejakú chytím, či už malú alebo veľkú, usmievam sa od ucha k uchu a obdivujem. Samozrejme, druhou vecou, ktorú na rybách zbožňujem, je pokoj a relax. Pre mňa obrovská psychohygiena! Keďže pracujem v oblasti nechtového dizajnu, tak vymeniť občas ženský kolektív za mužský je pre mňa celkom príjemná zmena. Aj keď mám celkom dosť iných záujmov – keďže občas sa venujem modelingu, som trénerkou humenských mažoretiek Amazonky, s ktorými som už 18 rokov, príležitostne šijem a jazdím na koni – tak rybačka je moja veľká vášeň a radím ju na prvé miesto. Je to veľký kúsok môjho malého vesmíru!
Najlepší relax pri západe slnka.
Pamätáš si ešte na svoju prvú rybu?
Jasné! Prvú rybu som chytila na Domaši. Bol to malý pleskáč, ale fotila som sa s ním akoby to bol kapitálny úlovok. Veľmi milá spomienka!
Máš svoj obľúbený revír?
Najobľúbenejší revír je asi ťažko vybrať. Je veľa pekných vôd, kde rada chodím. Určite patrí za zmienku rybník Lysá hora v obci Vyšný Kazimír, kde si stále viem zachytať pekné dúhaky. Taktiež miestny rybník v obci Slovenská Volová a čo sa týka riek, rada zájdem na Cirochu či Laborec.
Domaša skrýva krásne rybky, aj táto zubatá je jedna z nich.
Aký je tvoj najkrajší zážitok od vody?
Najkrajší zážitok je pre mňa určite účasť a zisk 2. miesta v súťaži Východniarska rotačka v roku 2017. Bola to moja prvá prívlačová súťaž. V podstate som ani nevedela, čo sa bude diať a čo čakať. Keď som niekomu z okolia spomenula, že sa hlásim na preteky, tak bolo zopár reakcií takých, že „tam budú chalani, čo vyhrali majstrovstvá Slovenska či sveta“ a z toho som bola trochu nervózna. Chytala som na ružovú nymfu a o plandavkách som nemala ani tušenie. Po prvom kole som ale jednu dostala a volala som to „ružový pliešok“, keďže som nemala šajnu, čo to je. Bola som úplný amatér, ale mala som asi viac šťastia, keďže ryba nebola veľmi aktívna u mojich súperov. V poslednom kole som asi minútu pred koncom mala záber a začala zdolávať šťuku. Bolo to pre mňa veľmi vzrušujúce, keďže som ťahala svoju prvú šťuku v živote! Sekundu po zdolaní zaznel signál na ukončenie posledného kola a práve táto rybka mi priniesla krásne druhé miesto.
Skvelé počasie a udica v ruke je najlepšia kombinácia.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Najväčší sen je pre mňa asi dostať sa na majstrovstvá Slovenska v prívlači. Minulý rok mi to utieklo o chlp, keďže pozvanie som dostala, ale z rodinných dôvodov som sa nemohla zúčastniť…
Ako ťa obohacuje toto hobby?
Dalo mi toho veľa. Spoznala som veľmi veľa skvelých ľudí a nepíšem to len ako nejaké klišé. Určite som zistila minimálne to, že rybári nie sú tichí blázni, ako sa to o nás vraví. Aj touto cestou sa chcem poďakovať všetkým svojim rybárskym kolegom, ktorí mi boli vždy ochotní pomôcť. Naučili ma veľa vecí a stále sa mám od nich čo učiť. Na každej súťaži aj obyčajnej rybačke som dostala veľa cenných rád aj nástrah a za to som im všetkým nesmierne vďačná. Veľmi si to vážim.
Rybník Chlmec patrí tiež medzi miesta mojich začiatkov.
Zlákali ťa k prívlači trblietajúce sa blinkre?
Prívlač ma zlákala hlavne tým, že je to pre mňa vzrušujúcejšia forma rybačky – chodiť po vode, preskúmavať kúty riek v prúde a stále meniť nástrahy. Prípadne prívlačovať z člna. Tie dravce majú pre mňa „niečo do seba“. Je to asi taká nevysvetliteľná príťažlivosť.
Keď sme pri blinkroch, predpokladám, že máš asi viacej škatuliek s nástrahami ako šperkovníc…
To je skutočne pravda. Ak ma chce chlap potešiť, v zlatníctve naozaj nepochodí. Na všetky svoje sviatky ako narodeniny, meniny, prípadne Vianoce uprednostňujem naozaj rybárske vecičky. To mi urobí najväčšiu radosť. Aspoň si nikto nemusí lámať hlavu, ako ma potešiť. V rybárskych potrebách sa stále niečo nájde!
Kaprík chytený na prázdny háčik pri meraní vody plavákom.
Máš svoju obľúbenú nástrahu?
Každá nástraha je iná a zaujímavá. Väčšinou skúšam na vode všetko, ale záleží na tom, čo práve vtedy rybkám zachutí. Obľubujem vobleríky, ale aj rotačky.
Máš priateľa na rybačky alebo chodíš radšej sama?
Momentálne už priateľa nemám istý čas, takže zvyčajne chodím s kamarátmi alebo sama. Keďže mám vo svojom okolí veľa skvelých rybárov, stále je s kým ísť.
Nechce sa mi veriť, že taká šikovná rybárka nevie vybrať správnu nástrahu a uloviť si niekoho… Alebo sa nápadníci boja, že ich rýchlo pošleš k vode?
Asi neviem vybrať tú správnu nástrahu. Lepšie mi to ide s rybami. A možno sa boja, že poznám hlbiny, v ktorých ich nikdy nikto nenájde, ak by som sa nahnevala. Každopádne verím, že ten pravý určite niekde čaká, len sme sa pri vode ešte nestretli. A aj keby nebol rybár, nebude mi to prekážať – dôležité je, aby si každý našiel to, čo ho baví.
Momentka pred prvým kolom II. ligy. A ide sa chytať!
Ak už budeš mať priateľa a rozhodne sa požiadať ťa o ruku, malo by to byť na rybách?
Vždy som mala aspoň nejakú predstavu o zásnubách (ako každá žena) a určite je spojená s rybačkou, lebo to by bola pre mňa tá najkrajšia žiadosť o ruku… Západ slnka, obaja v broďákoch – úplná romantika! Ale určite sa to bude odvíjať aj od toho, či môj budúci priateľ bude rybár. Avšak, ak by nebol, ja ho z neho urobím…!
Riešiš pri výjazdoch na ryby aj svoj zovňajšok a outfit?
Určite áno. Nie prehnane, keďže vytŕčam už len tým, že som žena, ale v dnešnej dobe máme široký výber rybárskeho sortimentu aj v rôznych farbách a mne nejako prischla tá ružová. Tak sa to stále snažím nejako pekne skombinovať.
Na Domaši sa dá nielen pekne zachytať, ale aj užiť si príjemné fotenie v oblasti Kelča.
Chodíš na ryby aj keď je počasie „pod psa“?
Vôbec mi to nevadí! Mám vo výbave aj pršiplášť a s počasím problém nemám. Ak vyslovene leje, tak sama od seba zvyčajne chytať nejdem, ale ak je súťaž a začne pršať, prípadne je zima, neprežívam to. Užívam si tú atmosféru za každého počasia,
veď aj to patrí k rybačke.
Promenádu v plavkách na móle som už vymenila za rybárske mólo.
Čo vravíš na predsudok, že rybačka je výhradne pre mužov?
Stretla som sa s tým už, ale takéto názory nejako neriešim, keďže ich je minimum. Dokonca sú aj muži, ktorí tvrdia, že aspoň na rybách chcú mať od ženy pokoj, iní zas vravia, že by boli nesmierne radi, ak by ich žena či partnerka chodila na ryby s nimi. Väčšinou však každého človeka dostanem do údivu,
ak poviem, že chytám ryby. A navyše športovo!
Jeden z najkrajších pohľadov na svet je zo sedla koňa.
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Veľmi pozitívne a dobre, z čoho sa teším. Tí, ktorí ma nepoznajú a stretneme sa pri vode, reagujú prekvapene, ale to už som si zvykla. Na súťažiach nás niekedy býva aj viac žien, tak im to tam svojou prítomnosťou trošku oživíme. Reakcie sú milé, aj keď občas sa nevyhneme nejakým žartíkom,
ale to všetko len v rámci špásu…
Jeden z najkrajších pohľadov na svet je zo sedla koňa.
Aký odkaz máš pre našich čitateľov a čitateľky?
Určite by som chcela všetkým popriať krásne zážitky pri vode a veľa pekných úlovkov. A tiež povzbudiť hlavne všetky ženy, ktoré sú zatiaľ nerybárky, aby sa pridali „k nám“. Rybačka je predsa mnohokrát aj o zábave a super zážitkoch, takže určite nebudú ľutovať.
Výmena broďákov za mažoretkovú uniformu. Dni mesta Humenné.
Ďakujem za rozhovor, Veronika, a prajem ti nech si ulovíš toho pravého! A tiež, aby si mala vždy ostré nielen háčiky, ale aj fotky a aby sa ti podarilo prebojovať na majstrovstvá Slovenska v prívlači! Ktovie, možno raz budeš aj súčasťou našej reprezentácie.
Ak aj vy poznáte šikovné rybárky, neváhajte a dajte nám vedieť. Radi s nimi urobíme rozhovor a predstavíme ich v našom časopise. Kontakt posielajte na e‑mail clanky@slovenskyrybar.sk
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
