Miloš Švihorík je charizmatický, vždy dobre naladený a usmievavý človek a na stránkach nášho časopisu nám už trochu chýbal. Vŕtalo mi v hlave, či nebodaj nezanevrel na rybačku a nedal sa na háčkovanie. A hoci by názov Švihoríkova čipka neznel zle, predsa budeme všetci radšej, ak sa bude naďalej venovať kaprárine a ihlu používať na prešívanie boilies.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2021
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Milí čitatelia, rozhodol som sa priniesť vám rozhovor s rybárom, ktorého síce netreba predstavovať, ale na dlhšie obdobie sa zrazu odmlčal. Nedalo mi to, vyhľadal som ho a vyspovedal, aby sme sa dozvedeli, čo je vo veci…
Dlhší čas nebolo o tebe počuť, čo sa stalo a čo si robil? Dúfam, že si neodišiel niekde do kláštora. Chodil si vôbec na ryby?
Zdravím vás všetkých, priatelia. Priznávam, že som sa dlhšie neozval ani tu na stránkach, ani nikde inde. Sem‑tam bolo niečo na sociálnych sieťach, ale tiež len sporadicky. Teraz už to však beží nejaký čas naplno. Celé to odmlčanie nebolo preto, že by sa mi nechcelo, ale povystrájal som nejaké veci, ktoré dopomohli k ukončeniu spolupráce s firmami, s ktorými som v minulosti spolupracoval a vznikol tam nejaký medzičas, keď som úplne prestal chodiť k vode. Oslovil ma však Feri Zderka z 3Fish Rybárskych potrieb v Nitre a ušil mi ponuku spolupráce doslova na mieru, takže som začal robiť akéhosi manažéra pre predajňu aj pre celý tím zložený z veľmi šikovných rybárov. Dodalo mi to úplne nový vietor do plachiet a baví ma to. Náplň mojej práce je prostá – chodím k vode, testujem a vyvíjam pre našich zákazníkov produkty, ktoré následne ponúkame v našom kamennom obchode, respektíve E‑Shope. Vyberám tie najlepšie produkty od všetkých možných výrobcov, aby si u nás prišiel na svoje naozaj každý. Pravidelne bývam našim zákazníkom k dispozícii priamo v predajni ako poradca, no a pritom robím to, čo mi ide v tejto oblasti života asi najlepšie – chytám kapry, takže verím, že teraz budete o mne zasa občas počuť.
Ako si vlastne začínal s rybačkou ty a prečo si sa rozhodol pre kaprárinu?
Už som to písal na viacerých miestach, tak aspoň v skratke… K vode som začal chodiť ako 7-ročný chlapec so silonom k potokom, rybníkom a vodným nádržiam v okolí Trnavy. Už vtedy bolo vidno, že mi sudičky asi naozaj dali niečo do vienka, čo sa rýb týka, lebo už vtedy sa mi skoro vždy darilo. Tak plynuli roky a ako som rástol a dospieval stávala sa rybačka neodlučiteľnou súčasťou môjho života, až sa mi časom stala plnohodnotným zamestnaním. Za túto príležitosť som, samozrejme, veľmi vďačný tam hore, lebo je mi jasné, že to je sen mnohých rybárov. No a kapry preto, lebo práve tohto druhu ryby bolo v lokalitách, kam som od chlapca chodil, najviac, a preto to bola zákonitá voľba.
Keď sa nájde správne miesto, použije chytľavá montáž a nastraží chutná nástraha, dá sa aj za pár hodín pri vode „povodiť“ takéhoto remorkéra.
Všetci ťa poznajú ako kaprára, ale venuješ sa aj iným rybolovným technikám?
Je pravda, že som čistokrvný kaprár, a to naozaj so všetkým, čo k tomu patrí. Netvrdím, že občas na jeseň nevezmem do rúk prívlačový prút alebo že si s detičkami nezachytám menšie kapríky na feeder, ale sú to naozaj len okrajové záležitosti. Ak mám byť úprimný, tak aj popri vláčení sledujem vodu, či sa niekde neukazujú kapry, aby som prípadne na druhý deň išiel po nich.
Keď občas mám na lov naozaj len 2-3 hodinky, príde k slovu feeder.
Aké tri najčastejšie chyby robia podľa teba rybári?
Fúúúú, no, popravde, ono sa to asi nedá takto zhrnúť do troch bodov, lebo pravidelný úspech na rybách je závislý od celej mozaiky minifaktorov, ktoré sa musia dodržať…, ale no dobre, keď chceš tri, tak to skúsim.
1. Jednoznačne výber lovného miesta. To je hádam najväčší kameň úrazu pri neúspešnom love. Veľmi často počuť frázy ako „ryba musí za mnou priplávať“ alebo „musí si to nájsť“ a podobne. Nie je to však vôbec pravda. Ryba sa dá chytať iba tam, kde je a kde pravidelne prijíma prirodzenú potravu. Samozrejme, sú situácie, keď sa dlhodobým predkrmovaním dá kaprom zmeniť zaužívaný rytmus a „naučiť“ ich žrať aj z miesta pre nich nie bežného, ale na to má málokto z nás čas, preto je práve výber miesta kľúčovým faktorom úspešného lovu.
2. Dôvera v nástrahu, respektíve vlastné schopnosti, alebo ich preceňovanie. Veľmi častý omyl je, keď si rybári myslia, že ak si kúpia drahé boilies alebo niečo iné „zázračné“, tak sa dočkajú zázrakov. Tie sa ale väčšinou nekonajú alebo len ozaj málokedy. Chyba však nemusí byť vždy v kŕmení či nástrahe, ale pokojne aj v prezentácii a pod. No a rozpísať sa o viere vo svoje schopnosti a snahu ísť si za svojím teraz nemá veľmi zmysel, lebo to by bolo na samostatný článok. Jednoznačne ani tento bod celej mozaiky nesmieme zanedbávať.
3. Koncová zostava, respektíve posledný meter montáže a jej prezentácia. Tu je to zasa na iksypsilon ďalších riadkov, kde sa dá do detailu prebrať veľa možností, ako to robiť lepšie a účinnejšie, ale to by bolo fakt na dlhšie. (Teraz mi napadá možnosť urobiť pre čitateľov Slovenského RYBÁRA nejakú pravidelnú rubriku, kde budú môcť posielať otázky, čo konkrétne by ich zaujímalo a ja sa im pokúsim na tie najzaujímavejšie odpovedať…)
Toto je pre mňa vzácny okamih, lebo nie často sa stáva, že sa zbehnú veci tak, aby sme boli pri vode celá rodina.
Ktoré tri najdôležitejšie veci robíš vždy, keď prídeš na neznámy revír?
1. Ak nie som popredu pripútaný rezerváciou na nejaké konkrétne miesto, tak sledujem hladinu a hľadám pohyb a výskyt rýb.
2. Zmeriam, kde je aká teplota vody (hlavne na jar je to kľúčová informácia).
3. Verím (počúvam) svoj vnútorný hlas a intuíciu.
Netreba to brať až tak vážne, ale treba si nájsť priateľov, s ktorými sa budeme tešiť a smiať aj z tých najmenších maličkostí (Feri Zderka).
Klasická otázka typu „aká je tvoja najobľúbenejšia nástraha“ nemôže chýbať, ale skôr by som to formuloval – kedy a na čo lovíš? (nemyslím tým len príchuť, ale hlavne veľkosť a typ nástrahy)
Takmer výlučne používam na lov guľôčky boilies vo všetkých možných obmenách od pop‑up až po dlhodobo vyschnuté na dno. Momentálne som si obľúbil na kŕmenie naše Kŕmne 3Fish guľky, ktoré sme zostavili s chalanmi z 3Fish Teamu a pod háčik a zopár hrstí okolo montáže dávam guľky od Andreja Kochana alias Pirko Baits. Na jar a neskoršiu jeseň väčšinou pri pop‑up priemery do 16 mm a pri potápavých do 20 mm. Počas hlavnej sezóny je to pri plávajúcich 20 mm priemer a pri potápavých 2 × 24 mm alebo pokojne aj 30 mm. Sú situácie, keď siahnem po umelej ULTRACORN kukuričke alebo tigrom orechu, ale to sú naozaj špecifické podmienky, keď je problém s rakmi alebo sumčekom americkým a pod. Inak naozaj v každej situácii boilies.
Jesenné rána sú tie najkrajšie, obzvlášť keď máte práve v podberáku slušného kapríka.
Podľa teba je najdôležitejšia časť montáže háčik. Ale čo je najdôležitejšia časť Miloša Švihoríka?
Najdôležitejšia časť Miloša Švihoríka pre ulovenie ryby? Jednoznačne vnútorný hlas a dôvera. No ak máš na mysli koncovú zostavu, tak áno, háčik je najdôležitejšia časť montáže. Treba to však upresniť v takom zmysle, že pre mňa je dôležitý jeho tvar, pevnosť a ostrosť. Potom ho treba vedieť, samozrejme, správne naviazať, aby sa natáčal tak ako treba a až potom nasledujú ďalšie komponenty ako šnúrka, rovnátko, záťaž a pod. Jedno bez druhého by však nefungovalo, takže je to dôležité ako celok.
Môj najväčší amur, paradoxne chytený na prívlač.
Máš radšej krátke vychádzky k vode alebo dlhšie výpravy?
Jednoznačne krátke. Nie však preto, že to tak úplne chcem, ale preto, že popri rodinných a pracovných povinnostiach to inak nejde. Na dlhšie výpravy si šetrím čas, aby som sa mohol zúčastniť na nejakých veľkých pretekoch… Sem‑tam sa dostanem k vode na dve, tri noci, ale to už je tak maximum. Väčšina mojich výprav trvá 12 až 24 hodín.
Kto nezažil východ slnka na Hobie kajaku niekde v divočine – nevie, čo je sloboda.
Lovíš radšej na stojatej alebo tečúcej vode?
Pred zhruba 15 rokmi som trávil veľa času na riekach – hlavne Dunaj, jeho ramená a rieka Váh, ale v tomto období trávim omnoho viac času na stojatých lokalitách. Tam je mi – po tom všetkom, čo som už pri rybačke zažil, skúsil a ulovil – úplne jedno, či to je malá vodička alebo obrovská vodná plocha, alebo či je štátna, miestna alebo súkromná. Skôr je pre mňa dôležité, aby som tam bol s tými správnymi ľuďmi, aby som smel stráviť čas v prírode v pokoji a trochu si oddýchol. To ostatné je druhoradé.
Jazdáááááááááááááááá...
Čo musí revír mať, aby ťa zaujal? Stačí „len“ obsádka veľkých rýb?
Takto to u mňa nie je. Pravdaže, sú výpravy, kde si vyberám lokalitu podľa obsádky, ale sú aj také, kde ide o to, s kým tam som, celkovo o partiu, o priateľstvá a podobne. Vtedy mi je jedno, aké rybky tam plávajú. Rád vyhľadávam aj peknú, minimálne dotknutú prírodu.
Šťuky sa veru v mojich myšlienkach objavujú hlavne na jeseň veľmi často, ale v podberáku už tak často veru nie.
Ktorý úlovok sa ti vryl najviac do pamäti?
Mám jeden nezabudnuteľný zážitok spojený s veľkým úlovkom z minuloročnej jesene. Spolu so spomínaným Ferim Zderkom sme šli na malú riečku otestovať nové Hobie kajaky, ktoré máme v ponuke na predajni či E‑Shope 3Fish, a udial sa tam pre mňa naozaj neopakovateľný zážitok.
Feri ako skúsený prívlačiar si postupne po ďalších a ďalších hodoch pripisoval na konto pekné šťučky a ja som bol stále bez jediného kontaktu. Ako sa hovorí, ani len malá cigaretka mi o to nezavadila… Prišli sme však do časti rieky, kde sa celá jej šírka zúžila na doslova 10-metrový koridor, po oboch stranách lemovaný hustou a vysokou, nad vodnú hladinu prehnutou šachorinou. Podarilo sa mi Feriho predbehnúť a smel som ako prvý nahodiť nástrahu do tohto sľubného miesta. Asi po 3-4 potiahnutiach sa z ľavej strany doslova rozostúpilo tŕstie a veľký, dlhý, tmavý tieň si to namieril rovno za mojou nástrahou. Rozbúchalo sa mi srdce, úplne som zatajil dych a veru neviem, koľko to presne trvalo, ale zrazu ryba zaútočila na nástrahu takou silou, že mi skoro vytrhla prút z ruky. Nasledoval okamžitý ohyb 10 g prútika a nekompromisný ťah cez brzdu na voľnejšiu vodu. Vtedy som myslel, že mi to vzala poriadna šťuka. Nebudem to naťahovať, ale nasledoval urputný súboj s 0,06 mm šnúrou a veľkou rybou, ktorú sme ani po polhodine vôbec nevideli. Ryba nás potiahla minimálne kilometer dole prúdom a následne po rýchlej otočke asi 500 metrov nazad proti prúdu. Po takom čase sme si už mysleli, že to bude sumec, lebo šťuka by sa po takom dlhom čase už určite na hladine ukázala, aby sa skúsila trepaním hlavy zbaviť háčika. Ani to však nebol správny odhad! Trvalo ešte ďalších 10 minút, kým sa ryba konečne „rozhodla“ ukázať prvýkrát na hladine. Bol to amur. A ešte aký! Pre mňa jednoznačne najväčší v živote. Neviete si predstaviť Feriho výbuch smiechu, keď sme zistili, že ide o amura. Okamžite to komentoval „kaprár sa nezaprie!“ a bolo to tak. Aj pri prívlači sa na mňa usmialo šťastie v tom mojom klasickom kaprársko‑amurskom zmysle slova. Sranda bola v tom, že spomínaný amur naozaj zaútočil na nástrahu, lebo jigový háčik mal zapichnutý zhruba centimeter od kútika papuľky.
Rád „poľujem“ na staré skúsené ryby, ale nie je to veru vôbec jednoduché.
Existuje nejaká osobnosť, ktorá ťa v kaprárskej kariére ovplyvnila?
No jasné, veď to asi bez toho nejde. Keďže som stará škola, tak v mojich začiatkoch to boli rybári ako Rod Hutchinson, Kevin Maddocks, Alijn Danau, Markus Pelzer či Jarda Vítek a chalani z Jizera teamu. Veľkú úlohu v tom všetkom zohrala ešte jedna osoba, a to môj otec. Bolo až neuveriteľné, koľko času obetoval preto, aby ma vzal na ryby aj keď ho to veľmi nebavilo a dokázal so mnou znášať všetky zdary aj nezdary.
Robil to naozaj iba kvôli mne a za to mu patrí veľké ďakujem!
Aj prívlač občas „prevetrám“.
Kam sa chystáš tento rok?
Pravdupovediac, nejaké konkrétne plány nemám. Azda jediný presný plán je IBCC 2021, ktoré nám z apríla presunuli pravdepodobne až na október. Inak sa to bude všetko odvíjať tak nejako spontánne a podľa konkrétnej situácie a voľného času.
Napriek tomu, že si medzi rybármi uznávaný už pekných pár rokov, niekedy sa stáva, že úspešní a známi rybári po čase vyhoria a stiahnu sa do úzadia. Na tebe je stále vidieť, že si rybačku prirodzene užívaš…
No veru, postretlo ma už aj to. Práve ten spomínaný minulý rok som si podobným „vyhorením“ v rybačke prešiel a na chvíľu zanevrel na všetko. Ako však ubiehal čas, začal som pociťovať akýsi clivý vnútorný stav, že nie som šťastný a postupne ma to k vode s udicami zasa pritiahlo. Jednoducho to mám asi naozaj v krvi a neviem si svoj život bez toho predstaviť. Znova sa dokážem tešiť z každého úlovku a času, ktorý môžem stráviť na rybách!
Keď občas mám na lov naozaj len 2-3 hodinky, príde k slovu feeder.
Máš obľúbený revír?
Prakticky všetky, kde plávajú rybky a môžem tam stráviť čas s priateľmi a s nahodenými alebo vyvezenými prútmi.
Kedy považuješ deň na rybách za úspešný?
Vtedy, keď ho v zdraví prežijem, keď to aspoň raz poriadne pípne a keď odchádzam od vody obohatený hlavne na duchu z pobytu v prírode.
Úžasný šupináč z novej vody ulovený hodinu po vyvezení.
Aké máš ešte ambície v kaprárine? Je nejaká méta, ktorú by si chcel dosiahnuť?
Ak čakáš, že tu budem strúhať cifry, akého ťažkého kapra by som ešte rád chytil, tak to tak nie je. Rád by som sa stále posúval rovnako v technike aj psychike, aby som bol pri vode stále pravidelne úspešný a aby som sa popri všetkom, čo život vyžaduje, dostával k vode tak často, ako je to len možné.
Keďže rybačka nie je len tvoje hobby, ale vypĺňa aj tvoj pracovný život, máš aj iný koníček, ktorý ti pomáha ventilovať sa?
No neviem, či sa to dá nazvať koníčkom, ale veľa sa venujem duchovnému životu, poznávaniu zákonitostí života v zmysle „čo zaseješ, to zožneš“. Zaujímam sa o energie okolo nás, liečivé pyramídy a magnetizmus, proste, o všetko to, čo robí človeka človekom z duchovného pohľadu. Bez toho by totiž tento „náš“ hmotný svet nemohol existovať…
Takéto zdravé ryby si musíme maximálne vážiť, aj keď ešte nie sú kapitálne, pretože určite budeme chcieť chytať veľké ryby aj o pár rokov.
A záverečný odkaz čitateľom?
Ďakujem za pozvanie a príjemné otázky. Všetkých čitateľov pozdravujem a prajem pevné zdravie v tejto zvláštnej dobe! Nech to na rybách neberú všetko tak vážne, nech si vážia hlavne pobyt v prírode a nech veria, že ak urobia všetko správne a budú trpezliví, tak sa výsledok určite dostaví. To však platí nielen na rybách, ale v celom živote. Ak tomu venujeme dostatok pozornosti, energie, správnej techniky a v neposlednom rade lásky, tak sa to skôr či neskôr podarí…
Miloš, ďakujem za rozhovor a prajem ti, aby ťa rybačka aj naďalej vždy bavila a nikdy ti nezmizol úsmev z tváre a pozitívna nálada!
Milí čitatelia, ak máte na Miloša nejaké otázky z oblasti kapráriny, tak neváhajte a posielajte ich na e‑mail: clanky@slovenskyrybar.sk
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
