Názov tohto článku už vopred predznamenáva výsledok výpravy, ktorú sme podnikli v Maďarsku na 120-hektárovom jazere Merenye. To sa nám po dlhšom čase podarilo dostať na zahraničnú týždňovku vďaka dobrému kamarátovi Mikimu, ktorý nám vybavil termín počas veľkonočných sviatkov.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2022
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.12.2022.
Za ostatné dva roky sa nám nedarilo uskutočniť takúto cestu pre covid a s tým súvisiace opatrenia, teraz však nastal ten správny čas a bez najmenších problémov a pochybností sme sa mohli vybrať k našim južným susedom. Týždeň pred naším termínom sa na jazere konali preteky, a tak som pozorne sledoval, aké výsledky sa dosiahnu na mieste, kde budeme loviť my. Nakoniec sa tam neulovila ani jedna bodovaná ryba, takže pocity boli zmiešané a vôbec som nevedel, čo môžeme od tohto miesta očakávať…
Prvé ráno a prúty čakajúce na akciu.
S tajnou zbraňou vo vrecku
Prípravy začali už týždeň vopred, keď sme si chystali našu tajnú zbraň, ktorá nakoniec aj zachránila našu kožu, a to tigrí orech. Samozrejme, bolo potrebné doplniť aj zopár drobností do výbavy. Napokon nezostávalo nič iné len vyraziť, avšak aj tu nastal problém. Po naložení výbavy a potrebných vecí do auta, bohužiaľ, nie a nie naštartovať. No paráda, začiatok sme mali teda výborný, avšak podarilo sa nám vyriešiť aj tento problém a v sobotu ráno sme už vyrážali smer Merenye.
Po zdĺhavej 5-hodinovej ceste na druhú stranu Maďarska, privítal nás na mieste veľmi silný a studený vietor. Aplikácia počasia hlásila, že vietor má byť ešte silnejší, tak sme sa ihneď vybrali s parťákom Zdenom na vodu vyhľadať miesta, kde budeme loviť. Na vode sme blúdili dobrú hodinku až dve, kým sa nám podarilo nájsť miesta, ktorým sme dôverovali. Pod hladinou jazera sa nenachádzalo nič výnimočné – žiadne hrany, prekážky ani nič podobné. Všade sme našli len poriadne zabahnené časti, ale nakoniec vo vzdialenosti približne 170 metrov sa nám podarilo nájsť dlhý pás, kde toho bahna bolo menej, zhruba 10 cm, a pod touto vrstvou sa nachádzalo tvrdé dno ako betón. Práve túto časť sme si vybrali a skúšali na nej chytať.
Poriadok v bižutérii je základ.
Odložený začiatok
Po vyhľadaní miest v silnom vetre a veľkých vlnách sme sa premočení vrátili na breh, kde nás už čakali teplé párky na zohriatie, ktoré nám pripravil otec Šaňo. Po prezlečení a zohriatí sme začali rozkladať náš kemp. Bivaky, spoločnú kuchynku, prúty a počas stmievania sme sa vybrali opäť na vodu skúsiť rozkŕmiť vybrané miesta a položiť prvé montáže na vytypované horúce miesta. Bohužiaľ, v strede cesty sme sa museli otočiť, lebo to bolo nemožné. Vietor bol silnejší, vlny oveľa väčšie a v tejto situácii to nestálo za hazard so životom. Mali sme pred sebou sedem nocí, tak nás tých pár hodín bez chytania nezabije. Počkali sme si do 22.00, keď už vietor zoslabol a postupne sme povyvážali všetky naše prúty. Skúšali sme ryby prekabátiť na Pikantnú švestku, G2 a tiež na tigrí orech.
Pikantná švestka je výborná celoročná guľa, ktorej dôverujem na 100 %, že ma nikdy nesklame a môžem jej veriť stále, je to silne korenisté boilies. Presne takisto je na tom aj G2, na rozdiel od Švestky je to silno mäsová guľa, ktorej kapry len veľmi ťažko odolávajú.
Zdenkov osobák z posledného rána tesne pred odchodom.
Detailne vyšpecifikované nadväzce
Na tejto výprave najlepšie fungovali kombinované nadväzce, ktoré som zhotovoval z fluorocarbonu od firmy Kryston. Fluorocarbon som použil v priemere 0,55 a dĺžke cca 30 cm, na koniec fluorocarbonu som nadviazal jemnú šnúrku 25 lb tiež od Kryston Quicksilver. Na koniec už len háčik vo veľkosti 4. Šnúrka medzi háčikom a fluorocarbonom mala len asi 3 cm a na spoj som dával plastické olovo, ktoré zaťažilo moju montáž a slúžilo hlavne na zatáčanie háčika do tlamy rýb. Háčik som zvolil väčší hlavne kvôli pevnosti a dobre som vedel, že amury majú veľmi tvrdú tlamu a tam potrebujem kvôli istému záseku a hlavne udržaniu ryby pri zdolávaní pevný a spoľahlivý háčik.
Prvé kapríky
Počas prvej noci ma budí nesmelá jazdička okolo tretej nadránom a podarilo sa mi zdolať našu prvú rybu! Bol to kapor kapor o váhe okolo 5-tich kilogramov. Rýchlo som ho odopol, vydezinfikoval ranku po háčiku a rybu pustil naspäť. Plný očakávaní som zaviezol montáž naspäť na horúce miesto. Ďalej sa však nič nedialo a takisto to bolo aj počas dňa. S prichádzajúcou druhou nocou prišli aj nové očakávania a kapra sa podarilo zdolať aj Zdenovi, avšak ešte menšieho ako mne. Ja som mal v noci len dve pípnutia, na ktoré som vôbec nereagoval.
Posledné chvíľky pred odjazdom.
Takého som ešte nevidel…
Ráno pri sťahovaní prútov sa ukázalo, že na tomto prúte je voľačo nezvyčajné a nevedel som svoju montáž stiahnuť. Sadol som teda na čln a šiel som si po montáž… Stále som sa približoval k svojej bójke a zbadal som, že sa pohybuje. Nechápal som, ako je to možné, predsa montáž som od nej pokladal do dostatočnej diaľky. S člnom som sa priplavil do tesnej blízkosti bójky a musel som ju nadvihnúť, lebo som mal do nej zamotanú šokovku, a práve v tom momente som pocítil, že niečo sa nachádza aj na háčiku. Rýchlo som šokovku odmotal, našponoval a na hladine sa ukázalo mohutné telo amura. Bol som veľmi prekvapený, že tam mám rybu. Začalo sa zdĺhavé preťahovanie v strede jazera, ale nakoniec som bol úspešný a podarilo sa mi prekonať svoj osobný rekord amura. Pri dokumentácii sa váha zastavila na 18-tich kilogramoch. Nechcelo sa mi to ani veriť, veď takého obrovského amura som doteraz ani len nevidel.
Krásna 17-tka počas hmlistého a mrazivého rána.
Jediný denný záber
Pred sebou sme mali ďalší deň, ktorý však bol opäť bez záberu, a tak sme nedočkavo očakávali noc, počas ktorej sa dočkal aj Zdeno a ulovil tiež svojho najväčšieho amura – ten presiahol hranicu 16 kg. Počas tejto noci sa podarilo uloviť aj mne ďalšie dva amury. Vyzeralo to tak, že ryby sa nám bude dariť loviť hlavne počas nocí. Premýšľali sme, čo spraviť inak, aby sme ulovili zopár kaprov. Začali sme loviť spoza kŕmnych miest, kde sme na montáž hodili len za hrsť guliek, ale nič nepomáhalo. Počas tohto dňa sa mi podarilo zaznamenať jediný záber počas celého týždňa a bol z toho krásny vypasený 17,5 kg amur.
Tatkov nový osobák 21 a zároveň najväčšia ryba našej výpravy.
Šanko v noci triumfuje
Prišla noc, počas ktorej sme zažili aj mráz a mínusové teploty, čo nás poriadne prekvapilo. Neočakávali sme, že nám bude pri konci apríla mrznúť a hlavne to, že táto noc bude naša najúspešnejšia. Mne sa podarilo zdolať 4 krásne amury, z ktorých dva boli tesne nad 12 kíl, tretí nad 15 kíl a štvrtá ryba zabrala už pri vychádzajúcom slnku, počas hmlistého rána. Bola to moja najväčšia ryba ulovená v tú noc – 17 kg. Pri fotení tohto amura, konečne dostáva záber aj Šanko a zdoláva svoju prvú rybu z tejto vody. Po podobratí bolo ihneď jasné, že osobák si prekonáva aj on, ale vôbec sme nečakali, že tento amur bude až taký obrovský. Zaplnil celú podložku a všetci traja sme neveriacky pozerali, čo to je za obludu. Nasledovalo váženie a váha sa zastavila na čísle 21,20 kg. Neuveriteľné! Tak toto sme vôbec nečakali a prežívali sme maďarskú amuriádu…
Za bieleho dňa bez záberu, ale…
Vo dne to pokračovalo ďalej v nastolenom režime ako aj doteraz – bez záberu. Ale naopak, noci boli stále plodné. Predposlednú noc som sa konečne dočkal aj vytúženého kapra. Krásny guľatý šupináč presiahol hranicu 14 kg. V tom momente som bol už neskutočne spokojný, všetko sa splnilo do bodky a dovolím si tvrdiť, že to bola jedna z našich najúspešnejších rybačiek v živote. Všetci sme si prekonali osobáky a na záver prišiel aj krásny kaprík. To sme však ešte nekončili a poslednú noc sa kapry poriadne „rozbehli“…
Bez komfortu je tažké vydržať týždeň pri vode.
Nočný kaprí kolotoč
Už som to ani neočakával, avšak poslednú noc som nespal ani minútku a zdolával som kapra za kaprom. Neboli to tie najväčšie jedince, ktoré toto jazero ukrýva, ale to mi vôbec nevadilo. Bola to náročná, ale úspešná noc! To však ešte stále nebolo všetko.
Posledné neuveriteľné rodeo
Ráno sme postupne začali baliť svoje výbavy, ale montáže zostávali vo vode do poslednej možnej chvíľky. Preberali sme úspechy dosiahnuté na tejto vode, keď vtom zrazu Zdenko dostáva záber. Začalo teda prebiehať posledné zdolávanie ryby na tejto výprave… Ryba prichádzala k brehu veľmi ľahko, a teda bolo viac než isté, že na rozlúčku príde posledný amur. Zdenko ho opatrne pritiahol k brehu, kde mohlo začať posledné rodeo. Presne tak aj bolo. Pri brehu sa amur akoby zbláznil a chcel nás vyškoliť svojimi rýchlymi a silnými výpadmi. Dobre poskladaná zostava prúta Free Spirit E‑Class a navijaka s citlivou brzdou však odolali a podarilo sa dostať do podberáka poslednú rybu. Podložka sa opäť naplnila a my sme boli zvedaví, koľko táto ryba vytlačí na váhe. Zdeno nadvihol vážiaci sak aj s rybou a už mu bolo ihneď jasné, že osobák má opäť prekonaný. Váha to už len potvrdila – hodnotou 18,30 kg! Bolo to niečo neuveriteľné. Spravili sme zopár rýchlych fotiek pre spomienku a rybu pustili. Pobalili sme posledné veci z výbavy a vyštartovali smerom domov.
Takto vyzerala amuriáda snov.
Amurí kult tigrieho orecha
Na túto zahraničnú výpravu sme si museli počkať tri roky, ale oplatilo sa. Ryby a príroda nám to vynahradili. Najviac záberov sa nám podarilo spraviť na tigrí orech spomínaný na začiatku tohto článku. Práve na túto nástrahu sme ulovili všetky amury! Kapry sa rozbehli až na záver výpravy, ale to nám vôbec nevadilo. Kaprom, samozrejme, zachutili guľôčky z kuchyne Mikbaits, skombinované s Halibut peletami.
Ako teda zhodnotiť túto výpravu? Podarilo sa nám zažiť amuriádu snov!
Dlhá 18-tka, ktorá prišla na rozlúčku počas poslednej noci.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
