Počas návratu z Majstrovstiev sveta
v Taliansku nás zasiahla smutná správa.
Náš kamarát Jurko Mrázik nás navždy opustil…
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2022
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Eufória z druhého miesta na MS razom vyprchala a hlavou mi vírili úplne iné myšlienky. Ďuri mal vážnu diagnózu, s ktorou bojoval asi tri roky. Hneď po príchode na MS som mu písal SMS a rovnako aj po prvom dni pretekov. Neodpovedal mi… V nedeľu, po druhých pretekoch, keď už bolo zrejmé, že skončíme na 2. mieste, mi to nedalo a zavolal som mu. Telefón mi nezdvíhal a keď mi nezavolal naspäť do večera, vedel som, že sa niečo deje. Vždy mi zdvihol telefón alebo zavolal nazad. Pár dní pred MS, keď som s ním telefonoval, hovoril mi, že má veľké bolesti a nedokáže ani rozprávať.
Ešte koncom minulého roka sa mi zdalo, že liečba zaberá a vďaka jeho výbornej kondícii sa mu podarí chorobu zvládnuť. Po chemoterapii smerovali jeho kroky s prútom v ruke na lov hlavátky. Hoci som mu dohováral, aby sa šetril, vysvetľoval mi, že toto je jeho najlepšia liečba a takto si vyrovná hlavu a psychiku. Viac som mu to nevyčítal a v duchu som mu dal za pravdu. Vtedy som netušil, že metrová hlavátka, ktorú chytil takmer na konci roka, bude jeho posledná.
Počas minulého roka ma párkrát zavolal na kapry na Sĺňavu. Hoci sa lovu kaprov príliš nevenujem, boli to pre mňa krásne chvíle. Vždy ma čakali nachystané prúty, rozkŕmené miesto a hodiny strávené rozhovormi s Ďurim. Meditovali sme o živote, o rybách, o kamarátoch. Spomínali sme, ako spolu lovili tajmeny v Mongolsku, pretekali na MS či v našej lige. Juro bol prvý individuálny medailista na MS, keď v roku 2010 získal v Chorvátsku na MS bronzovú medailu v jednotlivcoch a spolu s tímom aj prvú zlatú medailu v družstvách. Potom prišli ďalšie medaily a víťazstvá.
Pamätám si, ako sme spolu zakladali prívlačovú ligu a z Jurovej hlavy prišla pred dvomi rokmi aj myšlienka zriadiť novú športovú disciplínu v love kaprov. Dlho pretekal za družstvo Piešťany v prvej lige a posledné roky prestúpil ku mne do družstva Trenčín A, s ktorým v roku 2020 získal titul majstra Slovenska v družstvách.
Je len málo rybárov s takým darom a citom pre ryby, ako mal Juro. Všetok voľný čas trávil na rybách, poznal tie najlepšie miesta, chytal tie najväčšie ryby. Nikdy nemal problém rozdeliť sa o svoje vedomosti a skúsenosti alebo ponúknuť poslednú nástrahu kamarátovi. Mimochodom, nikdy ich nenosil so sebou veľa – s jednou rotačkou a dvomi gumami dokázal vyhrať preteky či MS. Venoval sa aj svojmu jazeru na Striebornici, kde pre nás ostatných rybárov pripravil množstvo pretekov či krásnych rybačiek. Jeho penzión Benátky bol zázemím pre naše stretnutia aj spoločenské posedenia. Keď som rozmýšľal, čo by som o ňom napísal, dostal sa mi do rúk článok jeho brata Martina, ktorý akoby mi hovoril z duše. S jeho súhlasom vám ho ponúkam:
„V tom nekonečnom smútku, zúfalstve, prázdnote a hroznej bolesti by som vám, priatelia moji, rád povedal jeden príbeh. Je to príbeh o rybárovi a rybe, tak ako mi ho vravel Jurko.
‚Vieš, Maťko, sú ryby a sú RYBY. Pre mňa nie je ryba vyprážané rybie filé ako pre teba. Ryba je úžasné zviera. Sú to vznešené a ušľachtilé bytosti, ktoré dokážu používať mozog a prežívať emócie intenzívnejšie ako mnohí ľudia. Vždy ďakujem rybárskym bohom za stretnutia s týmito výnimočnými tvormi. Aj keď viem o rybách skoro všetko, naozaj si neviem niekedy vysvetliť, ako som niektoré vzácne ryby dokázal chytiť. Najskôr som si myslel, že je to šťastie, ale je to niečo iné, ťažko to vysvetliť.
Boli to naozaj veľmi vzácne exempláre, či už to bol gigantický tajmen v Mongolsku – v tých končinách podľa domorodcov tam ani šaman väčšiu nevidel. Bola to tam posvätná ryba.
Alebo som chytil obrovského kapra, ktorý mal viac ako meter a dobre cez 30 kg – proste obor. Pamätám si krásne šťuky a zubáčov.
Miloval som loviť hlavátku a chytil som ich niekoľko desiatok. Som šťastný človek, väčšine rybárov sa to nikdy nepodarí.
Tých nádherných rýb boli tisíce.
Dokonca som sa stal aj majstrom sveta v rybolove v disciplíne prívlač, a to tam boli kúzelníci z celého sveta.
Ale je tu ešte niečo. A je to tu, u nás doma na piešťanskej Sĺňave. Je to ryba, ktorá je pre mňa vysoko nad ostatnými. Je to sumec. Je to kapitálna ryba a moja osudová ryba. Nič viac pre mňa nebolo. Určite má viac ako 60 rokov. Dlhá je minimálne dva a pol metra a má aspoň 100 kíl. Je to neohrozený vládca Sĺňavy. Viackrát som bol blízko, ale až po 20 rokoch a tisíckach hodín, čo som ho celé noci čakal na člne, sa mi podarilo s ním konečne stretnúť. Ten súboj trval celú noc a až po 7-hodinovom boji som ho unavil natoľko, že sa podvolil a mohol som ho vytiahnuť. Pozrel som sa mu do očí, pohladkal som ho, poďakoval som sa za stretnutie a pustil som ho. A poviem ti, že sa neponáhľal odplávať a ešte niekoľko minút sme sa na seba pozerali a až potom odplával. Pokiaľ si myslíš, že s rybou sa nedá rozprávať, tak ja ti vravím, že sa dá.‘
Zjavne nepochopil moju otázku, prečo ho nezobral domov. Premeral si ma tým svojím pohľadom a poprosil ma, aby som ho netrápil. Bolo jasné, že to je pre neho niečo absolútne nepredstaviteľné. Pustiť túto nádhernú rybu naspäť na slobodu bolo pre neho niečo úplne samozrejmé.
Jurko, ja som práve pochopil, prečo práve ty si bol vyvolený a dostal si tú možnosť stretnúť sa s tými nádhernými, obrovskými, kapitálnymi rybami, na rozdiel od tisícok iných rybárov.
Jednoducho tie ryby to cítili, ako ich máš veľmi rád a myslím, že sa s tebou takisto chceli pozdraviť, tak ako aj ten nádherný sumec.
Ja naozaj neviem, ako to vyzerá na tom brehu, na ktorý si sa dostal. Viem, že z tej strany sa už z rybačky nevrátiš a ja už nedokážem spraviť nič, aby som ťa dostal naspäť na tento breh. Nikdy by mi to nenapadlo, ale ja počujem, že dnes vo Váhu aj ryby plačú.
Počkaj ma tam, prosím Ťa.“
Dedkáč (tak sme sa spolu oslovovali), viem, že si sa dozvedel o rybárskom eldoráde a zase budeš mať pred nami náskok. Zmapuj nám tam tie najlepšie miesta. Keď prídeme za tebou, verím, že nám ich ukážeš a pochváliš sa kapitálnymi úlovkami. V našich srdciach a spomienkach zostaneš navždy. Tvoji rybárski kamaráti…
Česť tvojej pamiatke!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
