Liptovská Mara, voda, ktorá si získa vari každého vášnivého lovca trofejných kaprov. Uprostred Liptovskej kotliny malebné vodné dielo obklopené panorámou Tatier. Rokmi skúšaná aj mnohými rybármi zavrhovaná voda, ktorá nie je vždy ochotná pustiť svoje poklady…
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2022
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.12.2022.
A tak som sa opäť rozhodol vydať na dlhšiu výpravu. Minulý rok som tu strávil takmer päť mesiacov, z toho dva nepretržite. Dôvod bol prostý, potreboval som otestovať nové boilies z produktového radu Attract‑line na zväzovej vode, ako je práve Liptovská Mara. Je to voda, ktorá nie je prerybnená a veľkých rýb je tu ako šafranu. Minulú sezónu som bol celkom úspešný vzhľadom na to, že som sa pár rokov tejto vode nevenoval. Nachytal som pekné ryby, ale len pár sa prehuplo cez 15 kg hranicu, a tak boli nové očakávania nesmelé. So skúsenosťami z vlaňajška som teda vyrazil na svoju prvú tohtoročnú výpravu.
Výborný začiatok
Plný stav vodnej hladiny – skvelé! To bolo to, čo som potreboval, pretože ryby ešte len začali nachádzať na výter do plytkých častí nádrže. Počasie tiež hralo do karát, keďže bolo pomerne teplo. Cez deň sa slnečné lúče postarali o divadlo na hladine v podobe šantiacich kaprov. Boli sme na rybačke dvaja, nuž bolo treba premyslieť, ako rozhádzať prúty po vode, aby sme neplašili kŕmne miesta pri záberoch a tiež eliminovali malú rybu. Vysoký stav nám zaručil, že sme pred sebou mohli urobiť na hladine vejár a nikoho sme pritom neobmedzovali. Takže sme mali prúty od seba aj 100 metrov.
Kŕmiť som začal v malej vode okolo 2,5 metra a postupne som sa ťahal až na koryto Váhu, čím som vytvoril takzvané kaprie cestičky. Na túto taktiku som používal repku, boilies z radu Top‑line, ale hlavne Attract‑line v priemere 24 mm. Kŕmil som v pravidelných intervaloch, ráno a večer zhruba jedno kilo na bójku. Ryby sa postupne začali ukazovať a ja som mal z toho dobrý pocit. Voda mala v nočných hodinách 13 stupňov, čo napovedalo, že s trávením potravy by to nemalo byť najhoršie.
Nadišiel prvý jún
Treba rýchlo vyviezť prúty a už len čakať, čo príde… Noc a ráno boli pokojné, poobede prišli malé násadové ryby, tak bolo treba dokrmovať. No pomedzi to sa priplietol aj prvý návštevník nad 10 kg v podobe krásnej ikernačky.
A to bolo na pár dní z mojej strany všetko. Stalo sa to, čoho som sa najviac obával… Na horách prišla búrka a dažde. Roztopený sneh spolu s dažďovou vodou ochladili vodu na 8 stupňov. Aby toho nebolo málo, nemohli chýbať konáre, trávy a všetok možný odpad. Pár dní som bol len štatista, lebo kámoš Andrej sa rozhodol prísť neskôr (asi to tušil, špekulant jeden…!).
Víkend bol už v znamení oteplenia, čo bolo vidieť aj na aktivite malých rýb. S kŕmením sme to nepreháňali a kŕmili sme len pol kila boilies na montáž. Sami sme nevedeli, či ideme ostať alebo sa presťahovať na iné miesto. Noc pred balením sa ešte podaril 12 kg šupináč, ale opäť to bolo všetko. Kapor je proste teplomilná ryba, a to sa naplnilo na tejto výprave do bodky. S Andrejom sme sa zhodli, že pôjdeme preskúmať opačnú stranu priehrady a posondovať, ako sa tam pohybuje teplota vody.
Je rozhodnuté! Voda mala o 4 stupne viac ako na prítoku. Nemusím zdôrazňovať, že sme boli veľmi expresne zbalení a presťahovaní na nové miesto.
Opäť ten istý kolobeh
Nájsť vhodné miesta, osadiť bójky, premyslieť taktiku… Prúty sme koncentrovali bližšie k sebe. Mali sme na 4 prúty zhruba 130-metrový pás, kde každý prút bol v inej hĺbke od 2 do 10 metrov. Začali sme s boilies pikantná jahoda krill z radu Top line a Attract‑line. Jedna 24 mm boilies guľka na dno, ale aj s pop‑up. Prúty boli na svojich miestach okolo 8. až 9. hodine popoludní. Do rána nič, ani ťuk. Myslím, že mohlo byť 9 alebo 10 hodín dopoludnia, keď zrazu z ničoho nič počujem príposluch. Rovno bez výstrahy, žiadne varovné „píp!“ – súvislý tón môjho foxa. Ryba vytiahla možno aj 100 metrov šnúry. Sadáme do člna, ryba nám odplávala až za malý vtáčí ostrov, cca 150 m od kŕmneho miesta. Poviem vám, tá zdolávačka bola teda adrenalín! V hlave sa mi vytvorilo plno myšlienok: aký bude? – šupináč? – lysec? – žeby 20+?
Týmto sa to začalo
Boj to bol parádny, dvadsať minút som rybu nevidel. No každý príbeh sa raz skončí a môj mal šťastný koniec, keď som v podberáku vypol kaprovi z obrovskej tlamy háčik PB Products No Escape long shank veľkosti 6. Potom som ho opatrne zdvihol do člna a mohol som hneď hádať hmotnosť… Andrej, čo povieš, koľko má? Obaja sme sa zhodli, že to bude ryba tesne pod 20 kg. Môj tichý odhad bol 19 kg. No váha nakoniec ukázala presnú hodnotu a ručička sa zastavila na čísle 19,20 kg s vakom. Po odrátaní vaku bola čistá hmotnosť ryby 17,5 kg. Obrovská radosť a pocit víťazstva! Touto rybou sa to všetko začalo.
Do večera pribudli ďalšie ryby 12,5 kg a 10 kg, nejaké malé pod 10 kg, ktoré však neboli ničím výnimočné, takže sme ich púšťali hneď po zdolávačke. Rozhodli sme sa ubrať z kŕmenia, aby sme neplašili miesto malými rybami a že skúsime ešte chytiť niečo väčšie. Nestalo sa tak, večer prikrmujeme a do rána zdolávame ďalšie ryby z kŕdľa od 9 do 11 kg. Andrejovi ubudli zábery, a tak som chcel byť voči nemu férový a pustil som ho na svoje produktívne miesto. To čo sa začalo, sa nedá opísať. Jednoducho, kto tam nebol, neuverí…! Tie zážitky stáli za to.
Ideme „ako hodinky“
Neďaleko nás sa rozložili kamaráti Janko a Robo. Prišli v podstate večer. Mali za sebou prvú noc, kde chytili pár malých rýb. Nasledujúce ráno prišli k nám, lebo videli zvýšenú aktivitu na vode. Práve som došiel na breh s krásnou tmavou starou rybou v hmotnosti 11 kg a vtom sa rozbehol Andrejov prút a do toho zase môj. Chalani sa nám zatiaľ postarali o ryby a my sme medzitým zdolali ďalšie, a tak nám vznikla pamätná fotografia, ktorá pripomínala časy minulé. Od tohoto momentu sme išli ako hodinky. Neexistoval spánok, jedlo, proste nebol čas. Nechytali sme veľa rýb, mnoho sa ihneď púšťalo, ale išlo o to množstvo záberov. Za 24 hodín sa mne a Andrejovi podarilo urobiť 52 záberov! Tu už nebolo čo špekulovať. Buď budeme kŕmiť, alebo nám ryba odíde. A tak sme neustále kŕmili zhruba dve hrste boilies po každom zábere len do okolia montáže. Aj napriek tomu, kŕmenia rapídne ubúdalo a bolo vidieť, že boilies Attract‑line prináša veľa záberov od rôznych veľkostí rýb. Toto tempo nám vydržalo ešte dve nasledujúce noci a nakoniec sme sa rozhodli, že necháme vo vode iba po jednom prúte a totálne bez kŕmenia. Tým sme pustili rybu aj chalanom vedľa nás a oni pokračovali v podobnom ťažení, ako sme mali my.
Počúvaj prírodu
Z týchto dvoch týždňov sme si všetci odniesli veľa krásnych zážitkov, ale hlavne nespočetné množstvo skúseností a poznatkov. Proti prírode sa nedá ísť, treba ísť len s ňou a načúvať jej. Nie je to o tom, že chytá niekto na dobré alebo zlé boilies. V prvej časti rybačky som si tiež občas myslel, že kde môže byť problém, až napokon sme prišli tam, kde ryba bola a vznikla z toho pre mojich kamarátov Andreja, Janka a Roba životná rybačka. Ako vždy, ani táto výprava sa neskončila po dvoch týždňoch tak, ako bola plánovaná. A preto sa podelím s vami o zážitky z tejto výpravy v pokračovaní v ďalšom článku –
Byť v správnom čase na správnom mieste.
Liptov je okúzľujúci.
Zábery sa neustále stupňovali.
Andrejov spokojný úsmev na tvári po zmene miesta.
Ďalší zo série 10 kg, avšak výnimočný
svojím sfarbením.
Andrej a jeho jediný lysec výpravy.
Kvalitná bižutéria, na ktorú sa môžem vždy spoľahnúť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
