V pohorí Vtáčnik, v nadmorskej výške 1135 metrov, vyviera malá nitka, ktorá na veľkej sile nenaberie ani po celej svojej tridsaťkilometrovej dĺžke. Dostal som sa sem zhodou okolností, z núdze. Pred pár rokmi sme pripravovali natáčanie do televíznej relácie Ryby Rybky Rybičky o začiatku pstruhovej sezóny.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.12.2022.
Na také natáčanie pre TV treba pokoj, priestor a tiež – samozrejme – dáky úlovok, najlepšie cielený. Tu išlo o prezentáciu lovu predovšetkým potočákov, v núdzi by stačili aj pstruhy dúhové. Notoricky známe revíry ako Bešeňová, Hron, Revúca v prvých dňoch nepripadajú do úvahy. Kto tam chodí, ten vie prečo…
Pstruh v skvelej kondícii, cez deň neľútostný lovec všetkého živého, večer pokojný zberač mikrohmyzu z hladiny.
Vybrali sme riečku v malomestečku
Ospalé mestečko Handlová, s rovnomennou riečkou plnou splavov, tichších úsekov, ale i ťažko prístupných tôní pod klenbou stromov mimo mesta, bolo vybrané ako vhodná lokalita, a to z viacerých dôvodov. Kameraman Rudo pochádza odtiaľ a je tu tiež hospodárom MO SRZ. Na otázku „Dáke ryby tam máš?“ odpovedal „Chytíš.“ Za tie roky, čo sa poznáme, mu dôverujem ako profíkovi a skvelému rybárovi – veľmi rád s ním spolupracujem.
Môj prvý dojem: miniatúrna riečka, v mestečku uväznená medzi vysokými brehmi s minimom porastov, priamo tečúca popri hlavnej ceste. Hĺbka tak, aby rybe netrčala chrbtová plutva, občas dáky podomletý breh. V splavoch, ktoré vyrovnávali prudké klesanie, je vody hádam aj cez meter. Zopár mostíkov, na jednom mieste šírka ledva meter, niekde širšia pláň, ktorá po oteplení zarastie ťahavým rastlinstvom. Voda priezračná, plná krivákov, drobných rybiek v stĺpci. Kopa hmyzu padala na hladinu, hlavne drobné podenky, mravce, sem‑tam obrovské tipule. Pôvodné jalce všetkých rozmerov boli vylovené agregátom, nasádza sa pravidelne potočák, dopĺňaný pstruhom dúhovým.
Nástrahy Fanatik sú dokonalé imitácie vodných živočíchov zo všetkých druhov vôd. Tento hlaváčik s čeburaškou je zo širokej série farieb a veľkostí.
Larva vážky, všadeprítomný obyvateľ, vyhľadávané sústo všetkých dravcov.
Musíme niečo uloviť pre kameru
Vzal som dva prúty dvojmetrové do tri a pol gramu: gumičkový, druhú voblerovku 5 g. Do úvahy pripadali väčšinou povrchové voblery, gumičky bez záťaže, poprípade tenké strímre s retiazkovými očami, čo stačilo ako záťaž. Malá hĺbka nedovolila experimenty s jigmi, aspoň nie v mestskej časti. Ešte jeden priateľ lovil muškárením na drobné ľahké nymfy. Poväčšine si pri natáčaní sám určím, kde budeme loviť… Musí vyhovovať terén pre kameramana, svetelné podmienky, žiadne rušivé pozadie, a samozrejmá priorita je cielený úlovok. Tu už som mal flek vybraný, vyberal redaktor Peťo – kaprár. Ledva som trafil do vody, taký úzky bol tento úsek! Na miestne pomery trochu hlbší, pri moste v centre. Máme takú podmienku: aby to natáčanie do TV splnilo účel, treba uloviť minimálne tri‑štyri ryby, aby to rozprávanie bolo niečím podložené. Hádam tu niečo vydolujem, aby bola česť zachránená…
Ryba tejto veľkosti obsadzuje na Handlovke voľné pláne bez úkrytov, často vo väčších skupinách; keď sa rozrastie vodný porast, zbierajú v ňom.
Na úlovky úspešný mestský úsek
Na prvý náhod som zaznamenal nesmelý ťuk, zvírenú hladinu, možno netrafil vobler. Opatrný náhod pred stanovište, vobler som splavil pod neho a pridržal na mieste. Tentoraz tvrdý úder, dúhak celkom zaujímavých parametrov začal lietať a robiť sviečky primerané svojmu teritóriu. Tak to išlo celé natáčanie, asi do obeda… Kopa rýb, prevažne dúhakov, sem tam potočák, stačilo sa pohybovať na mestskom úseku. Vobler, tak do 5 cm, klasický tmavý twistrík ako všade na jar, keď sú v kurze pijavice, poprípade nymfa raka na prázdnom háčiku. Na to, že bol prvý deň sezóny, ale cez týždeň, stretli sme jedného rybára. Podľa výbavy pstruhy neboli jeho slabosť, skôr prevažovala zvedavosť, že ako to dopadne.
Tak to bolo pred pár rokmi
Chodím tam odvtedy pravidelne viackrát do roka, za nejakú hodinku som na mieste a hlavne, vždy som tam bol sám a len malá časť úseku ma zamestnala doslova na celý deň.
Dokonalý pstruh spod splavu, veľmi opatrný. Ryba jedného náhodu.
S odstupom času to teraz porovnám
Túto sezónu som tam opäť začal len tak sám hneď druhý deň. Počasie bolo luxusné, tak som sa na Handlovke ocitol o siedmej ráno. Auto nechám väčšinou na benzínke pod visutou železnicou, čo je miestna rarita. Tam sa dá chutne skromne najesť a je to doslova na brehu. Stačia mi brodiace čižmy, aj to len kvôli prechádzaniu na druhú stranu, poprípade keď mi uviazne nástraha. Je tu kombinácia brehov – vždy je jeden doslova kolmý a druhý plochý, po tom vždy kráčam. Začnem pod splavom, ktorý tvorí asi meter vysoký vodopádik, nad ním je plocha, pomalá pláň, hneď som tam zbadal zopár tieňov pri dne. Keďže na druhej strane vedie chodník, kde je dosť veľká frekvencia, ryby sú zvyknuté, len sa symbolicky pohnú a idú si svoje. Pred sezónou som sa dostal k produktom značky Fanatik. Hneď ma zaujali, robí ich majster sveta v prívlači Jurij Petráš a je to vidieť. Gumičky s neopozeraným tvarom a chodom. Nevedel som sa dočkať, kedy ich vyskúšam.
Hodím gumku Gipnoz Fanatik, farbu Motor Oil, ktorá sa približuje farbou vodnej spoločnosti pri dne, na jigu s 0,5 g hlavičkou. Gumka prepadne, jemný ťuk a viac nič. Vyplaví mi ju k druhému brehu, nechám ju omieľať v prúde a doslova pod brehom je záber. Luxusný potočák! Šup foto – a je späť. Zbadám miestneho rybára s jemnou výbavou, v broďákoch, postaví sa do prúdu nado mňa a prehadzuje okolo seba. Spýtam sa: „Ako?“ Pokrúti hlavou, vybehne hore a zmizne dakde proti prúdu. Zaujímavý štýl… Počkám, kým opadne kal po ňom, párkrát ešte poklepem a idem ďalej. Tieto splavy sú po jednej ulovenej rybe vždy na hodinku vypnuté, jednoducho je to tak, že zdolávanie ostatné rozplaší, hlavne väčšie kusy. Ryby sú väčšinou nasadené od jesene, dosť dobre sa vykŕmia, plus ryby z minulosti, takže len prejsť všetky stanovištia a uvidíme, o čom to bude tentoraz.
Rudo, miestny hospodár, známa tvár
z rybárskych relácií, vždy za kamerou.
Potočáky s luxusnou kresbou
Na silnejšom prúdiku medzi kameňmi hodím 5 cm povrchový vobler. Trafiť tu na určené miesto je zábava, je to tu všetko miniatúrne, a to ešte nie je vo vode porast. Vyletujú bodkované dvadsaťpäťky, sem‑tam tridsiatka, všetko potočáky, každý s inou, luxusnou kresbou. Voblery berú len štíhle s čo najrýchlejšou frekvenciou pohybu. Dúhaky vraj spláchla veľká voda, ale behom mesiaca sa dosadia, a prirodzene, že dačo sa vybralo. A ešte jeden problém, kúsok dolu pri najbližšej dedinke Ráztočno sa pravidelne vyberá na lov vydra. Ak má ryba možnosť, tak sa „uloží“ na pokojnom mieste, hoc je tam frekvencia pohybu, takisto ako u nás pred kormoránom.
Nestretám nikoho, hoc je víkend a druhý deň sezóny. Slnko presvetlí riečku, takže čistá plytká voda je na sľubných úsekoch – kde zvyknem mať v porastoch plavúňových tráv kopu pekných úlovkov – nulová. Treba nejaký ten týždeň počkať. Pomaly sa dostanem na koniec mesta, voda sa prudko spúšťa medzi veľkými kameňmi, sem‑tam hlbší úsek, veľmi rýchly. Tu mi raz vyletel na horneta doslova obor, ale len jedna šanca, možno tu bude. Ponúknem mu dačo ťažšie, taký Mik Maus, nástraha pripomínajúca hybrid žubrienky, myšky, larvy veľkej vážky, taký mix, ktorý sa mi veľmi pozdáva, len mu dať ten správny pohyb…
Cieľová trofej, veľká čeľusť, dokonalý tvar tela, takýto jedinec tu nie je vzácny, ale uloviť ho preverí vaše schopnosti.
Bez následkov som ešte nespadol
Doslova kolmý breh, mokrý od rosy, húština kríkov, dávam pozor… Ale slabo! Rozletia sa mi nohy, brutálny trhanec v kolene a som vypnutý. Dva prúty však držím v bezpečnej polohe, bez debaty, veď to poznáte, až potom sa venujem nohe. Pošmykol som sa totiž na zadnom čele zo skrine, čo si tam dakto odložil, bielou klzkou stranou nahor. V broďákoch alebo čižmách som ešte normálne nespadol, vždy to bol šmyk s dozvukmi. Dáko sa postavím, rozhýbem, na počudovanie sa môžem hýbať… Koleno tŕpne a ja pokračujem. Trochu pohádžem, bez reakcie, sľubné hlboké vývery sú zahádzané naplavenými stromami, tak sa pomaly vrátim do mesta k prvému mostu, kde je najväčší a najhlbší splav.
Frekventovaný most plný áut a ľudí
Pamätám sa, ako raz na tom moste stáli ľudia, pozorovali nás, jedna pani sa čudovala, čo tam robíme: „Tam asi nič nie je…“ Vzápätí mi zobral dosť pekný dúhak, ktorý spravil sviečku a vyskočil na breh. V tých rozmeroch to ryba v pohode dokáže, my výbuch smiechu, diváci v šoku.
Náradie fanatika, prúty na všetky podmienky, ktoré nás postretnú na horských potokoch a riečkach.
Top veterán s dokonalými farbami
Mik Maus som prehodil na ťažšiu hlavičku. Sedí mu síce najlepšie čeburaška, ale predsa len to chce väčšiu vodu, kde sa dá pracovať na dlhšiu vzdialenosť. Tu som iba podhodil a špičkou oživoval nástrahu. Silný kopanec hodný zubáča našponoval štrnástku vlasec – spozornel som, postavil som sa ďalej od splavu, doslova pod most, a hodil som naspäť. Akoby uviaznutie sa premenilo na dokonalý ťah. Bazén s rozmermi väčšej obývačky skrýval veterána s dokonalými farbami, neskutočnou tlamou, dobre cez štyridsať, čo je na takúto vodu topka. Urobil som zopár fotiek, posúďte sami… Keby som už dnes nemal ani záber, nič sa nedeje. Pustil som ho do prúdu pod most, nech sa rozdýcha a hneď zmizol.
Handlovka v Jalovci
Vyšiel som hore, uvidel som stáť povyše rybára, ktorý silne predimenzovaným náradím skúšal šťastie. Porozprával, čo bolo v prvý deň. Vraj sa chytilo zopár rýb okolo štyridsiatky, všetko putovalo domov, dúhaka videl len jedného. V podstate mi ani nechýbali, okolo desať krásnych potočákov za pol dňa stačilo. A to mám ešte dačo pred sebou! Parkovanie na benzínke som mal sľúbené len do obeda, tak som prešiel po obede do dedinky Jalovec, kde sú úseky vyslovene pod uzavretou klenbou stromov. Tok je tu o dačo širší a rýchlejší. Riečka naberie dáke jarčeky, ktorých je v týchto kopcoch dosť. Z jednej strany domy, z druhej strany chodník a rozryté brehy po diviakoch, nuž som sa vybral pomaly k najbližšiemu meandru pozrieť, čo tu bude.
Rýchle foto na rozlúčku...
Rád by som zostal na večerné
rojenie hmyzu s muškárkou,
ale to až nabudúce.
Skúsim to na okatý strímrik
Na voblerový prút som prehodil cievku s 0,16 vlascom, ktovie čo tu vyletí spod brehu…? Zaujali ma drobné rýchle rybky vyletujúce spod kameňov pri kraji, azda pĺže, kopa poteru a drobných sivých podeniek, aké som ešte nevidel. Koleno sa začalo hlásiť, tak som si sadol na kameň, pod sebou dlhší tiahly prúd, a skúšal som prítomnosť obyvateľov rotačkou. Tá zaujala húfik zabudnutých jalcov, extrémne plachých; plašili sa jeden od druhého, nervózne vystreľovali po nástrahe – len krátky výpad, žiadne prenasledovanie. V podstate dobre, že ich Rudi vyriešil agregátom (napokon tých mám doma), tu idem v ústrety ušľachtilejším nájomníkom. Po chodníku vyjdem povyše, je tu krásny meander, v ktorom zalovil po podenke pstruh. Naviazal som okatý strímrik, len jemné telíčko z lametky, monokrídlo z bažanta a retiazkové oči. Po dopade okamžite záber, tučný sýtožltý pstruh zapózoval v podberáku, po ňom ešte zopár menších. Prút do dvoch metrov je tu už dlhý, nabudúce si vezmem 167 cm pstruhový špeciál presne na takéto vody. Muškárenie, podľa množstva hmyzu, a to je v podstate ešte jar, by bolo možné len na ozaj svetlejších úsekoch a tiež len krátkym prútikom, ale isto by to stálo za to.
Pstruh na rozlúčku a idem
Prešiel som sotva tristo metrov, na každom kúsku kopa záberov, premenených, ale i planých. Hlásila sa únava, tak som si povedal, že stačí. Ešte dám tento posledný hlboký kanál a balím. Ibaže k nemu sa dá dostať len z vody, nuž som sa vrátil, opatrne prešiel celkom blízko a hodil gumku Gipnoz, klasické larvovité telíčko s rebrovitým chvostom, dačo nové, možno imitácia krátkej hnedej pijavice. Záber dolu prúdom je vždy lotéria… Kam si to pstruh namieri nevedno, tento vypálil dopredu, takže otočiť ho na ohnutom prúte nebol problém, len nepovoliť. Vypol sa sám v podberáku, háčiky bez protihrota sú už pravidlo, trojháčik je u mňa už tabu a v podstate aj u mojich priateľov. Ešte foto a pomaly krívam k autu.
Mnohé veci si kazíme sami
Lúčim sa s touto super vodou, len ma trápi prístup obyvateľov na brehu riečky. V meste sa to ešte dá, no len čo som v daktorej dedine, ohavný zvyk vyhadzovať bordel pod stromy na breh na konci dediny pretrváva. Falošné trativody zo žúmp našťastie miznú, ako boli na Hrone, ale poplastovanie brehov pokračuje. Je to v ľuďoch, čo narobíme. Pozri moje koleno… Diagnóza na chirurgii: tri týždne maródka, ortéza.
Prajem vám také bohaté zážitky, aké zažívam na brehoch riek a potokov ja, možno aj s nástrahami Fanatik, o ktorých budem teraz častejšie písať… Nabudúce vám hádam dám dáky tip.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
