Táto výprava sa začala niekedy v strede júna, keď mi zavolal Scopex, či nejdeme skúsiť Pálavu a konkrétne teda nádrž číslo 5. Hovorím: jasné, prečo nie. Tak sme zosúladili termín, ktorý bol stanovený na prvú polovicu augusta a mohli sme sa tešiť.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.12.2022.
Hneď som si začal vyhľadávať informácie o tejto priehrade a spôsobe, akým sa tam loví. Priznám sa a poviem to na rovinu, nie som rybár, ktorý by sa dovtedy zameriaval na veľké vodné plochy či veľké priehrady. Výnimkou bolo asi len IBCC a Balaton. To je však úplne iný typ vody ako Pálava. Tí, ktorí na Pálavu chodia, poznajú ju a vedia, že tam je množstvo, ale naozaj množstvo prekážok. Zatopené stromy, ba niekde priam až sady a lesy, rôzne vyvýšeniny, hrany, koryto a iné. Bolo teda potrebné sa na túto výpravu pripraviť…
Tunajšie scenérie sú nádherné.
Raz zažiť je lepšie, ako stokrát počuť
Ja som sa teda usiloval, aby som bol čo najlepšie pripravený a aby ma čo najmenej vecí prekvapilo. Keď si však teraz na to spomeniem, tak si myslím, že som šiel nepripravený, ale potvrdilo sa tu staré známe: raz zažiť je lepšie, ako stokrát počuť! To, že som výpravu trošku podcenil, mi došlo na druhý či tretí deň, ale nepredbiehajme.
Nastal teda čas, keď som vyrazil ráno smer Malacky, Kúty, Mikulov. Prvé, čo bolo treba, tak zájsť na úrad do Mikulova a vybaviť si ročný rybársky lístok. Následne na Pohořelice po povolenku a potom mi už nič nebránilo v tom, aby som mohol chytať. Scopex aj so Zavináčom ma čakali už na priehrade. Prišli o deň skôr, a tak mohli aspoň nájsť dobré miesto. Do správy mi došlo, že mám ísť na Šakvice a asi 800 m sa prelodiť za nimi. Tu nastalo prvé podcenenie, ale k tomu sa dostaneme… Asi po 30-minútovom presune po vode som sa konečne zvítal s chalanmi a tí mi ukázali, kde môžem chytať. Miesto vyzeralo super a aj podľa toho, čo chalani vraveli, išlo o jednu z najlepších častí priehrady, no s množstvom prekážok. A o tom sme sa za nasledujúcich 24 hodín aj presvedčili.
Môj najväčší 14 kg vážiaci kapor z tejto výpravy.
Kotvičkovanie už pri prevážaní prútov – kde bolo treba vlastne len nastražiť nové guľôčky – naznačovalo, že to nebude úplne zadarmo. Scopex prišiel s myšlienkou, že by sme sa mohli presťahovať o kilometer ďalej smerom na Strachotín, tak sme teda všetko pobalili a išli pozrieť nové miesto. Po ďalších asi 40 minútach preplavovania som dorazil na nové miesto – už teda v katastri obce Strachotín, ale musím povedať, že sa mi pozdávalo o čosi viac než to predošlé. Typické pálavské schody do vody, ktoré mi boli z mnohých videí a fotografií známe…
Nočné Pálavské kopce.
Na schodoch
Po príchode na nové miesto sme sa mohli pustiť do práce. Opätovné vybaľovanie a pripravovanie vecí na prvú vývažku teda začalo. Približne o hodinu som už sedel v člne a sondoval miesta, kde by bolo asi tak najlepšie položiť montáže. Obidva prúty som sa rozhodol vyvážať skoro na rovnakú vzdialenosť, približne 250 metrov na takú jemnú lavicu. Na ľavej strane – približne 15 metrov od miesta, kde som chcel pokladať montáž – ležal potopený strom, ktorý som si našiel so sonarom. Popritom, ako som sonaroval, ukázali sa tam aj ryby, nuž som bol presvedčený, že tam ryby sú a že by to mohlo byť dobré. Po vyvezení montáží som si porobil ešte zo dve‑tri náhradné a natiahol som sa na lehátko. Myslím, že som aj jemne zaspal, ale naisto viem, že som si v duchu hovoril (alebo som bol v hlave tak nastavený), že ak príde záber, tak asi až na druhý deň ráno.
Rozlúčkový kapor počas poslednej noci.
Podvečer, keď som sa už trochu vyspal, začal som si robiť večeru a vtom to píplo. Vybehol som s člnom na vodu a asi po 5 minútach som bol nad kaprom. Nebol veľký, taký do 5 kíl. Mám už taký zabehnutý zvyk, že keď chytím prvého kapra na akejkoľvek novej vode, vždy si robím video a fotografiu. Zobral som ho teda na chvíľku na breh a zdokumentoval. Ako som ho pomaličky opatrne púšťal, rozbehol sa mi aj ďalší prút. Opäť sa opakovalo to isté a po úspešnej zdolávačke pristál opäť kapor na podložke – tento už bol krajší a atakoval dokonca 10-kilovú hranicu. Pre niekoho možno z Pálavy malá ryba, ale ja som z nej mal v tom momente obrovskú radosť! Do polnoci som mal ešte jedného kapríka.
Ráno som opäť prúty položil na svoje miesta, no a netrvalo dlho a prišiel zasa záber. Bol som nesmierne rád, že veľkosť rýb rástla a ja som pokoril hranicu 10 kg. Veď – povedzme si úprimne – kto by si nechcel poťažkať poriadny „pálavský tank“?
Na Pálavu sa určite vrátim aj v tomto roku.
Trošku nás pribrzdil vietor
Udicu som opäť vyviezol na svoje miesto a už keď som sa vracal, bolo evidentné, že začína fúkať stále viac a viac. Len tak‑tak som prišiel na breh a vlny stále naberali na sile. Nakoniec o dve hodiny už bol taký vietor a také vlny, že sme museli povyťahovať člny na schody a v podstate celý ten deň sme nechytali. Až opäť k večeru sa to začalo upokojovať. Ak si správne pamätám, tak okolo 18. hodiny vietor zoslaboval a už o 20. hodine bola hladina úplne ako zrkadlo. To proste nevymyslíš! Príroda je aj v tom čarovná, ako sa dokáže meniť. Nič to, člny sme položili opäť na vodnú hladinu a vybrali sme sa čo najrýchlejšie položiť montáže na večer pred západom slnka.
Po návrate z vyvážky som si spravil večeru a s výhľadom na nádherné pálavské kopce som zaspal. Zobudila ma jazda, ktorá prišla približne o 23.00 a ja som na seba rýchlo navliekol prsačky a skočil do člna. Tu už bolo cítiť, že ryba si išla to svoje. Keď som prišiel nad ňu, tak sa stále držala pri dne, jednoducho nechcela ísť na hladinu a nechcela sa mi ukázať. Ja som vedel, že naberá smer, kde sa nachádza potopený strom, a tak som ju musel za každú cenu otočiť. To sa mi, našťastie, aj podarilo. Asi po 20-minútovom boji som kapra prvýkrát uvidel… Krásny dlhý šupináč, ktorý podľa môjho názoru bude atakovať 15 kg hranicu. Z hladiny sa ešte párkrát vybral smerom ku dnu, ale vždy som ho opäť po pár sekundách vrátil na hladinu. „Teraz je ten správny čas na podobratie,“ povedal som si a potopil som podberák až pod rúčku do vody a opatrne kapra podobral. V tom momente ma ovládol pocit šťastia. Nebol to však len samotný pocit šťastia, ale ako som išiel s rybou na breh, tak som si uvedomil, že sa vo mne niečo prelomilo a že ma atmosféra veľkých vodných plôch úplne pohltila.
Jedna spoločná na pamiatku.
Výzvy sú motorom skúseností
Po návrate na breh som rybu opatrne preniesol do podložky a zvážil. Váha ukázala krásnych 14 kg. Nie som človek, ktorý by si nejakým spôsobom potrpel na hmotnosť úlovkov, ale išlo skôr o tú výzvu. Pretože Pálava bola a stále pre mňa ešte je veľkou výzvou, už teraz vám viem povedať, že sa tam vrátim aj v tomto roku. Tamojšie podmienky nie sú jednoduché, ale myslím si, že práve to posúva rybára na vyššiu úroveň. Pokiaľ by som sa uspokojil s tým, čo je, tak by som ako rybár stagnoval, a to nechcem. S kaprom som si, pravdaže, spravil na pamiatku pár fotografií, video a pustil som ho tam, kde je jeho domov – do vody. Vytiahol som na breh aj druhú udicu, zaľahol do spacieho vaku a trochu som si pospal. Ten vietor počas dňa mi dal celkom zabrať.
Prvý kapor z Pálavy.
Večer s rybou na rozlúčku
Keď som sa ráno zobudil, tak som už tradične vyviezol oba prúty a čakal, čo sa bude diať. Mal som pred sebou posledných 24 hodín, nuž som dúfal, že sa mi podarí z vody ešte niečo vyťažiť. No musím povedať, že toto bol asi najpokojnejší deň. Takmer žiadny vietor, ryby veľmi nespolupracovali, takže som mal aspoň čas čo‑to pofotiť a ponatáčať. K večeru som išiel už tradične previezť obe montáže a pripraviť ich na večer. Prišli nás pozrieť aj domáci chalani a čo bolo úplne top – priniesli so sebou aj skvelú lokálnu pizzu. V ten večer sme pri dobrom jedle debatovali a vymieňali si zážitky od vody. Dostal som množstvo užitočných tipov, na čo si tu treba dávať do budúcna pozor a čoho sa vyvarovať. Veď predsa len chalani tu majú toho odsedeného omnoho viacej ako ja a mne sa každá rada hodila. Po náročnej, ale zaujímavej debate, som sa rozhodol, že si pomaličky pôjdem ľahnúť. Vtom sa mi rozozvučal signalizátor a opäť jazda… Klasický scenár a po párminútovej zdolávačke som si poťažkal pred objektívom ďalšieho kapra okolo 10 kg. To bola moja posledná ryba z Pálavy na tejto výprave a ja som ráno balil veci a naložil čln.
Aj takéto ornamenty mali niektoré úlovky.
Ešte mi všeličo chýba…
Keď som na začiatku hovoril, že som to trošku podcenil, tak áno. Myslím, že mi vo výbave chýba ešte zopár vecí, ktoré si budem musieť zaobstarať, aby som bol sebestačný a aby som sa mohol venovať lovu na takýchto veľkých vodných plochách. Musím povedať, že Pálava ma naozaj dostala a uvedomil som si, že práve takémuto štýlu lovu kaprov by som sa chcel venovať.
Všetkým vám želám veľa príjemne strávených chvíľ pri vode a – robme to, čo nás baví! Majte sa krásne a uvidíme sa opäť niekde pri vode.
S týmto som sa jednoducho musel cvaknúť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
