Sumec sa mi v srdci, duši i mozgu usídlil od prvého okamihu, keď som sa s týmto úžasným tvorom stretol. Jeho lov sa pre mňa stal takou silnou vášňou, že to dlhé roky nedokázala pochopiť ani moja rodina a mnohokrát ani priatelia. Za sumcami som precestoval vari všetky kúty sveta, kde sa Silurus glanis nachádza.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JÚN 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.12.2022.
Sumec sa mi stal totálnou vášňou, ktorej som bol schopný obetovať úplne čokoľvek. Bola to doslova posadnutosť, keď som chcel neustále posúvať hranice. Chcel som spoznávať miesta, kde sumce žijú, nové krajiny, lokality, ich odlišné správanie a v neposlednom rade chytať obrie ryby. Môže mať sumec naozaj 100 kíl? Alebo dokonca 150? A čo trojmetrová hranica? Naozaj taký sumec niekde žije? Chcel som preskúmať všetky tie legendy, ktoré som v rozprávaniach starších skúsených rybárov hltal už od detstva. Také boli moje sumčiarske začiatky…
Jeseň na Malej Rhône roku 2006 a sumec 251 cm, 110 kg.
Prvý sumec
Mal som deväť rokov, keď som prvýkrát zacítil ťah veľkého sumca. Bolo to u strýka na prázdninách pri priehrade. Pre mňa skutočný raj… Okolo priehrady pobehovala zver, na brehoch rástli divoké jahôdky a hlavne tu plávali šťuky ako polená. Vtedy som chytal na žltý prútik od Tokozu, navijak Rex a polystyrénovú guľatú káču. Vybavenie, ktoré mal vtedy každý, pretože nič iné ani nebolo. Bola to iná doba. Športový rybolov bol v plienkach a rovnako tak aj naše znalosti.
Panenské časy.
Nikdy nezabudnem na pocit, keď káča zaletela pod vodu a vlasec sa začal z cievky odvíjať takou rýchlosťou, že sa mi roztriasli kolená. Zásek, neovládateľný ťah a ja som vôbec netušil, kto so mnou vo vodnej ríši tento súboj zvádza. Po pár minútach sa pri brehu objavil prvý veľký vír. V myšlienkach sa mi rojili všetky tie strýkove príbehy o obrovských hlbinných šťukách. Z diaľky počujem strýkov „tryskáč“… Zvuk jeho trabanta som väčšinou počul nerád. Najmä dnes, pretože to bola predzvesť konca posledného dňa prázdnin a môj odchod z rybárskeho raja. „Lenže, čo keď mi to tá obrovská šťuka urve? Nikto mi nebude veriť!“ naháňalo sa mi hlavou. Len čo sa otvorili dvere traboša, už som kričal, čo mi hlasivky stačili! Strýko ku mne zbehol zo stráne a v tom okamihu sa pri hladine ukázali dlhé fúzy veľkej čiernej ryby. „Sumec! To je sumec, Kubo!“ – kričal strýko a bol z toho v rovnakom šoku ako ja. Môj šťukový podberák bola v tomto prípade skôr sieťka na motýle. Strýko bol chlap ako hora, a tak schmatol sumca za prsné plutvy a grécko‑rímskym zápasníckym štýlom ho vyniesol do stráne nad priehradu.
S mojím najlepším francúzskym priateľom a sumčiarskou legendou Xavierom Vellom.
Sumec aj ja sme ležali vedľa seba v tráve a pomaly oddychovali. Díval som sa do jeho malých očí a už vtedy som pochopil, že sumec je iný. Obdivoval som jeho krásu aj majestátnosť. Kráľ, ktorý uznal svoju prehru. Bol to pre mňa, malého chlapca, hrozne zvláštny pocit. Zabiť šťuku alebo úhora, s tým som nemal problém. Teraz však vedľa mňa ležalo veľké telo…, vlastne rovnako veľké, ako som bol ja sám. Vtedy som prvýkrát zažil vnútorný pocit, že zabiť takúto rybu nie je správne. Bol som ale iba malý chlapec, ktorý podľa dospelých nemal rozum.
Strýko vytiahol svoj lovecký nôž a po chvíli tie malé, ale krásne oči už také krásne neboli. Boli prázdne a so zapadajúcim slnkom sa od najkrajšieho mramoru jeho tela prestali odrážať aj posledné lúče toho dňa.
Hlavu sumca som mal niekoľko rokov vystavenú v detskej izbičke. S pribúdajúcimi rokmi sadal na ňu prach, až som ju jedného dňa zložil a spálil. V duchu som sa ospravedlnil a vedel som naisto, že už ďalšieho sumca nikdy zabiť nechcem. Až v budúcnosti moja dcéra privedie svojho prvého sumca k brehu, budem rád, ak bude tohto úchvatného tvora sledovať ako ja pred viac než tridsiatimi rokmi. Potom mu dá pusu a bude sa dívať, ako zmizne jeho chvostová plutva nazad pod hladinou jeho domova… Áno, našťastie je iná doba.
Kedysi dávno na Rhône.
Za sumcami po svete
S pribúdajúcim vekom ma sumce fascinovali čím ďalej tým viac. Sumca som sa snažil chytať na českých vodách, hlavne na Orlickej priehrade a Hostivaři. Podľa dnešných meradiel som nechytal žiadne obrie ryby, ale sumec okolo 150 centimetrov bol pre mňa vtedy neskutočným úspechom. Sem‑tam som zapriahol aj niečo väčšie, ale s vtedajším vybavením to bol väčšinou vopred stratený boj. Veľká škola pre mňa prišla v roku 1996, keď som sa mohol prvýkrát pozrieť do Talianska na rieku Pád. V tých časoch to bola úplne panenská rieka, v ktorej rybárčila len hŕstka ľudí z celej Európy. Keby som dnes niekomu rozprával, čo všetko bolo vtedy možné na tejto rieke zažiť a chytiť, mali by ma určite za blázna. Nechytiť tu vtedy každý deň minimálne jednu dvojmetrovú rybu, to bolo podivné. Zažil som tu dni aj s viac ako desiatimi dvojmetrovými rybami na vábničku za jediné popoludnie!
Malá Rhôna. Takmer metráková ryba z jari roku 2007.
Kde sú tieto ryby dnes?
Do rieky Pád som sa zamiloval a trávil som tam každoročne aj niekoľko mesiacov. V roku 2007 som prvýkrát vyrazil do Španielska a 2008 do Francúzska na veľkú a predovšetkým Malú Rhônu. Tam som objavil svoj nový rybársky raj! Vtedy tam sumca nechytal vôbec nikto. V malom gumáku som sa presúval z miesta na miesto a vari celý mesiac som nestretol jediného rybára. Miestni ľudia mi dokonca k stanu nosili jedlo, pretože ma považovali za bezdomovca. Už v tých dobách som na všetkých týchto lokalitách chytal neopísateľné množstvo dvojmetrových rýb. Z času na čas sa mi podarilo chytiť rybu okolo 220 centimetrov, ale už vtedy som mal občas šťastie na ryby aj okolo 240 centimetrov.
Svojho prvého sumca, ktorý prekonal metrákovú hranicu, som chytil s mojím kamarátom Pepom Uhrom na rieke Pád v Taliansku v roku 2006. Vážil 102 kíl a bola to jedna z prvých metrákových rýb, ktorá sa na Páde chytila. Vtedy som sa stavil s Jirkom Pacovským (prvý Čechoslovák, ktorý kedy chytal na Páde) a Pavlom Tomim (jeden zo slovenských legendárnych sumčiarov). Kto chytí prvú metrákovú rybu, dostane za odmenu černošku…! No, človek nemôže víťaziť na všetkých frontoch, a tak som išiel radšej opäť na ryby. Ale už okolo roku 2000 sme v Taliansku aj Francúzsku chytali ryby s hmotnosťou okolo 80 kilogramov! Kde sú tieto ryby dnes? Niektoré z nich nemusel stretnúť dobrý osud u rybárov, niektoré mohli zomrieť na starobu či na choroby, ale iné iste prežili… Je to už viac ako dvadsať rokov, priatelia. Ako by taká ryba vyzerala dnes? Aká je maximálna veľkosť sumcov v Európe? Môžeme sa skutočne niekedy dočkať pri sumcovi dosiahnutia trojmetrovej hranice?
Panenské časy nad mojou milovanou riekou.
Gigantické sumce v Európe
Legiend a historiek o obrích sumcoch som počul nespočetné množstvo. V niektorých krajinách údajne očití svedkovia videli sumca veľkosti 150 aj 200 kilogramov. S preukázateľným dôkazom, aspoň fotografiou, som sa však nikdy nestretol. Vždy tak zostalo iba pri „jedna baba povedala“… V našich podmienkach bola 100-kilogramová hranica stále veľmi málo prekonávaná a v Španielsku, Taliansku či Francúzsku sa postupom rokov stala 100-kilová hranica relatívne bežnou. Teda, bavíme sa o poctivo zvážených rybách. Nie o 80-kilogramovom sumcovi, ktorý má v žalúdku 10 kíl peliet nasiaknutých vodou. To sa však nedá povedať o rybách s hmotnosťami 120, 130 a viac kilogramov. Tie sú aj v dnešnej dobe veľmi zriedkavé. S časovým pomerom to však nesedí. V známych európskych vodách by ich malo byť po toľkých rokoch relatívne veľa. Ale prečo sa nechytajú? Zastavia sa rastové schopnosti väčšiny sumcov na nižšej váhovej kategórii? Môže za to genetika? Tlak rybárov, ktorý rast spomalí či zastaví, alebo sú tieto obrovské dravce už naozaj také skúsené a našim nástrahám sa len úspešne vyhýbajú?
Kedysi dávno v Španielsku.
Už je to takmer dvadsať rokov.
Mal som pocit, že čím dlhšie sumce chytám, tým menej o nich vlastne viem. Už dávno som nepotreboval chytať jedného dvojmetrového sumca za druhým. Jediné, po čom som naozaj túžil, bolo stretnutie s rybou, ktorá by mi svojou veľkosťou vyrazila dych…
Pokračovanie nabudúce.
Historická fotka, sumec 102 kg na rieke Pád s Pepom Uherom.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.