Na internete sledujem, ako si počína kamarát Ľuboš na týždňovej rybačke v Maďarsku, kam sa vybral hneď po odmäku. Len čo zmizol ľad z jazera, už sedel pri vode a čakal na záber od veľkej ryby. Druhý deň, ako som surfoval po internete a prezeral sociálnu sieť – bum! – fotka a na nej Ľuboš s viac ako 50-kilovým jeseterom.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.12.2022.
To bol pre mňa impulz, aby som začal uvažovať nad tým, že by som si mohol aj ja už konečne naplánovať dovolenku a týždňovú rybačku. V práci som si vybavil dovolenku a zavolal som Ľubošovi či náhodou nemá nejakú rezerváciu v Maďarsku, lebo plánujem ísť na ryby na celý týždeň… Povedal mi, že o dva týždne od stredy do stredy má rezervované miesto číslo 6 na Harsányi a ak chcem, tak môžem ísť s ním. Ani sekundu som nezaváhal a dohodli sme sa na tom, že tam s ním pôjdem a nasledujúce dni budeme mať na to, aby sme si všetky veci prebrali.
Moje lovné miesto vľavo.
Ľuboš je kamoš aj poradca
Každý deň som mu písal alebo som mu volal a otravoval som ho s otázkami ohľadom toho, aké kŕmenie a koľko kíl so sebou zoberie, či bude používať iba jednu bójku alebo viac, aký kmeňový vlasec si dá na cievky navijakov, či bude používať zadné olová alebo nie, či si berie aj svojho psa a tak ďalej. Za tie dva týždne sme boli skoro každý deň v kontakte a doladili sme všetky veci takmer do dokonalosti. Mimochodom, na tom istom mieste som lovil štyri dni začiatkom októbra v roku 2020 s kamošom Robertom a písal som aj do Slovenského RYBÁRA (pozri číslo z novembra 2021, s. 22-25 – pozn. red.).
Ďaleké nahadzovanie je nevyhnutné.
Vyrážam na „Harsányi horgásztó“
Konečne prišla streda, tá streda s veľkým S, ktorú som tak nedočkavo čakal a začal som z pivnice vynášať k autu všetky potrebné a možno aj nepotrebné veci na týždňovú rybačku a následne som to všetko naložil do auta. Zavolal som Ľubošovi a zisťoval som, ako je na tom s balením a nakladaním, ale on bol na tom horšie. Dohodli sme sa teda, že ja vyrazím skôr a zistím priamo pri jazere od rybárov a od majiteľa rybníka, aká je situácia s rybami, či sú pri chuti alebo nie. Ešte raz som prekontroloval celé auto aj batožinu a vyrazil som – smer Maďarsko, jazero Harsány.
Zastavil som sa v Putnoku v rybárskych potrebách, ktoré vlastní jeden môj dlhodobý kamarát a dokúpil som 125-gramové olová a trošičku sme si zaspomínali na staré dobré časy. Asi po polhodine sme sa rozlúčili a pokračoval som v ceste. Nerád šoférujem v Maďarsku, lebo sú tam dosť úzke cesty a nespevnené okraje, tak som si dával maximálny pozor na cyklistov a išiel som obozretne, až som po hodine aj pol dorazil k jazeru.
Parťák Ľuboš
s lyscom 22 kg.
Tak tu budem celý týždeň…
Vystúpil som z auta a skonštatoval, že fúka poriadne silný vietor… Čo vietor? Vetrisko! Vyšiel som na hrádzu a keď som uvidel tie mohutné vlny, tak mi hneď napadlo, že ako budeme nahadzovať koncové montáže na 120 – 130 metrov v takomto silnom vetre. Približne po 10 minútach som našiel majiteľa jazera aj porybného a z ačali sme sa baviť o aktivite rýb, počasí, tlaku vzduchu a tak ďalej. Dozvedel som sa, že na mieste číslo 6 boli rybári, ale odišli o dva dni skôr, než mali naplánované, lebo mali iba dva zábery, aj to od menších kaprov. Skoro som sa aj rozplakal, keď som to počul (no dobre, trošku to preháňam). Majiteľ mi povedal, že má ešte dve voľné miesta na týždňovú rybačku a ak chcem, tak sa tam môžem premiestniť aj s Ľubošom. Jedno miesto bolo približne v strede jazera a to druhé tesne pri vchode. Povedal som mu, že počkám na parťáka, lebo on mal túto rezerváciu, a nech sa rozhodne on a ja to budem akceptovať. Zišiel som naspäť k autu. Nasadil som si čiapku, obliekol som kabát a o pár minút som bol opäť na hrádzi, aby som sa vybral za rybármi, čo tam práve chytali.
Kačica si každý deň pýtala Food Signal boilies.
Prieskum rybárskeho terénu
Porozprával som sa asi s tromi partiami a všetci potvrdili to, čo som počul od majiteľa. Aj chalani, ktorí lovili približne v strede jazera a pri vchode, kde je o niečo plytšia voda, mali každý deň iba jeden alebo dva zábery od kaprov veľkosti 12 – 13 kg a občas sa ukázal aj kapor 16 a 18-kilový. Tie hmotnosti neuvádzam preto, že by som sa naháňal za kilogramami, len pre informáciu. Ale keď sme už pri tom, obvykle tí rybári, ktorí chodia na Harsány, tak naháňajú tie najväčšie ryby žijúce v revíri; a v tejto vode žije dosť veľa kaprov nad 20 kg, ba podľa mojich informácií aj štyri kapry cez 30 kg. Vlastne celé toto jazero aj systém, akým fungujú, aj pravidlá rybolovu sú vytvorené na cielený lov veľkých kaprov.
Kačica bola vždy nablízku.
Ako to tu funguje
Napíšem pár príkladov k pravidlám rybolovu. Kmeňový vlasec minimálne s hrúbkou 0,28 mm, z člna povolené kŕmiť ráno jednu hodinu a večer jednu hodinu, v ostatnom čase iba z brehu. Množstvo krmiva obmedzené, prispôsobené ročným obdobiam, s rybou zaobchádzať maximálne šetrne od zdolávania až po fotenie… Sledujú to kamerou aj ďalekohľadom.
Kvalitná návnada je jedným klúčom k úspechu.
Ľuboš je na mieste, miesto rozhodnuté
Ani som si nevšimol, že viac ako hodinu som hovoril s rybármi a trošku ma aj prefúkal vietor, nuž som si išiel dať kávu a čakal som ďalej Ľuboša. Akurát som dopil kávu a išiel som platiť, keď som ho zbadal parkovať s autom, tak som ho šiel pozdraviť.
Doniesol so sebou aj svojho 5-mesačného psa Arčiho. Trošku som sa hral s Arčim a medzitým som porozprával všetko, čo som zistil o aktuálnom stave na jazere. Ľuboš pozorne počúval a nakoniec sa rozhodol tak, že nič nebude meniť, ideme na šestku, on si tam zdolá kapra 30+ a ja nech si robím, čo chcem. Vybavili sme povolenky, zaplatili a o 14.00 sme zaparkovali autami k bráničke pri mieste číslo 6 a začali sme vynášať z auta na hrádzu brutálne množstvo rybárskych vecí. Približne po hodinke sme s tým skončili a autá sme pekne zaparkovali na parkovisko, potom sme sa pešky vracali k svojim veciam.
Chystáme týždňový post.
Bude úspešný?
Nasledovalo stavanie bivakov, prístreškov, na lovnom mieste sme mali pripravený laminátový čln, na ktorý sme namontovali elektromotor, batériu. Zobral som z domu aj sonar, ale nevedeli sme na čln upevniť držiak sondy, lebo bol príliš malý, tak sme to vzdali a dali sme do člna tyč na preklepávanie dna. Čln sme si už pripravili a následne sme si začali chystať prúty, koncové montáže, stojany na prúty, signalizátory, kŕmenie, nástrahy. Už doma som si na navijaky navinul nový fluo zelený vlasec s priemerom 0,28 mm, naviazal som šokový vlasec Carp’R’Us Total Tapered Leaders, ktorý má na jednom konci priemer 0,30 mm a na druhom konci 0,50 mm. Naviazal som hotovú olovenku, do klipu som dal 125 gramové olovo v tvare slzy, odrezal som si kus zo stuženej šnúrky Strip‑X a očistil som približne 20 centimetrov od poťahu. Uviazal som slučku, nastražil som jednu 20-milimetrovú guľôčku Nikl Boilie Criticals Food Signal, bezuzlovým viazaním som naviazal háčik číslo 6 Centurion 2000 a pridal som čierne rovnátko Mouthsnagger. Všetky tri prúty, navijaky, montáže, nástrahy boli na 100 % rovnaké. Mal som všetko pripravené na to, aby som začal konečne lov a Ľuboš bol tiež pripravený.
Kapor s hmotnosťou 18 kg.
Nadišiel čas ísť na vodu
Obaja sme už na tomto mieste lovili, tak sme si rovno zobrali aj tyčové bójky. Ľuboš si vybral miesto vpravo a mne zostala ľavá strana. Od brehu približne 120 – 130 metrov sme obaja našli tvrdé dno aj prechod toho tvrdého dna do mierneho bahna. Medzi bójkami sme mali dostatočný priestor približne 60 metrov. Pomocou tyče sme poriadne preklepali dno medzi bójkami aj pred, aj na bokoch od bójok. Čo sa týka krmiva a zakrmovania, mali sme obaja svoj názor a každý preferoval to svoje. S kŕmením začal Ľuboš, priamo na bójku hodil zopár lopatiek varenej kukurice a partiklu tak, že na plochu približne 5 × 5 metrov rozhádzal boilies priemerov 15 – 16 mm a varený tigrí orech.
Moje úvahy a prax okolo kŕmenia
Ja som si rozkŕmil oveľa väčšiu plochu, od bójky do bokov 15 a 15 metrov a v šírke približne 10 metrov. Ako prvé kŕmenie som rozhádzal na túto plochu približne 500 gramov varených tigrích orechov a 2 kg boilies Nikl Food Signal v priemeroch 15, 18, 20, 24 mm. Prečo práve takéto priemery? Podľa mojich skúseností, čím viac priemerov boilies ponúknem rybám, tým viac si majú z čoho vyberať a každý iný priemer návnady musia inou intenzitou alebo silou nasávať. Tak mám šancu skôr prekabátiť takého kapra, ktorý už bol niekoľkokrát za svoj život ulovený a pustený na slobodu. Prečo som návnady rozhádzal na oveľa väčšiu plochu ako parťák? V mojej hlave sa odohráva to, čo približne pod vodou – ak pod vodou na dne nájdem tvrdé dno alebo tvrdú cestičku, ktorá je iba meter široká, ale je poriadne dlhá, tak si položím svoju montáž presne do tej tvrdej cestičky a hodím na montáž iba za hrsť boilies. Ak však nájdem poriadne veľkú tvrdú plochu, tak na tú celú plochu rozhádžem guľôčky, aby som prichádzajúce ryby na kŕmnom mieste udržal a prinútil ich hľadať rozhádzané ná- vnady.
Niekoľko minút bolo aj takéto bezvetrie.
Nahadzujeme…
V člne sme trávili jednu hodinu, kým sme si usadili tyčové bójky a zakŕmili. Nadišla chvíľa konečne nahodiť koncové montáže. Pár pokusov som potreboval, kým som všetky tri montáže nahodil na tie správne miesta a hlavne do správnej vzdialenosti, ale zvládol som to a Ľuboš tiež. Pred nahadzovaním som vždy na vlasec nakvapkal Horizon Liquid. Čo je to Horizon Liquid? Je to tekutá látka podobná lubrikantu, ktorá znižuje trenie vlasca a predlžuje aj jeho životnosť a vlasec bude mať aj väčšiu odolnosť proti treniu. Asi polhodinku sme sa ešte rozprávali, ale keďže sme obaja boli uťahaní, tak sme si išli ľahnúť – každý do svojho bivaku.
Prvá noc priniesla prekvapenie
Netrvalo mi ani 10 minút a zaspal som, v noci som sa asi trikrát zobudil, pozrel som na hodinky, na príposluch a – spal som ďalej. Na mobile som mal nastavený budík na 5.30 a keď sa ráno budík spustil, rýchlo som vyskočil so spacáku. Až po chvíľke som sa zorientoval a upokojil, lebo to nebol záber, iba môj budík. Zo stanu som vyšiel dosť smutný a očami som hľadal Ľuboša. Po minúte vyliezal aj on z bivaku a iba sme sa na seba nechápavo pozerali. Čo sa stalo? Celú noc sme nemali ani jeden záber alebo sme tak hlboko spali, že sme sa nezobudili na hlas príposluchu? Rýchlo sme skonštatovali, že všetko je v poriadku, len rybám sa nechce spolupracovať a veru – prvú noc sme prespali a nemali sme ani jediný záber. Nič sa nedá robiť takto to proste občas chodí.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
