Hovorí sa, že na východe už nič nie je, lebo všetci sú už v Bratislave. Dovolím si o tom pochybovať. Ja viem okrem iného
o dobrej „paľenke“ a šikovnej rybárke, ktorú vám predstavím v nasledujúcej časti seriálu o nežnejšej polovičke rybárskeho stavu.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.02.2024.
Na úvod sa sama predstaví…
Volám sa Martina Demetrová, pochádzam z východného Slovenska a som členkou
MO SRZ Vranov nad Topľou od roku 2012. Význam môjho mena ma vystihuje, pretože som „bojovníčka“, keď čelím rôznym prekážkam i výzvam pri love kapra a nevzdávam sa bez boja. K významu môjho mena patrí aj zviera, ktorým je – samozrejme – kapor, tvrdohlavá som ako baran a narodeniny slávim v deň začatia pstruhovej sezóny, čiže rybolov mi je súdený už od narodenia. Som veľmi trpezlivá osoba a v kaprárine je trpezlivosť potrebná.
Ako si sa dostala k rybárčeniu?
Vďaka manželovi. Keď sme sa vzali, nechcela som ostávať doma sama, tak som išla s ním na ryby. Zo začiatku to boli otázky: „Kedy ideme domov? Budeme ešte dlho…?“ Ale postupom času som sa začala vypytovať, čo načo je, potom som sa začala aktívne zapájať a mixovať nástrahy, skúšať nahadzovať, zdolávať ryby, až nakoniec som mala vlastnú povolenku a vybavenie. Tak ma to chytilo, až som začala študovať veci o rybolove na internete. Pri spoznávaní nových rybárskych priateľov som získavala od nich cenné rady. Mám viacej rybárskych zostáv, pretože jedna je na náhod, ďalšia na vyvážky a tretia, nová, na method feeder, s ktorým som aktívnejšie začala minulý rok. Asi som maniak, hoci je pravda, že rybárskych veci nikdy nie je dosť a vždy sa niečo zíde – to asi pozná každý zanietený rybár…
Prečo ťa rybačka tak uchvátila?
Čo môže byť krajšie, ako keď tvoje úsilie prinesie ovocie v podobe krásnej ryby? Na rybolove je fascinujúce, keď sa odvďačíš rybe za ten krásny súboj tým, že jej daruješ slobodu a vrátiš späť do vody. Rybolov je môj životný štýl, ktorý žijem, nevedela by som si už predstaviť svoju budúcnosť bez rybárčenia, lebo je mojou súčasťou. Na rybačke si psychicky oddýchnem, ale fyzicky to niekedy nie je možné pre množstvo záberov. Alebo pri vyvážkach – tam je to už riadna makačka. Ale stojí to za to a nevymenila by som to za žiadny iný šport!
Pamätáš si ešte, kde si začínala a akú rybu si chytila?
Bolo to už veľmi dávno, ale začínala som na miestnej vode 4-3860-1-1 vodná nádrž Tovarné, s malým kapríkom. Chytala som vtedy na puffy, o boilies som ešte nemala ani potuchy. Krmítko, šrot a medová puffa – to bola niekedy top nástraha. Neskôr som skúšala vyrábať domáce rohlikáče rôznych príchutí, potom som prešla na pelety a nakoniec som došla až k boilies. Vyskúšala som rôzne značky, ale najviac mi sadli súčasné boilies od anglickej firmy Sticky Baits. Pamätám si to ako včera, pozerala som si rôzne firmy, čo by asi bola správna voľba a vyskočili mi boilies od tejto značky. Tak som si čo‑to o nich prečítala a zaujali ma natoľko, až som si ich objednala z rybárskeho obchodu Pelada. Po objednávke sa mi ozval Mário Sysko s ponukou na spoluprácu, čo som bez váhania prijala a spolupracujeme už štvrtý rok. Vôbec to neľutujem, lebo som s produktmi veľmi spokojná – priniesli mi nádherné ryby a osobáky.
Moje obľúbené farby, čierna a ružová.
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok?
Zážitkov od vody mám veľmi veľa, každý je v niečom špeciálny a výnimočný. Medzi peknými chvíľami sa nájdu aj nepríjemne zážitky, ako ukradnutie mojej tyčovky z vody alebo hádky, že „to je ich miesto“, ale o tom možno niekedy nabudúce.
Minulú sezónu som si na troch vodách zvýšila osobáčiky. Poďme teda poporiadku a začneme na zväzovej vode VN Domaša… Počas druhej noci lovu, nadránom sa rozozvučal môj signalizátor. Bola to šialená jazda a ako prvé, čo mi napadlo, bolo, že kým si ja oblečiem prsačky a vyrazím za ním na vodu, tak mi odvinie aj celý šesťstometrový návin šnúry. Našťastie som to stihla! Sadli sme do člna a vyrazili za ním na vodu… Ten bol taký rýchly, že počas navíjania šnúry mi miestami aj tak z cievky odvíjal! Odtiahol nás od lovného miesta asi tristo metrov smerom na hrádzu. Keď už sme boli nad ním, manžel vypol motor a začal sa poriadny súboj medzi mnou a rybou. Bolo to náročné! Vedela som, že to bude ryba 10+… Po 15 minútach zdolávania sa ryba konečne ukázala, bol to nádherný zdravý šupík. V tej chvíli som bola najšťastnejšia na svete. Prišli sme s kaprom na breh, dali do vážiaceho saku a odvážili sme ho. Jeho hmotnosť bola 11 kg. Po zdokumentovaní kapra som ho vrátila späť do vody s pusinkou, ktorá nesmie chýbať, a s malou nádejou, že sa ešte niekedy stretneme.
Druhý osobáčik som si zvýšila na mojej srdcovke Zemplínskej šírave. Bol to krásny lysec 16,80 kg. Fotenie bolo náročné, keďže kapor bol pre mňa ťažký, ale pocit šťastia mi dodal silu a zvládla som to.
Tretí osobáčik sa mi podaril na mojej už spomínanej obľúbenej miestnej vode, šupináč hmotnosti 7,70 kg. Áno, poniektorí si poviete, že „takých u nás deti na bič chytajú“, lenže na tejto vode, kde je neskutočný tlak rybárov, ktorí si privlastňujú ryby stoj čo stoj, o pytliactve ani nehovorím, je to obrovský úspech a som naň hrdá. Nie je to ľahká voda a takéto ryby tam nie sú samozrejmosťou. Všetkým týmto trom krásavcom zachutilo boilies príchute
Bloodworm od firmy Sticky Baits.
Všetko musí spolu perfektne ladiť.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Mojím snom je navštíviť známe európske vody a ďalším snom je chytiť kapra hmotnosti 20+ na slovenskej zväzovej vode, lebo rybu nad dvadsať kíl sa mi už podarilo chytiť pred tromi rokmi. Na miestnej vode som zdolala tolstolobika 20,20 kg na Zig Rig. Bol to nezabudnuteľný zážitok!
Zmenilo ťa nejako toto hobby?
Toto hobby mi dalo veľmi veľa skúseností, zážitkov a možnosť spoznať kopec úžasných ľudí a získať skvelých priateľov. Navštíviť krásne miesta a zdokonaľovať sa v niektorých ďalších zručnostiach ako napríklad vo fotografovaní. Pri prezeraní tých krásnych fotiek s rybami a prírodou som zatúžila aj ja mať také fotky, nuž som začala čítať rôzne články o fotografovaní a skúšať si to priamo v teréne… Myslím, že čo‑to sa na mňa nalepilo a je to vidieť aj na mojich fotografiách.
Boilies, ktoré mi priniesli nadherné ryby a osobáčiky.
Prečo si sa rozhodla pre kaprárinu, kde to nie sú práve najpríťažlivejšie vône?
Z väčšej časti kvôli manželovi, keďže on je kaprár, a po ďalšie preto, že je to úžasný šport, pri ktorom sa dá využiť fantázia pri kombinácii nástrah, ktoré rybám ponúknem. Taktiež oddýchnuť a zrelaxovať, načerpať pozitívnu energiu z prírody, hoc niekedy sa to všetko nedá. Nie som až taký aktívny typ, aby som chodila okolo rybníka a prívlačovala. Zas je to na každom, čo si vyberie a čo ho baví. A čo sa týka vône rýb, s tým nemám absolútne žiadny problém!
Predpokladám, že máš asi viacej škatuliek s nástrahami ako šperkovníc…
Tak to určite, veď si viac zakladám na nástrahách ako na šperkoch. Viac ma poteší darček, ktorý je určený na rybolov a ešte o to viac, keď obsahuje ružovú farbu. Ja mám takú menšiu slabosť na čierno‑ružové veci, či už sú to veci na ryby alebo oblečenie. Poniektorým stačí povedať „tá, čo má ružové veci“ a hneď vedia, že ide o mňa. Je to také moje poznávacie znamenie. Mám aj menšiu zbierku ružových ihiel na boilies.
Pripravená vydať sa za novými dobrodružstvami.
Máš nejakú obľúbenú nástrahu?
Mám dve obľúbené nástrahy – sú to potápavé boilies Bloodworm a The Krill od Sticky Baits. Verím týmto nástrahám, vždy ma podržali a nikdy nesklamali, priniesli mi množstvo nádherných rýb. Svoje nástrahy volím podľa ročného obdobia, počasia, podľa toho, na ktorej vode chytám…
Avšak na rybníku nefunguje to isté, ako som chytala naposledy, takže tam si to musím dobre premyslieť, čo zvolím, či pridám aj PVA‑čko alebo stačí iba dokŕmiť kobrou. Od konkrétnej situácie závisí tiež, pre akú nástrahu sa rozhodnem a akú montáž zvolím. Niekedy používam aj príslušný sprej, dip či peletky k nástrahe pre zatraktívnenie.
Vyvážky majú svoje čaro.
Máš nejakú obľúbenú montáž, prečo?
Mám rôzne montáže, rada skúšam nové veci. Všetky montáže si bez problémov viažem sama. Bižutérie už mám toľko, že už aj zakúpený väčší kufrík na bižutériu mi začína byť malý. Viazať montáže som sa naučila z internetu. Takže v mojom puzdre na nadväzce nájdeš rôzne montáže potrebné v danej situácii. Ale najviac chytám na klasickú montáž, tá už sa líši – či je z jemnej šnúrky alebo z poťahovanej. Od minulého roka som najviac chytala na montáž, ktorú ukázal Kubo Fabian – Hybrid Rig. Je vhodná na potápavé boilies, waftersky, panáčika alebo iba ako samostatná popka. Prevažnú časť bižutérie, háčikov, šnúrok používam od firmy Korda.
Prvý sumec zo Zemplínskej šíravy.
Sprevádza ťa na rybačke manžel alebo chodíš radšej sama?
Na rybačky chodím spolu s manželom a niekedy sa k nám pridá aj náš syn, takže trávime chvíle spoločne a v lete je to aj naša dovolenka. Párkrát do roka zájdeme aj na neďaleký súkromný rybník, keď sa nedá chytať na miestnych a zväzových vodách. Občas sa k nám pridajú aj priatelia a vtedy je o zábavu postarané. Sama k vode veľmi nechodím.
Poklad z Domaše.
Riešiš nejako aj svoj zovňajšok a outfit, keď ideš na ryby?
Na rybačku sa snažím obliekať v mojich farbách, ako som už spomínala – v čiernej a ružovej. Prevažujúcou farbou je čierna, ružové sú skôr doplnky, veľa ružovej nemám rada…, aby som bola oblečená od hlavy až po päty, to zas nie. Snažím sa to zladiť tak, aby to bolo primerané.
Nadherný šupík, ktorému zachutila guľôčka The Krill od Sticky Baits.
Chodíš na ryby aj v nehostinnom počasí?
K vode chodím čo najdlhšie, ako je to možné, až kým rybník nezamrzne. Napríklad, ak to v decembri počasie dovolí, tak som ešte na rybách. Zažila som už rôzne počasie na rybách a mňa len tak hocičo od rybačky neodradí!
Moja prvá ryba nad 20 kg.
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
No, mám pár zábavných príhod. Ak ma rybári ešte nestretli, tak prvé, čo im udrie do očí, je moja čierno‑ružová výbava. Tým, že som žena, tak ma hneď podceňujú a myslia si, že neviem chytať, že to mi manžel vzal papiere, aby mohol chytať na štyri udice. Keď vezmem prút do ruky a idem nahodiť, hneď spozornejú a už je počuť iba „pozri, pozri“… A keď už nahodím, tak len odznie „ciii b..a, ona ďalej hádže ako ja“ – vtedy už vybuchnem od smiechu, lebo som to zažila už viackrát. To isté sa mi stáva pri kobrovaní. Najprv šok, že mám ružovú kobru a potom, že to s celkovou presnosťou nahádžem na lovné miesto. O vyvážkach ani nevravím, lebo poniektorí vyzerajú byť dosť zmätení, keď nasadnem do člna, naštartujem motor a vyrazím na vodu. Áno, je to nezvyčajné pre ženu chodiť na vyvážky a všetko ovládať, aj čítať zo sonaru, ale milujem to! Tí, ktorí ma už poznajú, berú ma s rešpektom, že to viem, aj sa tomu rozumiem, čo robím. Netvrdím, že viem všetko, stále sa mám čo učiť, spoznávať nové veci.
A ešte jedna perlička… Pred pár týždňami, keď som bola na rybačke, prechádzal okolo jeden starší pán, zastavil sa mi pri prútoch a vraví: „Také niečo som ešte nevidel. Smiem si vás odfotiť pre manželku, aby som jej ukázal, akú rybárku som stretol?“ Celkom mi to polichotilo, ale aj som sa zasmiala, aj ma to sčasti zaskočilo.
Šíravský double so synom.
Čo odkážeš našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Nezáleží na tom, kde chytáš, na čo chytáš, aké máš vybavenie a aké veľké ryby chytáš, ale najdôležitejšie na tom celom je len tvoja radosť, pretože v dnešnej dobe je veľká rivalita medzi rybármi práve kvôli vyššie vymenovaným aspektom. Prajem vám úspešnú sezónu, veľa krásnych úlovkov a Petrov zdar, priatelia! Vaša Sticky Lady Tina.
Ďakujem za rozhovor Martina, alebo teda Sticky Lady Tina, a prajem ti, aby si na našej zväzovke chytila toho kapra 20+ a navštívila nejeden vychýrený európsky kaprársky revír!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
