Zima ubehla ako voda v horskej rieke a máme to tu zas! Začiatok pstruhovej sezóny. Sviatok pre každého milovníka prívlače a muškáriny. Tento rok nám vyšiel náš sviatok akurát na nedeľu. To znamenalo, že pri vode to bolo aj dosť poznať, ale o tom sa rozhovorím na nasledujúcich riadkoch...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2023
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.02.2024.
Príprava na lov
Tento rok som prípravu na lov zobral dosť lajdácky. Vôbec som si neskontroloval stav nástrah, jigových hlavičiek a pod. Iba dva dni pred začiatkom som s obavami navštívil miestne rybárske potreby, kde som nakúpil pár nástrah, silon a podobne. V konečnom dôsledku boli obavy úplne zbytočné, keďže obchod bol na tento „sviatok“ riadne pripravený. Večer pred začiatkom som si pred televízorom navinul nový vlasec a spravil poriadok medzi nástrahami. Ako každý rok, zvolil som na začiatok sezóny vlasec s hrúbkou 0,14 mm, keďže na okolitých horách sa ešte topí sneh. To znamená, že prúd je silnejší a nebol by som rád, aby dáky lepší úlovok odtrhol moju nástrahu, behal s ním po rieke a trápil sa v dôsledku mojej nepripravenosti.
Jeden z mnohých.
Ide sa na to!
Tak a je to tu – 16. apríl! Deň, na ktorý sme všetci tak dlho čakali. Aj tohto roku som sa rozhodol, že pstruhovú sezónu otvorím na našej „malej veľkej“ rieke. Celú noc som premýšľal, kde začnem loviť. Začnem na overenom mieste alebo vyskúšam nové a neisté miesto? Až do poslednej chvíle som nevedel, kde vlastne prvýkrát nahodím. Nakoniec som sa rozhodol pre druhú možnosť – miesto, kde som nevedel, čo môžem očakávať takto na jar.
Na miesto prichádzam s pätnásťminútovým predstihom. Prút som už mal pripravený vopred, tak som len sledoval rieku, či zahliadnem nejakú rybu… Každú chvíľu som kontroval hodiny na mobile a netrpezlivo čakal, kedy konečne nahodím. Je 6.00! Môj vobler dopadáva na hladinu rieky a pomaly ho priťahujem k sebe. Pri treťom náhode vidím cez polarizačné okuliare, ako spoza skaly za mojou nástrahou vyštartoval statný potočák, ktorý „nanešťastie“ netrafil moju nástrahu. Okamžite nahadzujem do toho istého miesta, ale tohto hnedého krásavca sa mi už nepodarilo vylákať spoza skaly ani po zmene nástrah.
Tak sa posúvam o pár metrov nižšie, kde som očakával, že by mohla zabrať tá správna ryba. Žiaľ, záber neprichádza, a tak mením nástrahu. Zrazu cítim šklbnutie udice a na konci už mám prvého súpera, ktorým je pstruh potočný. Taký „dorastenec“. Raz‑dva a pstruha mám vedľa nôh. Keď je taká možnosť, rybu nepodoberám, ale snažím sa ju čo najšetrnejšie vypnúť priamo vo vode. Keď tu nenazdajky pri vyťahovaní háčika ryba trhla hlavou a bola fuč – a ja som mal na udici ďalší úlovok, ibaže tým som bol ja! Háčik aj s protihrotom som mal zapichnutý priamo v palci! Už mi hlavou chodili všelijaké myšlienky, ako háčik vytiahnem. Našťastie som háčik dokázal z palca vytrhnúť. Párkrát ešte nahadzujem, ale záber neprichádza, tak som sa rozhodol pre zmenu miesta.
Obľúbené voblery. na začiatok sezóny.
Podaril sa aj jeden tmavý lipeň.
Zmena miesta – ryba istá!
Hovorí sa to takto a v mojom prípade to vyšlo do bodky. Hneď po príchode na nové miesto podoberám pár dúhakov, keď tu zrazu pri nahodení pod opačný breh cítim ranu ako z dela do môjho prúta a ďalej počujem iba zvuk cievky na mojej Daiwe. Ryba sa zobrala priamo dolu prúdom. Po chvíli sa mi ju podarilo otočiť, pritiahnuť k nohám a začala sa preťahovaná… Nakoniec však s úspešným koncom pre rybára a mne sa ocitol neskutočne vypasený 45 cm pstruh potočný v podberáku. Takýchto rýb mám na svojom konte z tejto rieky niekoľko, ale tento bol nezvyčajne vypasený. Skvelý začiatok! Hneď po pustení chytám niekoľko pstruhov, ale všetko v rozmedzí 25 – 33 cm. Veľmi ma teší, že sú pri chuti aj potočáky, ktoré po ostatné roky neboli na začiatku sezóny až také aktívne. Po chvíli cítim zasa trochu lepšiu rybu na prúte. Ryba sa drží v prúde pri dne. Po peknom súboji podoberám pekne sfarbeného potočáka, ktorému chýbal iba kúsok do 40 cm.
Všetko pripravené na lov.
Budúcnosť našej rieky.
Ticho pred búrkou
Ráno som sa celkom čudoval, že pri rieke nie je až toľko ľudí, keďže bola nedeľa. Ale asi som to zariekol, lebo okolo pol ôsmej sa to začalo celkom pekne plniť. Na úseku, na ktorom som chytal, bolo už veľmi veľa rybárov, a tak mi neostávalo nič iné, ako sa presunúť na iný úsek, kde bude menší tlak rybárov a budem si môcť užiť naplno prechádzku aj lov rýb v prírode.
Na tomto úseku sa mi nepodarilo uloviť žiadneho mohykána, čo som aj viac‑menej očakával, no rýb som chytil kopec. Všetko to však boli ryby do 33 cm. To ale nemení nič na fakte, že som si otvorenie sezóny veľmi užil a už sa teším na nové dobrodružstvá v novej sezóne!
Pekne sfarbený pstruh potočný.
Prítok s krištáľovou vodou.
Smutné konštatovanie
Žiaľ, veľmi ma mrzí situácia na slovenských riekach, keďže mnohí ľudia si ešte neuvedomili, že rieka nie je odvoz odpadu. Pri každej návšteve sa čudujem, čo všetko sú ľudia schopní do rieky vyhodiť. Či už je to stará elektronika, odpad, mŕtve zvieratá alebo dokonca aj gauč… Kedy sa konečne poučíme?! Nepomáha ani to, že niekoľkokrát do roka vidíme v správach, ako niekto „otrávi“ rieku a zmizne z nej celý život. Výstražným príkladom je rieka Slaná.
A taktiež ma mrzí privlastňovanie kapitálnych pstruhov potočných. Táto ryba by mala byť viac chránená, pretože časy, ktoré boli pred desiatkami rokov, keď sa ešte chytali kapitálne pstruhy, sú už dávno preč. A zostáva na zamyslenie, či aj my za desiatky rokov nebudeme spomínať na to, ako sme „dakedy lovili pekne sfarbené pstruhy potočné“ a teraz lovíme už iba dúhakov vychovaných na granulách.
Najväčšia ryba začiatku sezóny.
Prajem vám veľa šťastia a mnoho pekných úlovkov počas celej sezóny!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
