Minulé leto bolo extrémne. Dlhotrvajúce sucho a vysoké teploty vzduchu spravili zo pstruhových potokov malé vlásočnice. Loviť na nich ryby bolo zbytočné. Aspoň nejaké prietoky mali toky odvodňujúce naše najvyššie pohoria – Vysoké a Nízke Tatry a obe Fatry.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚN 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 20.11.2023.
Jeden horúci letný víkend som si vyhradil na rybačku na tokoch Horného Liptova. V pláne som mal navštíviť Čierny Váh pod priehradou aj nad ňou, druhým revírom, kde som chcel skúsiť šťastie s rybárskym prútom, bola ikonická rieka Belá.
Vitálna populácia potočákov
Prvý deň teda parkujem auto pri lesnej správe Čierny Váh. Pri prezliekaní do brodiacich nohavíc obdivujem sútok Ipoltice a Čierneho Váhu. Ich voda je priezračná, bez zákalu. To je dobré znamenie. Po ustrojení ma čaká takmer dvojkilometrová prechádzka k začiatku lovného revíru proti prúdu Váhu. Trasa vedie po bývalej železnici, ktorou sa zvážalo z čiernovážskych dolín drevo. Dnes je to celkom vyťažená cyklotrasa. Po dvadsiatich minútach prichádzam k mostu, kde môžem začať loviť. Na štrnástku nadväzec naväzujem dve osvedčené nymfy a začínam prelovovať známe miesta. S prekvapením konštatujem, že voda výrazne chýba aj tu. Tam, kde som minulý rok zdolal pekného potočáka, dnes neviem ani viesť mušky. Postupne prichádzam k hlbočinám, ktoré ukrývajú pekné ryby. Darí sa mi ich loviť. Pstruhy potočné v kaňone Čierneho Váhu sú vychudnutejšie, vegetačné obdobie je tu krátke, ale hlavne sem nesvieti slnko. Menšia ponuka potravy sa odráža na kondícií tu žijúcich rýb. Bežne sa stane, že zdolám rybu, o ktorej si myslím, že má dĺžku okolo lovnej miery a po priložení k mierke na prúte zistím, že ryba presiahla 35 cm. Podobných rýb tu lovím dosť, je to dobre, populácia potočáka je tu na dobrej úrovni. Na jednej hlbočine mi po nahodení berie nástrahu krajšia ryba. Zasekávam, pstruh okamžite skáče nad hladinu. Môžem sa pokochať krásnym potočákom, ktorý vzdorovito trasie hlavou. V tom momente však od neho odlieta môj nadväzec a ryba padá voľná do vody. Škoda, mohol som mať pár fotiek ďalšej unikátnej ryby.
Prečo len sa tak ľahko vzdal?
Pokračujem v love a prichádzam k rovnému, nie veľmi zaujímavému úseku. Pri pravom brehu sa nachádza malá priehlbeň, vody je tam možno po kolená. Väčšina rybárov takéto miesta obchádza alebo im vôbec nevenuje pozornosť. Zo skúseností viem, že práve na takýchto miestach sa často zdržujú pekné ryby. Nahadzujem tam mušky, po pár sekundách prichádza záber. Zasekávam a podľa ťahu cítim, že ide o lepšiu rybu. Po pár výpadoch však ťah ustáva a rybu dostávam do mojej blízkosti. Na konci nadväzca vidím siluetu väčšej ryby, nejde mi do hlavy, že takýto veľký pstruh veľmi nebojuje. Keď sa zdolaný pstruh pokladá na bok, je mi jasné, prečo sa veľmi nebránil. Neviem, či som niekedy videl tak extrémne vychudnutého pstruha. Má nádherné farby, na sýto žltých bokoch mu žiaria červené škvrny. Na jeho dĺžku, ktorá je hodne cez 40 cm mu podľa môjho odhadu chýba možno pol kilogramu. Pstruha rýchlo fotím a púšťam späť na jeho stanovište.
Prichádzam k miestu, kde zvyknem končiť lov. Ryby spoľahlivo berú aj naďalej ponúkané nástrahy. Z peknej hlbočiny ešte zdolávam pár krajších rýb a balím prút. Čaká ma krátky výstup strminou z dna kaňonu na cyklotrasu. Cestou späť obdivujem rieku, ktorá si razí cestu pomedzi strmé bralá. Jej brehy lemované obrovskými listami deväťsilu vytvárajú dokonalú panorámu jednej z posledných divočín na Slovensku.
Extrémne vychudnutý pstruh z Čierneho Váhu.
Vážske lipne na ceste k Belej
Druhý deň máme dohodnutú vychádzku na Belú. Parťáka mi bude robiť Tomáš, rybársky hospodár, ktorý sa stará o tento jedinečný revír. Keďže má dopoludnia nejaké pracovné povinnosti, predpoludním zaparkujem nad Kráľovou Lehotou a idem na hodinku vyskúšať šťastie. Vyberám si úsek, na ktorom som ešte nelovil. S malou dušičkou preleziem hustú vrbinu a dostávam sa hneď k peknej hlbočine. V krátkom slede po sebe chytám niekoľko lipňov a potočáka. Najväčší lipeň má niečo cez 30 cm. Postupujem proti prúdu a lovím hlavne lipne. Tento úsek pod priehradou je od horného úseku úplne rozdielny, čo sa týka rybej obsádky. Dominuje tu lipeň a naozaj sa mu tu darí. Potočák je tu len doplnkovým druhom. Svoje robí čiernovážska priehrada – voda sa v nej prehreje a pstruhovi to už veľmi nevyhovuje. Lipeň tu zatiaľ problém nemá.
Postupne sa blíži čas, keď by som sa mal presunúť k Belej. Posledná hlbočina, opäť zdolávam pár krajších lipňov. V prúde prichádza záber a ja zasekávam krajšieho lipňa. Srdnato bojuje, snaží sa zbaviť nepríjemného háčika potriasaním hlavy a rytím v dne. Nepomáha mu to, pomaly ho priťahujem k sebe. Položí sa nabok a dá sa navigovať k podberáku. Robí posledný výpad a zrazu je voľný. Ťah v prúte povolil, lipeň pláva na svoje miesto v rieke. To nič. Strihám nadväzec a ponáhľam sa k autu. Ešte ma čaká popoludňajšia Belá.
Sivoň potočný
z Belej pri Vavrišove.
Na Belej som ako hosť
Kým prídem k Tomášovi, naberám menší časový sklz. Balíme veci do jedného auta, cestou priberáme ešte jedného priateľa, Riša. Tomáš nás vezie nad Vavrišovo, do úseku „chyť a pusť“. Párkrát som tu už bol, sú tu nádherné miesta, ale to je Belá vlastne celá. Ja s Rišom viažeme nadväzce na nymfovanie, Tomáš sa rozhodol chytať na sucho. Chalani ma ako „hosťa“ púšťajú prvého. Prechytávam prvé prúdy aj hlbočiny, ale výsledkom je iba pár opatrných záberov. V rýchlej vode nakoniec lovím jedného menšieho potočáka a lipňa. Prichádzam k rozľahlej a hlbokej jame. Pár hodov do pomalšej vody mi úspech neprinieslo. Rozhodujem sa, že počkám na chalanov, nech miesto prelovia oni, možno majú úspešnejšie nástrahy.
Hospodár Tomáš podoberá lipňa uloveného na suchú mušku.
Aj sivoňom sa tu páči
Sadnem si na smrekový, vodou obielený kmeň a pozorujem podvečernú rieku. V diaľke sa kopia búrkové mraky, možno nás zastihne dážď. Bolo by ho treba. Zrazu pri druhom brehu zazbiera ryba. Potom znovu. Pozriem na priateľov, sú ešte kus podo mnou. Zo starej muškárskej vesty vyberám cievku s plávajúcou šnúrou, na koniec nadväzca viažem malého palmera. Prvý hod do miest, kde zbierala ryba, je neúspešný. Druhý hod dostáva mušku pár centimetrov od druhého brehu. Voda sa rozvíri a muška zmizne. Sekundu počkám a zasekávam. V priezračnej vode sa mihne mramorový chrbát ryby. Volám na Tomáša, nech sa príde pozrieť na netradičný úlovok, lebo na mušku zabral pekný sivoň. Priatelia prichádzajú ku mne a spoločne obdivujeme rybu. Rýchla fotka a sivoňa púšťame späť.
V týchto miestach sa sivone prirodzene vyskytujú už roky, našli tu dobré podmienky na prirodzené rozmnožovanie.
Pekne sfarbený samec lipňa tymiánového.
Priezračná hĺbka – divadlo pre rybára
Skúšame ešte „zasušiť“. Môj palmer je však poničený, sivoň mu dal zabrať. Tomáš vyberá suchého potočníka. Hod do priezračnej vody, okamžitý záber, tentoraz zdolávam potočáka. Richard si berie Tomášov prút a po chvíli zdoláva pekného potočáka aj on. Ryby sú aktívne, ich aktivita sa prenáša aj na nás. Rieka sa delí na dve ramená, jedným ide Tomáš, do druhého mierim ja a Rišo zostáva na veľkej jame s nymfami. Prejdem iba pár metrov a Rišo kričí, že má na prúte pekného lipňa. Vraciam sa k nemu a fotím. Rybu úspešne zdolá, pustí, a na ďalšie nahodenie zdoláva ešte väčšieho lipňa. Nechám ho, nech si užíva rybačku. Prichádzam k nádhernej hlbočine. Musia tu byť dva metre vody, ale vidím na dno. Zrazu sa zo dna dvíha ryba a z hladiny berie muchu. Začína pršať. Naväzujem veľkého potočníka, hádžem ho do stredu veľkého zrkadla. Ležérne sa k nemu priblíži ryba, chvíľu zaváha a potom berie mušku. Zdolávam druhého sivoňa, blížiaci sa Tomáš iba krúti hlavou. Prechádza nado mňa a z rýchleho prúdu mu na potočníka prichádza pekný záber. Po chvíli rybu dostáva do podberáka. Je to krásny lipeň, ktorý si trúfol na väčšiu mušku.
Pomaly sa šerí, tak sa pohneme smerom k autu. Cestou vyzdvihneme Riša, ktorému sa však od vody vôbec nechce. Pri brodení rieky sledujeme, ako navečer vyliezajú zo spleti zatopených smrekov pekné potočáky. Teraz nastáva ich čas, avšak zostať potme na Belej je nerozumný risk. Balíme. Po ceste si premietam dnešné zážitky z Belej. Každý muškár vám potvrdí, že neexistuje krajší okamih, ako keď vidíte rybu zobrať z hladiny vašu nástrahu. Na Belej to platí dvojnásobne! Ryba zaregistruje nástrahu aj vo veľkej hĺbke, a tak má rybár možnosť sledovať celý priebeh záberu. Rybárom z Liptovského Hrádku treba poďakovať za príkladnú starostlivosť o túto rieku.
Richard zdoláva rybu na Belej.
Rybársky som absolútne spokojný
V nedeľu je čas ísť domov. Cestou sa plánujem zastaviť na Čiernom Váhu v miestach, kde mi ušiel pekný lipeň. Opäť je sparno, v korunách jelší a vŕb sa trochu schladím. Začínam loviť, už od prvých hodov sa ukazuje, že ryby sú aktívne. Zdolávam iba lipne rôznych veľkostí. Netrvá dlho a prichádzam na lúku. Rieku tu križuje vedenie vysokého napätia, takže brehový porast tvoria iba zmladené vŕby. Je tu dlhá tiahla hlbočina, voda tu podmieľa korene vŕb. Pekné miesto, ale skôr pre pstruha. Hlbočinu začínam prelovovať od dolnej časti smerom proti prúdu. Lovím paradoxne iba lipne, žiadny pstruh sa neukázal. Pomaly prichádzam až na začiatok jamy. Je tu plytký, rýchly prúd, breh lemujú husté zatopené vŕbové konáre. Uvažujem, či má zmysel sem vôbec nahodiť. V teple sa však ryby často presúvajú do plytkej, rýchlej, dobre prekysličenej vody.
Položím mušky do prúdu a takmer okamžite uviaznu. Pridvihnem prút a viem, že budem musieť trochu zabrodiť, aby som mušky vyslobodil. Zrazu sa však dávajú do pohybu a v slnečných lúčoch sa zablyskne fialový odlesk tela veľkého lipňa. Na jemnej muškárke v silnom prúde a blízkosti zatopenej vrbiny si nedávam žiadne šance. Lipňa sa mi však darí dostať dole vodou a v pokojnejšej vode pokračujem v zdolávaní. Lipňovi pomaly dochádzajú sily, nakoniec končí v podberáku. Bolo načase, po podobratí sa trhá nadväzec. Odkladám prút a chvíľu obdivujem rybu. Krásny tmavofialový samec je mohutný… Nechápem, kde sa tu vôbec taká ryba zobrala. Rýchlo vyťahujem foťák a rybu dokumentujem. Je dosť teplo, dlhšia manipulácia by mu mohla ublížiť. Po pár záberoch lipňa rozplávavam v miernom prúde. Pomaly sa mu vracajú sily a mizne v hlbočine. Po tomto zážitku balím prút, nemá zmysel pokračovať, rybársky som absolútne spokojný. Prechádzam lúkou a napadá mi, že som zabudol lipňa aspoň odmerať. Nevadí, orientačne premeriam podberák, na ktorom som ho fotil.
Belá, bridlica obsypaná schránkami potočníkov.
Do konca sezóny nemusím ísť na ryby
Prezliekam sa a vyrážam na cestu domov. Pod Čertovicou sa ešte na jednej z posledných zákrut zahľadím na Kriváň a prechádzam na Horehronie. Rybárska výprava na Liptov prekonala očakávania. Som nabitý energiou tak, že do konca sezóny sem už ani nemusím ísť na ryby. Neviem, či by mi to vôbec vyšlo. Čas ukázal, že som sa nemýlil. Do doliny Čierneho Váhu som sa už nedostal, na Belej som bol už len raz, aj to v úlohe sprievodcu. V novej sezóne už len počkám, kým liptovské toky odvedú snehové vody a bude čas vydať sa zbierať nové zážitky.
Veľký lipeň
z Čierneho Váhu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
