DOMOV Magazín JÚN 2023 Na viazanie mušiek treba filipa kapitola šiesta - suché mušky

Na viazanie mušiek treba filipa kapitola šiesta - suché mušky

V predchádzajúcich piatich kapitolách sme si urobili prehľad v nymfách. Teraz už by ste si mali dokázať vybrať správne typy nýmf a zároveň vedieť, kedy ich použiť. Pokiaľ sa nám toto v doterajších piatich kapitolách podarilo, mám veľkú radosť. Teraz sa vrhneme do suchých mušiek...

Filip Apjár 22.05.2023 (6/2023)

info

Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚN 2023
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.02.2024.

Aj tu môžeme mušky rozdeliť do niekoľkých kategórií. Opäť môžeme triediť podľa druhov hmyzu, vývojového štádia a druhov rýb, ktoré na ne lovíme. Všeobecne ide o mušky, ktoré napodobňujú plávajúci hmyz na hladine. Na lov na sucho používame plávajúcu šnúru, zužovaný plávajúci nadväzec a loviaci silon. Minimálna dĺžka nadväzca by mala byť vždy minimálne dĺžka prúta. Taký kratší nadväzec sa používa na zarastených malých tokoch. Na ostatných väčších riekach by ste už mali používať dlhšie nadväzce, aby nedochádzalo k plašeniu rýb.
Dlhý čas sa tvrdilo, že na suchú mušku by sa mali používať kratšie prúty, že sú rýchlejšie, ostrejšie a ľahšie svoju mušku „vysušíte“. Myslím si, že to už dnes úplne neplatí. Materiály prútov sa za posledných pár rokov neuveriteľne zlepšili a aj dlhé prúty dnes majú neuveriteľný výkon. Vďaka tomu už takisto úplne neplatí, že na tento štýl musíte mať špeciálny prút a extra šnúru a navijak. Ešte asi pred troma rokmi som so sebou nosil náhradný navijak a používal už len jeden rýchly nymfovací prút. A dnes – posledný rok – už toto vôbec neriešim. Dokázal som tak vyladiť francúzsky nadväzec s nymfovacím prútom, že už s týmto vybavením chytám všetky riečne techniky. To znamená, že aj s francúzskym nadväzcom bez problémov chytám aj so suchou muškou na vzdialenosti takmer ako so šnúrou.

Suché mušky podľa druhu hmyzu

Všeobecne a najčastejšie delíme mušky na podenky, potočníky, chrobáky, koníky, mravce a pavúčiky.
Podenky sú okrídlená skupina hmyzu, ktorej pôvod sa radí až do prvohôr. Dospelé jedince majú redukované ústne a tráviace ústrojenstvo, neprijímajú potravu a žijú obvykle iba jeden až tri dni. Zato vodné larvy môžu žiť aj niekoľko rokov. Predné krídla sú výrazne väčšie ako zadné. Oči podeniek sú ryhou rozdelené na dve polovice. Nohy sú dlhé a štíhle, samčí predný pár je predĺžený. Niekedy bývajú úplne redukované alebo sa ulamujú, takže potom vo vzduchu poletujú beznohí jedinci. Na zadočku sú dva štety. Jednoduché očká sú zachované. Krídla majú bohatú žilnatinu a väčšinou sú skladané kolmo na telo. Samce vytvárajú roje v blízkosti vôd, samica priletí a býva okamžite oplodnená. Vajíčka kladie voľne do vody alebo sa dokonca potápa a lepí ich na kamene. Znáška predstavuje podľa druhu 300 až 9000 vajíčok. Samica umiera po nakladení, samec po kopulácii.
Pri viazaní podeniek používame štety zo sŕpkov peria kohútov. Telíčka väčšinou robíme z nití, bodyquillu, umelých lametiek. Telíčka musia byť tenké. Nožičky sú z tenkých sŕpkov kohútov, krídelko sa robí z prírodných materiálov – perie CDC, tukové perie zo zadku kačky alebo umelých materiálov. Podenky sa viažu od mikro veľkostí č. 22 až po obrie vzory zvané májovky. Na podenkách si pochutnajú všetky druhy rýb. Ja ich najradšej používam na lov lipňov.
Potočníky majú ochlpené krídla a žijú v blízkosti čistých vôd. Môžu slúžiť ako indikátory ich čistoty. Vajíčka kladú do vody alebo jej tesnej blízkosti. Larvy sú vodné a stavajú si schránky z najrôznejšieho materiálu, ktorý je charakteristický pre konkrétny druh. Týmto materiálom môže byť piesok, ihličie aj schránky iných živočíchov. Larvy sú dokonale prispôsobené pobytu vo vode. Larvy majú malé oči, krátke tykadlá a hryzacie ústne ústrojenstvo. Hruď je sklerotizovaná a nesie krátke kráčavé nohy. Zadoček je mäkký, na bokoch má žiabre a na prvom článku sú výrastky, ktoré larvu pridržiavajú v schránke. Obvykle sa šesťkrát vyzliekajú, potom sa zakuklia. Po dvoch dňoch je kukla pohyblivá. Toto štádium trvá zhruba dva týždne. Potom kukla vypláva na breh, kde uschne a vyliahne sa imago. Dospelé potočníky obvykle trávia deň schované vo vegetácii, hoci niektoré druhy môžeme vidieť aktívne aj vo dne. Najčastejšie však úkryty opúšťajú až večer, niekedy aj vo väčších skupinách. Často tiež lietajú za svetlom. Hojný výskyt najmä na horných tokoch potokov a riek zaisťuje potravu rybám, hlavne pstruhom.
Pri viazaní potočníkov sa využívajú rôzne materiály. Osobne rád využívam na zadočky zelené a oranžové UV nite, na telíčko je ideálna srsť zajaca, namixovaná s rôznymi flashmi. Ideálne je srsť vložiť do dabovacieho háčika a urobiť chlpatý knôt, ktorý po omotaní háčikov vytvorí veľmi vierohodné telíčko. Krídelká robíme napríklad z peria CDC, zimnej srsti srnca alebo z letiek peria z krídiel. Ja osobne najradšej používam CDC perie, je veľmi efektívne. Skvele pláva a rýchlo sa vysuší. Navyše nám ho výrobcovia muškárskych materiálov dodávajú v rôznych farbách. Teda aj vy sa môžete snažiť napodobniť rôzne prostredie a farby hmyzu. Okolo krídelka ešte väčšinou urobím nožičky zo sŕpka sliepky. Sliepka má perie mäkšie a lepšie pracuje. Potočníky najradšej používam na pstruhy a jalce. Tieto ryby majú radšej tučnejšiu potravu.
Chrobáky, koníky, mravce a pavúčiky patria do skupiny hmyzu, žijúcej na vetvách stromov, kríkov alebo na tráve. Lietavý aj nelietavý hmyz, ktorý sa do vody dostane vetrom, pri prelete atď. Veľmi obľúbené sú pre jalce a pstruhy. Viažeme ich z najrôznejších materiálov. Od malinkých až po niekoľkocentimetrové exempláre – cikády, chrústy atď. U nás najčastejšie napodobňujeme rôzne drobné chrobáky. Na ich výrobu požívame perie z páva, to má prirodzený bronzový odlesk, rovnako ako krovky krídeliek rôznych chrobáčikov. Dnes výrobcovia materiálov robia najrôznejšie syntetické materiály, lametky, nite, ktoré majú rovnaké vlastnosti. Krídelká opäť robíme z CDC peria. Nožičky zo sŕpkov sliepok. Vytvárajú krásne hýbajúce sa nožičky pri pohybe na hladine rieky.

1. Namotáme na háčik viazaciu niť.