DOMOV Magazín JÚN 2023 Olovo vs Tungsten

Olovo vs Tungsten

V dnešnej „modernej“ dobe už asi každý prívlačiar používa rôzne záťaže hlavne pri love s gumenými nástrahami. Najčastejšie používané záťaže sú pravdepodobne jigové hlavy a už čoraz viac sa používajú čeburašky či drop-shotové záťaže.

Štefan Csernava 22.05.2023 (6/2023)

info

Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2023
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.02.2024.

V minulosti boli tieto záťaže vyrábané hlavne z olova, keďže ten materiál bol bežne dostupný pre veľkých výrobcov, ale takisto pre domácich kutilov. Vďaka neustálemu napredovaniu rybárskych firiem sa postupne objavili aj iné kovové materiály, ako napríklad tungsten (volfrám), oceľ a pod. Z týchto materiálov sa najlepšie „ukotvil“ tungsten, s iným názvom volfrám. Nasledujúce riadky by som chcel venovať porovnávaniu olova a tungstenu v prívlači a napísať niečo o ich pozitívnych či negatívnych stránkach.

Offsetháčik s olovenou záťažou.

Čo je vlastne olovo (Pb)?

Olovo je relatívne mäkký, ťažký, tmavý, toxický kov, ktorý ľudstvo pozná už od staroveku. Olovo je odolné proti určitej korózii. V dôsledku nízkej teploty tavenia (cca 328 °C) je veľmi populárne, lebo ho dokážeme aj doma ľahko spracovávať pri minimálnych nákladoch a vyrobiť rôzne záťaže podľa vlastnej potreby. Okrem rybárstva sa používa aj pri výrobe autobatérií či ako ochranný plášť podzemných káblov.

Plusy

• Pre nás prívlačiarov veľkým plusom je jeho cena, aj keď teraz sa, žiaľ, o dosť zvýšila aj cena olova, ale je ešte stále dostupná pre každého. Jigové hlavy, čeburašky či iné záťaže pre prívlačiarov vyrobené z olova patria stále k tým najlacnejším doplnkom v skupine záťaží.
• Keďže olovo je možné relatívne ľahko taviť, môžeme si aj sami v domácich podmienkach vyrobiť jigy či iné potrebné záťaže. Osobne som to dávnejšie robil tiež, ale keď sa tomu človek venuje dlhšie obdobie, môže to byť nebezpečné pre zdravie (aj keď to robíme v dobre vetranej miestnosti, resp. na voľnom vzduchu).
• Dostupnosť olovených produktov je stále výborná. Dajú sa nájsť rôzne jigy, čeburašky, veľa foriem drop‑shotových či iných záťaží, rôzne preťažené offsetové háčiky atď.

Mínusy

• Olovo je mimoriadne toxický kov. Je to aj vedecky dokázané, že má dosť veľa negatívnych vplyvov na prírodu, aj keď sa prirodzene vyskytuje v zemskej kôre, samozrejme, ešte v inej forme (minerál – galenit PbS). To je hlavný dôvodom, že pravdepodobne v blízkej budúcnosti sa objaví zákaz používania olovených produktov aj v rybárstve.
• Z rybárskeho hľadiska medzi negatívne vlastnosti by som zaradil aj mäkkosť olova. Tá mäkkosť znižuje citlivosť celej zostavy, pretože určité rezonancie utlmí. Ľahšie sa zdeformuje, a tak – podľa môjho názoru – aj oveľa ľahšie zapadne medzi kamene.
• Nemá až takú veľkú hustotu ako iné materiály (11,34 g/cm3), takže objem (napríklad olovenej jigovej hlavy) pri totožnej hmotnosti bude o dosť väčší než v prípade volfrámovej hlavy. Tento faktor spôsobuje o dosť kratšie a menej presné hody a horšie používanie napríklad vo vetre. Takisto taká objemovo väčšia hlava má iný pád vo vode v dôsledku väčšieho priemeru a bude mať vo vode aj väčší odpor.

Porovnanie tungstenovej a olovenej čeburašky... obidve majú 8 g, rozdiel je dosť veľký.

Tungsten je vhodný aj na ťažšiu prívlač.

Čo je vlastne volfrám (W)?

Volfrám v prírode bol objavený iba v chemických zlúčeninách a je relatívne „mladý“, pretože ako nový prvok bol objavený len v roku 1781. Je to robustný prvok s jednou z najvyšších teplôt tavenia – cca 3422 °C. Známy je tiež svojou hustotou, ktorá je o 1,7× väčšia ako hustota olova. Vďaka svojim vlastnostiam sa volfrám používa pri výrobe vlákien v žiarovkách, v armáde atď. Pre živé organizmy je mierne toxický.

Plusy

• Je to kov oveľa tvrdší ako olovo. Vďaka tomu pri používaní volfrámových záťaží kontakt s nástrahou budeme mať oveľa presnejší a celá zostava bude o dosť citlivejšia. Skôr budeme vedieť identifikovať rôzne podvodné prekážky, a preto môžeme na ne včaššie reagovať a vieme ešte načas zachrániť svoju montáž.
• Hustota volfrámu (19,3 g/cm3) je 1,7× väčšia ako hustota olova. To znamená, že v totožnej hmotnosti bude objem jigovej hlavy o dosť menší. Rozdiel je možné identifikovať aj vizuálne už pri 2 až 3-gramovej jigovej hlavičke. V dôsledku menšieho objemu, ale totožnej hmotnosti, naše hody budú o dosť dlhšie a presnejšie aj vo vetre, keďže samotná záťaž nebude produkovať taký veľký odpor vo vzduchu. Dopad našej nástrahy bude takisto rýchlejší vďaka menšiemu odporu vo vode. Táto vlastnosť nám umožňuje používať o dosť menšiu záťaž, ako keby sme mali olovo. Napríklad pri podmienkach, kde by sme potrebovali 10-gramový olovený jig, tam nám postačí aj 6 či 7-gramová volfrámova hlavička. Naša montáž môže byť oveľa jemnejšia aj efektívnejšia, lebo podľa môjho názoru jemnosť koncovej zostavy je výhodou aj pri prívlači, nielen pri love bielych či kaprovitých rýb. V neposlednom rade takisto určité nástrahy budú mať lepší, lákavejší pohyb na jemnejšej výbave.
• Ide o menej toxický kov ako olovo.

Mínusy

• Cena… Žiaľ, cena volfrámových záťaží je niekoľkonásobne vyššia ako cena olovených produktov.
• Aj tento kov je toxický, hoci len mierne.
• Pre veľmi vysokú teplotu tavenia, domáca výroba tungstenových produktov je veľmi náročná (okrem tungstenových mikrojigov, ktoré sa skladajú z háčikov a už hotových tungstenových guliek).

Riečny pankáč.

Ja takto… A vy?

Podľa týchto porovnaní sa každý môže rozhodnúť sám, ktorý variant mu najviac vyhovuje alebo či bude kombinovať oba produkty. Osobne som z mojej výbavy vyradil už všetky olovené záťaže a pri všetkých montážach používam len volfrámové doplnky. Vďaka tvrdosti volfrámu oveľa lepšie cítim všetky nerovnosti dna a takisto aj rôzne prekážky. Oveľa menej volfrámových jigov či iných záťaží strácam ako kedysi olovených. Nezapadajú až tak ľahko medzi kamene a dokážem ich pád vycítiť už o dosť skôr. V istom období som skúšal súbežne obidva varianty (olovo aj tungsten), ale po pár hodoch som olovený jig či čeburašku vrátil naspäť do puzdra.
Hustota toho materiálu je tiež výborná. Aj menšie 3 či 4-gramové tungstenové záťaže letia ako projektil a dĺžka mojich hodov sa značne predĺžila. Na tečúcej vode by som si už ani nedokázal predstaviť chytanie s olovenými záťažami. Aj v hlbších, prúdnejších úsekoch si vystačím s hmotnosťami do 14 gramov, namiesto 20 až 22-gramových záťaží. Moje zostavy pre rôzne situácie môžu byť oveľa jemnejšie, nemusím používať zbytočne silné prúty či šnúry vo vysokých priemeroch.
Určité gumené nástrahy budú mať o dosť lepší, lákavejší pohyb. Samozrejme, niektoré nástrahy potrebujú väčšiu hmotnosť záťaže, aby pracovali najlepšie, ale keď sa táto hmotnosť objaví v menšom objeme, tak to spraví dokonalú montáž.

Jika rig s oceľovou záťažou.

Vyskúšať aspoň raz

Prirodzene, kedysi sme nemali až taký pestrý výber rybárskych záťaží ako v súčasnosti, boli sme radi, keď sme mali vôbec dostupných niekoľko olovených doplnkov. Osobne si myslím, že aj keď tá cena pre väčšinu môže byť príliš vysoká (aj ja by som si vedel predstaviť lacnejšie tungstenové výrobky), oplatí sa aspoň raz vyskúšať volfrámové záťaže. Vtedy rybár príde na to sám, že ich vlastnosti sú ozaj perfektné a medzi olovenými a volfrámovými produktmi je dosť veľký rozdiel.
A v neposlednom rade – z olova sme si už v našich vodách nechali dosť kíl (keby len kilá…!) a so stále rastúcim počtom rybárov toto číslo bude len vyššie a vyššie. Preto aspoň takto pomôžme riekam a jazerám trošku to „uľahčiť“.

Na čeburaške aj larvy sa správajú inak.