Medzi rybármi loviacimi dravce získava čoraz väčšiu obľubu „krajina tulipánov a veterných mlynov“. V prvej časti sme sa venovali prípravám na výpravu, vybaveniu povoleniek a voľbe taktiky a nástrah. Vďaka vlaňajšej premiérovej rybárčine v Holandsku som už vedel oveľa viac o tom, ako si počínať pri love trofejných rýb.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2023
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 56
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.02.2024.
Prvá ryba tohtoročnej výpravy nás nenechala dlho čakať a šťastlivcom sa stal Lukáš po svojom úplne prvom nahodení. Na jerkbait mu zabral ostriež dlhý 51 cm. Pre Lukáša to znamenalo posunutie osobného rekordu a tiež prekonanie magickej hranice 50 cm. Často sa hovorí, že ryba na prvé nahodenie neveští nič dobré, nám sa to však našťastie nepotvrdilo.
Druhú rybu výpravy si pripísal David, keď nasadil hlbokopotápavý vobler a na tretie nahodenie trafil krásne stavaného zubáča s dĺžkou 67 cm. Všetci sme spoločne komunikovali cez whatsappové skupiny, a tak sme okamžite vedeli o úlovkoch ostatných posádok. Správy o úlovkoch nás náležite nabudili a všetci sme si hovorili, že tento rok to vyzerá, že to bude stáť za to. Minulý rok sme sa totiž dočkali až v posledný deň výpravy a vytrpeli sme päť dlhých dní bez jediného záberu!
Užitočné „prorocké“ úvahy
Po tom, čo sme si prečítali takéto pozitívne správy, dôkladne sme prechytávali miesta, až sme sa spoločne s Petrovým člnom stretli v jednej pomerne malej zátoke, kde sme minulý rok boli úspešní. Onen posledný deň nám totiž vydala aj ostrieža, aj zubáča. Pri love sme sa venovali predovšetkým plytším partiám jazera v pobrežných oblastiach. Vzhľadom na teplé počasie a slniečko sme si mysleli, že ryby nebudú tak hlboko a budú vyhľadávať skôr teplejšiu vodu blízko brehov. Táto úvaha sa nakoniec ukázala ako správna a počas celého pobytu sme nedostali záber z dna kdekoľvek na hĺbke. Ryby sa naozaj pohybovali buď pozdĺž brehov alebo v stĺpci maximálne do hĺbky tri metre pod hladinou. Vďaka tomuto zisteniu sme aj prispôsobili svoj štýl rybolovu, sústredili sme sa predovšetkým na jerkbaity a prechytávali stĺpec. Aj toto bola správna úvaha, pretože na konci týždňa sa ukázalo, že jerkbaity boli jednoznačne najúspešnejšou nástrahou a mali nachytaných najviac rýb.
 kopie_5175_4svp8ug5bf_29782.jpg)
Zo zátoky aj moja prvá ryba…
Peter zhruba po hodine chytania hlási prvú rybu – lenže je sklamaný, keďže to nie je ostriež, ale zubáč. Čoskoro k nemu pridáva ďalšieho a my s ocinom všetko pozorujeme, takže sa o to viac sústredíme na prácu s voblermi. Mením vobler, ktorý ide zhruba do hĺbky 1,8 m a minulý rok mi priniesol krásneho zubáča len o pár desiatok metrov vedľa miesta, na ktorom sme práve stáli. Netrvalo dlho a tiež som sa dočkal záberu. Dostal som krásny kopanec v momente, keď vobler nehybne stál vo vodnom stĺpci. Začal som rybu zdolávať a pri člne som v čistej vode zazrel zubáča okolo 55 cm, ktorý sa mi na poslednú chvíľu sklepal. Nedá sa nič robiť… Mohol som mať síce prvú rybu, ale aspoň to nebol ostriež – pomyslel som si. Neurobil som vari ani desať nahodení a dostal som z podobného miesta opäť krásny kopanec a tentoraz ryba na háčiku držala. Otec mi podobral moju prvú rybu výpravy, ktorou bol zubáč podobnej veľkosti, aký mi pred pár minútami spadol. Rýchlo sme rybu odfotili a pokračovali ďalej v love. Žiaľ, na tomto mieste sme sa už ryby nedočkali. Presunuli sme sa teda do inej zátoky, asi dve minúty cesty odtiaľto.
„Zlatá hodinka“
a čakanie na záber.
Prvá, čo sa ráta!
Z minulého roku sme vedeli, že tu je tiež pekné miesto, kde je pomerne dlho plytčina, kým sa dno zlomí až do hĺbky 14 metrov. Chvíľu sme chytali na jerkbaity, chvíľu na Carolinu, ktorá nás veľmi nebavila, a tak sme jej nevenovali toľko pozornosti, koľko by si azda zaslúžila. Po nejakom čase mi napadlo nasadiť na prút zase niečo iné. Rád totiž experimentujem a viem, že okrem jerkbaitov a Carolina rigu sa občas ostrieže chytajú aj na tuby. Tuba má podobu akejsi chobotničky a nenastražuje sa na klasickú jigovú hlavičku, ale na špeciálnu, ktorá sa zasúva dovnútra nástrahy (pozri obrázok). Táto nástraha sa trhavými pohybmi dvíha z dna a následne necháva zase preklesávať. Vďaka tomu, že má nástraha vo vode minimálny odpor, tak sa pri trhnutí pohybuje zo strany na stranu. Tento pohyb by mal napodobňovať hlaváča, ktorý nie je zdatný plavec a po dne sa tiež pohybuje prískokmi.
Na tretie nahodenie som po chvíli dostal v prepade krásny záber, nádherný kopanec! Hneď som podľa hmotnosti ryby spoznal, že ide o peknú rybu a podľa boja a pohybov hlavy ryby som tušil ostrieža – nemýlil som sa! Po krátkom boji sa pri lodi ukázal nádherný ostriež a v momente, keď sme ho s tatkom podobrali, úplne som sa rozklepal, ako mi v krvi koloval adrenalín. Náležite sme si s ocinom zakričali, ja som vyháčkoval rybu a nechal ju odpočívať v podberáku. Pripravili sme si podložku, váhu a išlo sa merať. Ostriežovi sme namerali cez 50 cm a navážili 2,44 kg. Prekonal som teda osobák z minulého roka o jeden centimeter a približne o 100 gramov. Mal som neskutočnú radosť a vnútorne som vedel, že mám skoro splnené. Zámerne hovorím „skoro“, pretože mojím hlavným cieľom výpravy bolo, aby sa svojho vysnívaného ostrieža dočkal každý, ale najviac som ho prial otcovi, ktorý minulý rok neskutočne drel, no ostrieža sa napokon nedočkal.
Po tom, čo sme ostrieža náležite zdokumentovali a pustili späť do vodnej ríše, pokračovali sme ešte nejaký čas v love, než sme sa odobrali na ubytovanie. Prvý deň sme skončili ešte pred piatou hodinou. Na to, že išlo o prvý deň na vode po prebdenej noci, udialo sa toho až‑až a my sme mohli spokojne ukončiť lov, pustiť sa do vybaľovania, jedla a vytúženého odpočinku.
Otcov nový osobák zubáča z posledného dňa.
Štedré rybárske dni
Ďalšie dva dni boli – vďaka priazni počasia a vysokým teplotám – opäť pomerne štedré na úlovky. Všetci si chytili nejakú rybu, niekto ostrieža, niekto zubáča, a tak sme boli spokojní. Všetky dni prebiehali veľmi podobne, ráno sme väčšinou začínali skoro, boli sme na vode ešte za tmy, aby sme stihli svitanie a rannú aktivitu rýb. Okolo dvanástej hodiny sme sa zišli vo vile a dali si spoločne obed. Po obede siesta a opäť na vodu až do tmy.
Sobota bola na počet ostriežov asi najlepší deň, ktorý sme na tejto vode zažili za obe výpravy. Celkovo sa chytilo v ten deň 8 ostriežov – z toho tri ryby merali cez päťdesiat centimetrov – ďalej 6 zubáčov a 2 šťuky. David dopoludnia trafil ostrieža 52 cm a Michal 51 cm, chlapci nahadzovali smerom k brehu a ryby dostali na zhruba 4-metrovej hĺbke na hlbokopotápavý vobler.
Tuba-chobotnička.
Už ho chytil takmer každý
Tesne pred poludním som sa aj ja dočkal záberu, ktorý bol veľmi opatrný a ostriež doberal vobler na dvakrát. V prúte som cítil iba ľahké poťukanie, neváhal som však a zasekol. Opäť som podľa ťahu a spôsobu boja vedel, že je to ostriež a podľa záťaže, že to bude pekná ryba. Len čo som zahlásil: „Je tam!“, tatko neváhal ani sekundu a už bol pripravený s podberákom. Ostrieža sme podobrali na prvú dobrú a hneď sme poznali, že je to opäť poriadna ryba. Ryby s touto veľkosťou sa veľmi ťažko opisujú a ešte horšie predstavujú, to jednoducho človek musí vidieť a zažiť. Po vyháknutí a vymotaní nástrahy z podberáka sme pripravili meraciu podložku a ostriežovi namerali 51,5 cm, ale keďže „ideme“ s chlapcami na celé centimetre, počítam 51. Váha sa zastavila na hodnote 2,5 kg. Znovu sa mi teda podarilo posunúť osobný rekord. Mal som veľkú radosť a s pocitom spokojnosti sme išli na obed.
V popoludňajšej časti lovu sme opäť navštívili našu zátoku, kde si otec chytil znovu na jerkbait zubáča a po ňom už nasledovalo čakanie na zlatú hodinku. To je čas pred západom a po východe slnka, do ktorého sme vkladali veľa nádejí. A znova sa ukázalo, že zlatá hodinka je naozaj zlatá. Dávidovi sa počas krátkej chvíle podarilo zdolať 3 ostrieže tesne pod päťdesiat centimetrov. Peter si chytil ostrieža 49 cm a Tomáš na druhej strane ostrova, než sme chytali my, zdolal ostrieža 48 cm. Takže poslední, ktorým ešte chýbal na konte ostriež, boli Martin a tatko. Večer sme náležite oslávili osobáky a išli čoskoro spať s myšlienkou na ranné ostrieže.
Tomáš s Martinom a Lukášom pri krátkom presune.
Prišlo ochladenie
V nedeľu ráno sme opäť začali zavčasu. My s ocinom sme na vode prví, mali sme vytypované miesto a dúfali sme, že tatko sa konečne dočká svojho vysnívaného ostrieža. To sa naozaj zhruba po dvadsiatich minútach podarilo a ja otcovi podoberám prvého holandského ostrieža, ktorému sme namerali 45 cm. V českých vodách by sme to považovali za úlovok snov, tu sme však vedeli, že sú tu aj oveľa väčšie ryby, a tak sme pokračovali v usilovnom love. Po krásnom východe slnka sa začala prejavovať zmena počasia – padla hmla, ochladilo sa a začal vietor. Cez deň nás dokonca skropilo aj niekoľko prehánok. Teplota spadla o 10 °C, a to sa negatívne podpísalo na aktivite rýb.
Ďalšie dni nás čakali dažďové prehánky spojené so silným vetrom, nuž sme tomu prispôsobovali aj náš lov. V pondelok sme začínali neskôr a išli do našej zátoky, kde sme boli pred vetrom čiastočne chránení. Stretli sme sa tam spoločne s Tomášom, ktorému sa s Martinom pošťastil double. My s otcom sme prechytávali druhú stranu zátoky. Najskôr som chytil zubáča 65 cm, následne ostrieža 47 a po presune ani nie o 20 metrov otec prvým nahodením zasekáva na jerkbait rybu. Pri člne sa vynoril majestátny ostriež a okamžite mieril do siete podberáka. Zmerali sme 49 cm a navážili 2,34 kg. Otec opäť posunul osobák a začal mieriť na hranicu 50 cm. V pondelok sme teda mali už všetci splnené – všetci sme mali chyteného svojho ostrieža a ja som už teraz považoval výpravu za úspešnú a splnenú.
Najväčší ostriež výpravy, Dávidov ostriež – 52 cm!
V „cieľovej rovinke“
Náš posledný deň chytania bol štvrtok, keď sme už večer museli vytiahnuť člny, zbaliť vybavenie a pripraviť sa na piatkový odchod.
Do štvrtka sme skôr bojovali o náhodné ryby, ktoré sa nám podarilo prehovoriť k záberu zväčša tesne pred tmou. Nám sa takto zadarilo s ocinom v stredu, keď sme behom 15 minút dostali do podberáka najskôr ostrieža 43 cm, ktorého ulovil oco, a ja som následne chytil ostrieža 49 cm. Navyše sme nejaké zábery nepremenili. Cez deň prevažovali najmä zubáče. Neboli to síce úplne cieľové ryby, ale aspoň potešili svojím záberom a tým aj zdvihli morálku.
 kopie_5175_q1n4glykm3_29786.jpg)
Peter nedal zubáčom pokoj.
Posledný deň
Štvrtok bol posledný deň lovu na našej holandskej výprave. Nechceli sme s otcom nič podceniť a vypravili sme sa ešte za tmy na miesto, ktoré nám v minulých dňoch prinieslo vo večerných hodinách ryby. Dorazili sme tesne pred svitaním, zakotvili s predným elektromotorom a vzali do rúk prúty. Spýtal som sa tatka, ktorým smerom chce chytať a zvolil som opačný smer. Po pár twitchnutiach a pauzách mi prišiel záber – krásny kopanec! Žiaľ, okamžite som spoznal, že nejde o ostrieža. Nechal som tatka v pokoji chytať a zubáča som ani nepodoberal, len som ho vzal do ruky a hneď pustil. Nechcel som totiž strácať drahocenné minúty. Avšak už ani jeden z nás sa záberu nedočkal. Chalani na tom toho rána neboli o nič lepšie.
Medzi zubáče a ostrieže sa občas pripletie aj šťuka.
Sme tu správne!
Posledný deň fúkal vietor so silou až 9 m/s a v nárazoch aj 15 m/s. Tomu sme museli prispôsobovať aj miesta, na ktorých sme chytali. S otcom sme mali vyhliadnuté jedno miesto, ktoré bolo zaujímavé jednak z rybárskeho hľadiska, jednak s ohľadom na veterné podmienky. Bol tu vysoký breh a hustý porast vysokých stromov, ktoré nás efektívne chránili. Postupne sme začali prechytávať brehy, keď po pár minútach dostávam krásny záber. Hneď som vedel, že je to zubáč, a tak to aj bolo. Po chvíli pridal krásne stavaného zubáča aj tatino. Tým sme sa uistili, že sme tu správne a pustili sme sa do prečesávania vody meter po metri. Fotky rýb sme poslali chalanom do skupiny, takže netrvalo dlho a už stáli na zhruba 300-metrovom úseku tri člny.
Čoskoro som pridal ďalšieho zubáča do 60 cm. Mal som teda v ten deň na konte už tri. Otec nezaháľal a pridal ďalšieho, tentoraz to bola krásna ryba cez 60 cm. Bolo vidieť, že tie hodiny strávené na vode sa na otcovi pozitívne podpísali a už si s jerkbaitmi naozaj rozumel.
 kopie_5175_6gljv3h4dt_29784.jpg)
Ďalšia posádka – David, Michal a Peter.
Bol som na otca naozaj pyšný
Chalani nezaháľali a David aj Michal tiež zdolali svoje zubáče, ale to najlepšie ešte len malo prísť. Po chvíli chytania otec hlási rybu a podľa ohnutého prúta je vidieť, že to nebude nič malé. Po jednoduchom pritiahnutí k lodi ryba začala bojovať a začala sa tlačiť do dna. Hneď ako sa mu ho podarilo pritiahnuť k hladine, videli sme krásne stavaného zubáča určite cez 70 cm. Keď sa nám rybu podarilo podobrať, nuž sme si s ockom od samej radosti zakričali. Rybu sme zmerali a bol z toho pre otca ďalší osobák v podobe zubáča 72 cm. Otec tak chytil najväčšieho zubáča výpravy, navyše na jerkbait. Obaja sme mali obrovskú radosť, ale ja asi o trochu väčšiu. Bol som totiž na otca naozaj pyšný! Za ten týždeň na vode urobil obrovský pokrok a bola to radosť pri chytaní sa naňho pozerať.
 kopie_5175_4hk3yczsm5_29783.jpg)
Stavba tejto ryby je až neuveriteľná...
Spokojní s bilanciou
Touto rybou sme zakončili dopoludňajší lov. Vydali sme sa do vily na obed a víťazné panáky. Popoludní sme neváhali a vypravili sa opäť na toto miesto – ja som pridal ešte jedného zubáča a Tomáš nádhernú šťuku a zubáča. Potom sme čakali na západ slnka. Hoci sme sa už záberu nedočkali, len Michalovi sa podarilo prekabátiť ostrieža, predsa sme boli všetci spokojní.
Oproti minulému roku sa nachytalo veľké množstvo rýb, mali sme celkovo cez 30 ostriežov, 35 zubáčov a 4 šťuky. V porovnaní s minulým rokom to tento rok naozaj stálo za to a my sme spokojne mohli vytiahnuť člny z vody, zbaliť sa a v piatok sa vydať na cestu domov. Z Holandska sme si opäť okrem krásnych úlovkov odviezli aj cenné skúsenosti a hlavne nádherné spomienky, na ktoré celkom určite tak rýchlo nezabudneme.
 kopie_5175_xofksvj6qn_29785.jpg)
Martin a jeho prvý holandský ostriež.
Drina, ale krásna!
Na úplný záver by som vari už len dodal, že určite odporúčam túto krajinu a jej vody navštíviť. Pripravte sa však na drinu, lebo žiadna ryba tu nie je zadarmo a je vykúpená tisíckami a tisíckami hodov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
