Práve uplynulo niekoľko mesiacov „zubáčovej abstinencie“. Odkedy si pamätám, 1. jún bol pre mňa najdôležitejší dátum v rybárskom kalendári. A prvé magické kopnutie sa vo mne zakorenilo natoľko, že si zubáča cením viac ako všetky ostatné dravé ryby. Súboj síce neposkytuje až také silné emócie, no vytúžený záber nahradí všetko.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2023
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 20.11.2023.
Opakujúce sa niekoľkomesačné prázdniny pre lovcov zubáčov sa stali bežnými. Zostáva niekoľko mesiacov aktívnej rybačky, a to nás núti využiť tento čas na maximum. Nedá sa poprieť, že jún je jeden z najlepších období rybárskej sezóny, v ktorom môžeme počítať s množstvom záberov. Na jar by sa ryby teoreticky mali venovať neresu a následne trošku vyhladované by sa mali aktívne kŕmiť a nám rybárom dať veľkú šancu na záber. Naopak, negatívom prvých dní prívlačovej sezóny je veľký rybársky tlak. Vlani som medzi 1. a 3. júnom napočítal na malej priehrade v južnom Poľsku viac ako 200 člnov. Najlepšie miesta sa obsadzovali už v posledný májový večer od 22.00, teda dve hodiny pred začiatkom sezóny. Presne o polnoci leteli do vody prvé systémy s mŕtvymi rybkami, ktoré podľa mňa páchajú na populácii zubáča obrovské škody. Veľké množstvo pustených zubáčov končí ako potrava pre nenásytné čajky. Napriek tomu, že v súčasnosti veľa rybárov vyznáva zásadu „chyť a pusť“, zubáče sú pre svoje chutné mäso stále cieľom veľkej skupiny lovcov. Preto je v našom okolí naozaj dobrých zubáčových revírov skutočne poskromne. Uvedomujúc si toľký tlak v prvých júnových dňoch, v ostatných rokoch chodím na priehrady až okolo 10. júna. Prvé júnové dni trávim na malých, menej obľúbených a menej známych vodách, kde sa ešte stále nejaký ten zubáč chytiť dá… Ale o tom už o chvíľu!
Jasné farby patria medzi najobľúbenejšie.
Plošiny
Pri love zubáčov z člna, s pomocou naj-novšej techniky vrátane sonarov so sondou s tzv. „live“ zobrazovaním, som si všimol správanie zubáčov opakujúce sa na viacerých revíroch. Počas lovu v júni alebo júli – najmä za úsvitu a tesne pred súmrakom, zubáč sa vydával nakŕmiť a navštevoval rozsiahle vyvýšené plošiny alebo hrany stúpajúce do hĺbky 2 až 4 metre. Tak rýchlo, ako sa objavili, rovnako rýchlo zmizli, no ich prítomnosť mi často umožnila uloviť niekoľko kusov. Cez deň som húfy zubáčov nachádzal najmä na miestach, ktoré boli chránené pred slnkom. Napríklad to boli pozostatky pôvodných lesov, stavieb alebo terénne nerovnosti, a teda všade tam, kde sa dá schovať pred slnečnými lúčmi a svetlom. V závislosti od revíru dravce navštevovali spomenuté vyvýšené terénne platne a hrany v rôznych časoch. Zvyčajne to bolo skoré svitanie alebo neskorý večer, ale niekedy sa ryby aktívne kŕmili ešte aj okolo 8. alebo 9.hodiny ráno.
V mojom prípade je celá zábava s júnovými zubáčmi hlavne o hľadaní aktívnych rýb a získavaní informácií o ich každodennom cykle. Často je kľúčové nájsť kŕdle rybičiek, v prvom rade malých pleskáčov, a schopnosť prečítať sonar. Vďaka nemu pod spomínanými húfmi rybiek nájdeme našich predátorov. V tomto prípade nemá zmysel držať sa rovnakého miesta donekonečna, pretože ryby sa pohybujú za malými rybami a aktívne ich prenasledujú. Stojí za to ich nasledovať a ponúkať naše nástrahy z rôznych uhlov. Pamätajte, že zubáč neloví sám a malý kŕdeľ rybičiek vždy prenasleduje niekoľko aktívnych rýb.
Všimol som si, že zarytí lovci zubáčov si v júni vyberú na lov úplne iné miesta ako ja. Klasicky budú obsadzovať typické hrany z veľkej hĺbky, zatopené stavby, stromy, prekážky… Je samozrejmé, že na takýchto miestach dravce s veľkou pravdepodobnosťou aj budú, ale pri júnovom otvorení sezóny to budú aj najviac obliehané lokality podliehajúce veľkému tlaku. Máloktorý rybár si ako prvú voľbu vyberie pomerne nezaujímavé plošiny – väčšinu dňa bez rýb, rovné, ploché, s jedinou pozitívnou vlastnosťou, ktorou je tvrdšie dno. Čím menej člnov, tým menej vyplašených rýb, voda nerušená motormi a nepretržitou plavbou. Vďaka tomu sú ryby menej opatrné a môžeme využiť čas veľkej aktivity zubáčov. A potom na rad prichádza výber správnej nástrahy, čo je veľmi dôležitou podmienkou pri rybolove na plošinách – a tomu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť…
6-gramová hlavička na 3-metrovej vode.
Zubáče naštartuje zapadajúce slnko.
Lov naľahko
Keď ma moji prví učitelia rybárčenia učili loviť zubáče, riadili sa zásadou, že treba poriadne „preklepať“ dno. Ich najčastejšou návnadou bol teda „kogut“ alebo mäkká nástraha vyzbrojená veľkou a ťažkou jigovou hlavičkou. Na vode s hĺbkou napríklad 3 metre používali hlavy s hmotnosťou 20 alebo 25 gramov. Takáto rybačka bola vtedy často veľmi efektívna, no z posledných rokov mám dojem, že rybársky tlak urobil svoje. Ryby toho videli veľa, mali to „potešenie“ hlásiť sa na háčik viackrát, takže by sme mali zmeniť aj spôsob, ako sa ich snažíme prehovoriť k záberu.
Opäť tu mám pre vás zaujímavú úvahu. Keď som v posledných rokoch lovil vertikálne pomocou sonaru s „live“ zobrazovaním, stalo sa nám veľakrát, že ponúknutá nástraha priamo pred dravca spôsobila útek ryby. Akoby nástraha bola doslova niečo odstrašujúce a nie lákavé. Pre doplnenie: v ostatných rokoch aj známi švédski a fínski prívlačiari poukazovali na svoje skúsenosti s „vertikálom“ na ich revíroch. Jednoznačne potvrdili, že veľké zubáče negatívne reagujú na zvuk predného motora. Spája sa im s nebezpečenstvom, a tak pred ním unikajú. Riešením môže byť aj naďalej lokalizácia sonarom, ale spojená s nahadzovaním nástrahy ďalej od člna v správnom uhle. Jeden z členov posádky určuje hĺbku, smer a vzdialenosť potenciálneho úlovku a druhý sa sústredí na vedenie nástrahy a prípadný záber ryby. Ide o to, nedostávať sa s člnom priamo nad rybu, keďže zvuk a vibrácie motora znamenajú pre ňu hroziace nebezpečenstvo. Berte to odo mňa len ako „chrobáka do hlavy“, aby som upozornil na skutočnosť, že to, čo sa deje nad hladinou, nezostáva bez reakcie podvodného sveta.
3-gramová hlavička
a ripper s dĺžkou 10 cm.
Medzi šnúru a nástrahu dávam kvalitný fluorocarbon.
Späť k nástrahám…
Je známe, že cieľovou potravou zubáča začiatkom sezóny sú hlavne menšie rybky. Preto lovím prevažne na nástrahy s dĺžkami v intervale 7 až 12 cm. Samozrejme, mal som nejaké úspechy aj na nástrahy okolo 15 cm, ale pre mňa je najobľúbenejšou a najúspešnejšou dĺžka približne 10 cm. A čo sa týka typu nástrahy, tak jednoznačne štíhly ripper pripomínajúci beličku alebo plotičku. Ak je v revíri veľký počet malých pleskáčov alebo piestov, odporúčam skôr rippery s hrubším telom a veľmi agresívnou prácou chvostíka. Na rybárskych výpravách sa snažím pozorovať svojich kolegov a čerpať od nich inšpiráciu. Je zaujímavé, že moji rybárski kolegovia sú zaťažení skôr na jasné a do očí bijúce farby ako svetlomodrá, fluožltá, biela a pod. V mojej výbave to nie sú tie najčastejšie používané a na jigový háčik ich nastražím, až keď nič iné vôbec nefunguje. Ja som zameraný skôr na prírodné, prirodzenejšie farebné vyhotovenia. Minuloročným hitom sa pre mňa stal štíhly transparentný ripper z veľmi elastického materiálu v odtieňoch zeleného čaju s tmavým chrbátikom. Výhodou takéhoto rippera je, že pracuje už pri veľmi ľahkých jigových hlavičkách. Fantasticky sa hýbu už pri zaťažení 4 či 5 g hlavičkami a môžeme ich vodiť všakovakými rôznymi štýlmi a spôsobmi, hľadajúc ten najúčinnejší.
Začiatkom sezóny jednoducho milujem lov s ľahkými nástrahami. Pletená šnúra 0,08, maximálne 0,10 mm, k tomu prút od 3 do 14 gramov so špičkovou akciou, navijak veľkosti 2000 alebo 2500. Predstavujem si tváre zarytých „konzervatívcov“, ktorí čítajú tieto riadky a kričia, že s takým prútikom nie je možné zaseknúť veľkého zubáča. Myslím si, že najdôležitejším dôvodom pre použitie jemnejšieho náradia v mojom prípade je, že začiatkom sezóny lovím na plytšej vode, kde je hĺbka od 1 do 3 m, maximálne 4, M.A. v takýchto podmienkach je dôležité mať možnosť pracovať s nástrahou v rôznych hĺbkach, nielen na dne, ale aj v stĺpci. Nástrahu vodím naozaj všelijako – od klasického preklepávania dna cez rýchle skoky v stĺpci až po pomalé vedenie pod hladinou. Takto hľadám ideálny štýl, na ktorý ryba reaguje a ktorým sa dostávam k záberom. Pri agresívnom júnovom zábere som nikdy nemal problém so zásekom ryby. Tým viac, že prút, ktorý používam, má ešte veľkú silovú rezervu a vďaka nižšej nahadzovacej gramáži lepšie tlmí výpady rýb pri zdolávaní.
Twitchové voblery – téma na ďalší článok. Twitchové voblery – téma na ďalší článok.
_5166_2uztwqnedo_29700.jpg)
Jeden z chladného júnového rána.
Prečo naľahko?
Hlavným dôvodom je oveľa prirodzenejší pohyb nástrahy. Môžeme sa s ňou „hrať“ kdekoľvek v stĺpci, cielene spomaľovať prepadávanie, a takto dať rybe viac času na reakciu. Pri ľahších hlavičkách prácu nástrahy nič neruší. Možných spôsobov vodenia je toľko, koľko dovolí rybárovi fantázia. Použitie ľahkých hlavičiek umožňuje lov aj na veľmi plytkých úsekoch, ale aj tých pomerne hlbokých, čo nám poskytuje určitú univerzálnosť. Veľmi zaujímavým spôsobom je ťahanie rippera tesne pod hladinou s krátkymi prestávkami – podobne ako pri love s hladinovými voblermi. Tento postup mi často doprial peknú rybu, keď všetko ostatné zlyhalo.
Existuje ešte jeden silný dôvod, prečo loviť zubáče naľahko (hlavne v teplých mesiacoch roku). Na mojich obľúbených priehradách, predovšetkým v popoludňajších a večerných hodinách, sa zubáče veľmi často objavujú na veľmi plytkých úsekoch s hĺbkou 0,5 až 1,5 m. Sú to netypické lovné miesta, často zabahnené, zarastené, úplne mimo teórií o ideálnych loviskách zubáčov. V takýchto podmienkach by bolo nereálne použiť klasické ťažké nástrahy a spomínané štíhle rippery na ľahkých hlavičkách mi prinášajú skvelé výsledky. Okrem ľahkých ripperov mám v prívlačovej výbave množstvo twitchových voblerov a ľahkých cikád, ale táto téma si zaslúži samostatný článok.
Ulovený za súmraku.
Imitácia beličky je vždy dobrá voľba.
Porušovanie pravidiel
Cesty poznania sú dobre vydláždené. Teším sa, že som sa mal od koho učiť. Na začiatku svojej rybárskej púte som získaval poznatky hlavne z časopisov či televíznych programov pre rybárov, neskôr už prišla éra počítačov a internetu a prístup k informáciám bol jednoduchší. Dnes viem, že staré metódy sa aj dnes osvedčujú, ale používa ich tak veľa rybárov, že je podľa mňa akurátny čas na niečo nové. Príkladom môže byť „kogut“ na ľahkej čeburaške. Zubáč na jednej z fotografií bol ulovený v júni v 3-metrovej vode pomocou 4-gramovej hlavičky. „Ľahká“ hlavička – pre mnohých matadorov „príliš ľahká“. Podobne je to aj s miestami – zvykli sme si na učebnicové lokality, kde sa zubáče vyskytujú. Usilovne sa snažíme nájsť tvrdé dno, správnu hĺbku, ideálne počasie atď. Vodu medzitým prestávame čítať – a ryby sú pritom na miestach, kde ich vôbec neočakávame. Niekedy sa oplatí hľadať zubáče pozdĺž príbrežného porastu, pri vtokoch riek do veľkých priehrad. Veľmi plytké miesta často ukrývajú veľké prekvapujúce tajomstvá. Ponuka nástrah pre každého z nás je obrovská – od klasických a ofsetových systémov cez koguty či čeburašky až po nové neuveriteľné tvary a farby gúm atď.
Po súboji rýchla fotka a späť do vody.
Dobre zladené vybavenie znamená dlhšie hody.
Skvelá júnová rybačka…
Jún je jedným z najkrajších období v kalendári takmer každého prívlačiara. Dni sú vtedy extrémne dlhé, voda sa hemží životom a v chladných ránach prvé slnečné lúče zohrievajú celé telo a prinášajú nové nádeje. Všetko je ešte iné, kým nie je júl a s ním spojené letné horúčavy, davy turistov a všadeprítomný hurhaj. K tejto téme sa vrátim v inom článku - keď budem rozprávať o letných dravcoch. Zatiaľ si užívajme jún, úžasné východy slnka a elektrizujúce zábery až po lakte!
Jeden z mnohých.
Celá fotogaléria k článku
_5166_2uztwqnedo_29700.jpg)
PrihlásenieRegistrácia 
