Niekedy a v istých momentoch sa súkolesia v mojej hlave dajú do pohybu a ja chudák s tým neviem nič urobiť. V takých chvíľach som na ňu prikrátky a skrátka si poviem: „Moja milá, nech sa ti páči, pokračuj vo vymýšľaní!“ Takisto to bolo aj teraz, v konkrétnom dni a mesiaci v roku 2024...
nezadaný
28.05.2024 (6/2024)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2024
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.11.2024.
Génius? Nie, už ma niekto predbehol
V zamestnaní nastala ideálna modelová situácia. Práce bolo pomenej, povedzme si rovno – žiadna a z nudy sa vo mne rodil Leonardo da Vinci. Vysvetlím. Deň predtým som pátral v rybárskych e-shopoch po novinkách vo feedrovej technike. Zaujímavé nové hotové montáže od Anglánov, nové krmivá, pomôcky, bižutéria a v nej nekonečný rad rôznych typov feedrových košíkov.
V tej chvíli hlava spozornela a doslova ma zasekla v prehliadaní. Z mozgového centra vyslala signál: „Očuj, dubák, v robote nemáš čo robiť, tak šup do toho!“ Nesmelo som sa sám seba v duchu spýtal, čo chce, kam tým mieri?! Odpoveď prišla okamžite: „Vidím, že ti nedopína! Kde som ťa sekla, veď pri feedrových košíkoch... A? Si plavačkár? Si! Čo takto vyskúšať plávajúci košík s dierami na mäsové červy? Kapišto?!“
Vtedy mi došlo, o čom lebka s mozgovňou melú! Do frasa, veď to je ideálny nápad a dokonca som niečo podobné na stojatú vodu videl aj na nete – plavák s kŕmidlom! Moja zlatá lebeň, hneď zajtra v práci sa pustím do výroby kŕmidla. Ďakujem.
Povstal vo mne vynálezca. Prioritou bolo vytvoriť niečo funkčné na plávanú a rieku. Veď prečo nie?
Ide sa vyrábať
Už večer som sa v posteli prehadzoval a dumal nad tým, čo skonštruovať, aby to ako-tak fungovalo. Ešte ani ranný drozd nestihol zarepovať a moja maličkosť už pobehovala po dielni. Lebka s mozgovňou vyberali niečo, no samy nevedeli čo! Musí to byť duté, aby sa dalo naplniť červami, a zároveň ľahké a citlivé. Po chvíli padol zrak na malé plastové puzdro, ktoré býva domovom maličkej frézy – nástroja, ktorú používajú kolegovia pri strojnom obrábaní na CNC stroji. Puzdro v tvare hranola s dĺžkou asi 70 mm, so stranami približne 13 mm, duté a dvojdielne. Priesvitný plast s červeným odnímateľným vrchom! Wau, hlesla lebka a pľasli si s mozgovňou. To sme hľadali! Už to len dotvoriť! „Hej, dubák, makaj a urob s tým niečo!“ To patrilo mne. Odobral som sa „s tým niečo urobiť“.
Do bokov plastového puzdra pribudli diery, ktoré som navŕtal vrtákom priemeru 5 mm. Neskôr pribudla zvrchu jedna menšia diera vrtákom 1,5 mm do červeného vrchnáka puzdra a jedna diera priemeru 5 mm do spodnej časti. Boli určené na prevlečenie zmršťovacej hadičky, cez ktorú prejde tenký kmeňový vlasec. Podarilo sa. Výsledok bol uspokojivý, zmršťovacia hadička sa s jemným odporom dala posúvať skrz puzdro. Dlhšia, aby bolo možné s puzdrom dobre manipulovať pri otváraní a plnení červami. „Plavák“ s dierami bol na svete a jediné, čo ma ešte trápilo, bola spodná štvorcová plocha puzdra, pretože tá bude zrejme pri zábere klásť určitý odpor, čo je zlé a chcem sa tomu vyhnúť. Budem loviť predsa menšie biele ryby na rieke... No, musím na tom ešte popracovať. Lebka s mozgovňou kvitovali moje zámery. Veď prečo nie, ich ruky z práce nebolia.
No nakoniec z toho nebolo nič! Zrazu tej práce bolo veľa, reku, nebudem špekulovať, aby som neprešpekuloval, ani nie je na to čas, chce to ísť k vode otestovať. To čudo dostalo pracovný názov Leo 1.
S Leom 1 pri vode. Cieľ? Uloviť rybu!
Prípravy boli v podstate jednoduché – prút na testovanie Lea 1 bol jasný. Matchka, k tomu navijak s kmeňom 0,12 mm a jeden brok pod Lea, aby montáž s nástrahou prepadávala pomaly. Reku, upustím od mojej obľúbenej desiatky, idem loviť s čudom a chce to pevnejší vlasec. Čo ak to celé predsa len bude fungovať?
Nastal deň D – 7. apríl. Vonkajší teplomer sa išiel zblázniť! Vedel som, do čoho idem a k tomu podustva už skoro v nerese, no hádam nejaký jalček sa podarí.
Prichádzam k rieke Hornád... Je nasrdený, zdvihnutý a jemne zakalený. Nie je to na škodu, skôr naopak – melie sa mi mysľou. Som na testovacom mieste, rozbaľujem, prevlečiem vlasec cez očká, treba gumenú zarážku – do frasa, zostala doma! V duchu sa hnevám sám na seba, no pohľad medzi veci ma upokojil. Z predošlej rybačky tu mám červenú gumovú napodobeninu patentky. No čo, poslúži ako zarážka nad puzdro, aby sa neposúvalo. Brok, do puzdra osem červov a na háčik tri.
Prvý hod, Leo 1 sa ponára, no nie veľmi. S touto alternatívou som rátal už doma a pripravil som si na tento účel malé kúsky korku zo zátky a podobne malé kúsky špongie na riad. Volím korok, štyri malé kúsky a čuduj sa svete. Z gengľavého puzdra, ktoré sa potápalo, je odrazu takmer ozajstný plavák. Paráda! Leo 1 pláva, ako sa patrí, len je potrebné s citom ho pridržiavať, aby sa dostal do vodorovnej polohy. Skúšam loviť na blízko a sledujem, ako červy v panike unikajú z puzdra. Wau, taká blbosť a vyzerá, že funguje. No Lea musím dostať do „zrkadla“, čo je miesto, kde sa na malom priestore voda točí, inak to kŕmenie nemá zmysel.
Darí sa, o chvíľku Leo 1 mizne z očí pod hladinou. Zasekávam. Výsledkom je ploska pásavá veľkosti desať centimetrov. Pocit spokojnosti s fungujúcou montážou je tu, chytám ďalej a uisťujem sa, že aj ryby prijali to čudo s dôverou. Ako druhá prichádza na scénu plotica a za ňou nekonečný rad nosáľov rôznych veľkostí. Nestíham uvoľňovať ryby a dopĺňať puzdro červami, ktoré stále unikajú. Rad zdolaných rýb sa navýšil aj o dva zdolané jalce hlavaté. Rybačka sa veľmi podobá feedru, je namáhavá, to potvrdzujem, pretože nestíham. No puzdro skoro po každom treťom hode mizne pod hladinou. Očakávam ešte príchod podustiev, no tie sú pravdepodobne v nastupujúcom nerese ozaj veľmi opatrné. Cieľ bol splnený, fakt nepreháňam.
Ešte trochu klasiky
Po ulovení asi desiatich, možno dvanástich rýb pomocou Lea 1 – krmítka s červami (o čom sa mi pred rybačkou ani nesnívalo), balím montáž a, reku, odskúšam klasikou loviť ešte hodinku, dve, keď rybky tak pekne spolupracujú. Iná montáž, teším sa na druhové hody... Verte či nie, odrazu bolo všetko inak. Záber ani po polhodine neprichádzal. Reku, s Leom áno a teraz nie? To fakt? Nechápem, veď vždy to robím tak! Rozmýšľam nad tým, či tá predošlá montáž bola až taká úspešná. Zrejme zavážil fakt, že na vlasci bol iba jeden dovažovací brok a, pravdaže, aj tie vypadávajúce červy. Z premýšľania ma vyruší evidentný záber. Výsledkom je ploska poznačená útokom predátora, ktorej chýba koniec chvostovej plutvy. Radšej toho by som chcel mať na prúte...
Po chvíli prichádza jemný záber, trojgramový plavák opäť zmizne na identickom mieste, odkiaľ prišiel záber od plosky. Zasekávam. „Mečka“ spraví krásny chrbát a ja viem, že na opačnom konci je niečo zaujímavé. Súboj je napínavý, ryba sa drží stále pri dne, neskôr krásny pohľad na vynárajúceho sa starého a skúseného protivníka. Je ním jalec hlavatý, deduško, akých na Hornáde nebýva veľa. Ukladám si jeho podobizeň na pamäťovú kartu, ešte raz sa pokochám jeho dokonalým telom a lúčime sa. Krásna ryba z krásnej rieky...
Rozhodujúce maličkosti
Náš koníček je zaujímavý variáciami lovu, no v určitom čase máte chuť vyskúšať niečo iné, vychýliť sa zo smeru, ktorý máte určený a zabehaný. Tak to bolo aj v tomto prípade, keď rybačka s Leom 1 dospela do bodu, keď som si povedal dosť. Zostalo v rovine uvažovania, či fungovala, no bolo to evidentné. Zrejme to bolo predsa len o tom jednom dovažovacom broku a pomalom prepade nástrahy spolu s vypadávajúcimi červami. No najviac ma prekvapil fakt, že drvivú väčšinu úlovkov tvoril nosáľ sťahovavý – spodová ryba. Je možné, že by ho padajúce červy „zdvihli“ z dna a vyprovokovali k záberu? Zrejme áno, pretože podobnú skúsenosť som už mal z iného revíru, keď pri feedrovej technike práve nosále reagovali na dopad košíka s krmivom a zábery prichádzali okamžite, ešte pri prepade v stĺpci. Nosále boli ako v amoku. Úlovky plosiek, plotíc, jalcov hlavatých majú logiku, sú to predsa ryby stĺpca, ale nosáľ?!
Avšak nie to je dôležité. Dôležitá bola snaha vymyslieť niečo, čo by mohlo fungovať a zabaviť. Podarilo sa mi to na 100 % a keď sa pozriem dozadu – v minulom roku som absolvoval podobné rybačky, keď ako plavák poslúžila 10 mm guľôčka farebného plávajúceho boilies s bambusovým špáradlom. Podobne úspešná bola zimná plávaná s kúskom Berkley ružovej nymfy, určenej na prívlač, ktorú som narezal na kúsky a podobne „bodoval“.
V istých prípadoch sú to maličkosti, niekedy však rozhodujúce, snaha zaujať ryby inak, možno netradične. Vedieť v sebe nájsť malý kúsok majstra Leonarda! Nesedieť pri nečinných prútoch a hromžiť, skôr naopak, snažiť sa stále niečo zlepšovať a vylepšovať a robiť samotnú rybačku zaujímavejšou. A čo je najdôležitejšie – nesmie pri tom chýbať úsmev a láska k rybárčeniu. Mne k tomu pomohla moja prekrásna hlava. Jáj, bolí...
Jaroslav ONAČILLA
PrihlásenieRegistrácia 
