Táto marcová výprava nebola o mega veľkých rybách. Bola to spontánna akcia dvoch rybárov a kamarátov, s rôznym backgroundom, ktorí neriešili reklamu, len si užívali spoločné chvíle pri vode, točili videá a bavili sa tým, čo sa práve dialo...
nezadaný
28.05.2024 (6/2024)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2024
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Vznik myšlienky, píše Jozef
Je piatok 15. marca 20.09 hod. a ja si vychutnávam začiatok víkendu, čilujem si na sedačke a je mi fajn. Vtom mi príde správa od Matúša na messenger: „Jozef, servus, ty si na Palotási doma. Aká situácia je tam? Mám voľno od 25.3., týždeň pred Veľkou nocou. Oplatí sa tam ísť?“
Takto nejako sa začína naša debata o prvej väčšej jarnej výprave v roku 2024, ktorá spúšťa lavínu myšlienok, lokalít a dátumov uvažovaných pri našom výbere. V plánoch sme sa z Palotása dostali na Balaton, potom v apríli do Francúzska alebo Slovinska a takto to pokračovalo asi štyri dni... Až do momentu, keď mi Matúš poslal screenshot Balatonu so zakrúžkovaným miestom, na ktoré údajne môže ísť.
Vzápätí mu odpisujem: „To by mohlo byť jedno z mála pekných miest zašitých v lese, stálo by to za skúšku.“ Následne riešime, kde si bude vedieť kúpiť povolenky a čo všetko bude k tomu potrebovať. Po chvíli mi však píše veľmi krátku správu: „Nejdeš?“
Najprv žartujem, že mu závidím a hneď by som išiel, a Matúš na to: „Nechceš ísť? Sám idem.“ Odpovedám mu: „No išiel by som, ale potom už FR asi nič. Do večera ti dám vedieť.“
Jasné, že na to neviem prestať myslieť a v predstavách som už na Balatone a zdolávam svojho prvého tučného šupináča z člna. Musím ísť, nedá mi to! Doma preberám situáciu s priateľkou Miškou, nemá nič proti a následne píšem šéfke, či by bolo možné vybrať si budúci týždeň dovolenku. Za pár minút mám voľno schválené a začínajú sa moje prípravy na ďalšie balatonské dobrodružstvo.
Príprava výbavy
Mám päť dní na to, aby som si zohnal všetky potrebné veci na výpravu, nakúpil, nabil fototechniku, svetlá a pripravil asi milión ďalších vecí.
Ako prvé riešim to, aby som mal dostatok energie, čiže batérie do člna, na sonar, powerbanky a klasické baterky. Lukáš s Aďom mi s ochotou pomáhajú a do konca týždňa mám pripravené tri lítiové batérie, jednu na sonar a plus ešte menšiu nabíjaciu stanicu (ďakujem, chalani).
Ďalšou dôležitou otázkou je kŕmenie: ktoré príchute si vlastne beriem a koľko kilogramov? Mohlo by mi stačiť 30 až 40 kg, takže v sobotu trávim vo výrobe a pripravujem sebe aj zákazníkom čerstvú várku našej novinky. OK, takže boilies by som tiež mal, už si iba v nedeľu urobím nákup potravín a som pripravený v pondelok ráno vyraziť.
Naša „journey“
Matúš plánuje vyraziť už zhruba o druhej v noci, aby dorazil približne o deviatej. Mne teda stačí ísť okolo 5.30, hovorím si. To mi akurát vychádza. Nastavujem si teda budík na štvrtú a po dvadsiatej druhej si idem ľahnúť.
Jasné, že ako pred každou výpravou neviem vôbec spať a hlavou mi idú jedna myšlienka za druhou. Napokon teda vstávam na budík rozbitý a idem sa pripraviť a najesť.
Vyrážam pred pol šiestou smer Maďarsko. Cesta mi plynie prvú hodinu v pohodičke. Mám dobrý čas, avšak po odbočení na M3 pri Hatvane sa dostávam do stojatej kolóny.
„No krása, toto mi len chýbalo.“ Strácam na tomto úseku vyše hodinu,
priebežne si voláme a píšeme s Matúšom, aká je situácia a postupne sa posúvam na M0, kde je to už o niečo lepšie a napokon na M7, kde už fičím plnou rýchlosťou k Balatonu. Na miesto prichádzam asi o 80 minút neskôr, než bolo plánované, Matúš tiež iba pár minút predo mnou.
V rybárskych potrebách v jednej malej dedinke vybavujeme u milej panej tradične povolenky a utekáme za Krisztiánom na miesto stretnutia. Krisztián je majiteľ daného miesta a v jeho sprievode prichádzame na lúku k dlhému mólu s tým, že nemáme poňatia, čo presne nás teraz čaká.
Chlapi nám vysvetľujú, že si musíme všetky veci preniesť po 120 metrov dlhom móle, naložiť ich do člnov, preplaviť sa vyše 100 metrov a opäť všetko preniesť asi 40 metrov po ďalšom mostíku. Nie sme z tejto situácie nadšení, lenže už sa tak tešíme na lov, že rýchlo prenášame člny, vyberáme všetky veci z áut a nakladáme ich postupne do lodí.
V člne mi ostáva miesto akurát na dve chodidlá, naskakujem a presúvam sa na ďalšie mólo. Rovnaká situácia sa opakuje aj tu – nosíme všetky veci na miesto, rozkladáme bivaky, do nich idú veci a podvečer je celý kemp postavený.
Začiatok lovu
Po rozbalení vecí utekám na vodu, nájsť si miesta a položiť bójky. Dno je na prvých 100 metroch tvrdé, hĺbka 2,3 m, teplota vody 13 °C. Ďalej od brehu sa mení na dosť hlboké blato s veľkým množstvom mušlí. Ukladám si teda dve bóje, rozkrmujem ich úvodnou dávkou guliek, vyvážam oba prúty a tesne po západe slnka je všetko pripravené na prvý jarný záber z Balatonu.
Hneď prvú noc máme niekoľko nesmelých záberov a väčšinou ide o vytrhnuté betóny bez ulovenej ryby. Situácia sa mení až na druhé ráno, keď v miernych vlnách podoberám prvého šupináča 10+ a teším sa, že prvá ryba je z dobrej hmotnostnej kategórie.
Matúš kontruje dlhým šupináčom do metra a nálada sa nám výrazne zlepšuje. Pekne vyfarbená marcová ryba v dobrej kondícii! Hovoríme si, že ak to bude takto pokračovať, máme zarobené na poriadnu týždňovú jazdu.
Utorok 26. marca, píše Matúš
Utorok ráno začínam nádherným lyscom. Lysce môžem a tento je ako maľovaný, bez jedinej chybičky. Navyše nám príroda zabezpečila úžasné svetlo, pri ktorom vzniklo zopár krásnych fotografií – veď posúďte sami...
Poobede však prichádza silný vietor, ktorý trvá dva dni a dve noci vkuse, a to rybu takmer úplne zastavilo, takže sme spravili iba pár záberov od menších rýb. Balaton je obrovský a vlny tu môžu dosahovať výšku aj dva metre. V našom prípade to bolo zvlášť nebezpečné, pretože sme boli v závetrí a fúkalo nám do chrbta. To je veľmi klamlivé a zradné, na to si treba dávať veľký pozor... Poznáme tieto situácie zo Šíravy.
Jozef KISANTAL a Matúš BUČKO
Pokračovanie nabudúce.
PrihlásenieRegistrácia 
