Hoci tento seriál pripravujem bežne ja, v tomto prípade mi zavolal Miňo Gallo, že pozná šikovnú rybárku. V najbližších dňoch vraj bude mať na služobnej ceste príležitosť stretnúť sa s ňou, a tak by to mohol urobiť za mňa. Súhlasil som, veď keď sa s ňou pozná, tak to bude osobnejšie. Ako to dopadlo, to sa dočítate ďalej...
nezadaný
28.05.2024 (6/2024)
0
info
Kategória: Iné
Vyšiel v čísle: JÚN 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.11.2024.
Ahoj, Kristýna, ďakujem, že si vyhovela nášmu záujmu urobiť s tebou krátky rozhovor. Ako prvé by ma zaujímala odpoveď na to, kto vlastne si a aký život vedieš, pokiaľ nelovíš ryby, aby sa naši čitatelia trochu s tebou zoznámili...
Volám sa Kristýna a mám 27 rokov. Rybárčeniu sa venujem od svojich 8-9 rokov, keď som začínala s lovom na plávanú a obchádzala som rybárske preteky po okolí, kde ma vozil môj otec, ktorý ma mimochodom k tejto záľube priviedol. Od rybárčenia som na pár rokov utiekla kvôli iným záujmom, ale vďaka priateľovi ma tento koníček späť uchvátil. Nie som len rybárka, ale okrem toho aj mama malého štvorročného dievčatka a vo voľných chvíľach sa venujem dekorovaniu a aranžovaniu kvetín.
Teraz k tomu podstatnému: keďže sme rybársky časopis, tak tento rozhovor budeme smerovať viac a viac na ryby. Kedy si sa prvýkrát stretla s rybárčením a aký to bol pocit?
Už som spomenula, že s rybárčením som sa stretla ako malé dievča. Už vtedy rybárčilo množstvo mojich rovesníkov a kamarátov, takže nebolo vôbec ťažké tomuto koníčku tiež prepadnúť. A aký to bol pocit? Zaručene skvelý, ale musím sa priznať, že keď sa za tým obzriem s odstupom času, tak možno aj trochu zvláštny... Predsa len za mojich detských rokov rybárčili prevažne chlapci a dievčatá sa za týmto koníčkom veľmi nehnali, skôr vôbec. Avšak ako malé dievča som vlastne vôbec nevnímala, že som „dievča v chlapčenskom svete“.
Dostávame sa k obdobiu, keď si sa navrátila k nášmu krásnemu hobby. Je to teraz asi trochu iné, než keď si bola malá, však? Čo ťa teraz na tom najviac fascinuje a láka?
Rozhodne je to dnes úplne niekde inde než pred dvadsiatimi rokmi. Rybárčenie za tie roky čo som nechytala, pokročilo vo všetkých smeroch. Keď som začínala chytať, dávala som na háčik kukuricu, červíky alebo rožkové boilies a o ničom inom som vtedy ani poriadne nevedela... A teraz?! Teraz si môžem pod háčik vybrať z iks druhov rôznych návnad a nástrah, navyše ma dokáže prekvapiť program sortimentu, ako každým rokom pribúda ďalšia a ďalšia príchuť boilies a iného kŕmenia. A čo ma na tomto koníčku fascinuje? Asi to, koľko vecí sa dá na rybách vymyslieť a ako si každý jednoducho ide v rybárčení za svojím.
Máš nejaký rybársky sen, túžbu niekam ísť alebo niečo konkrétne uloviť?
Môj rybársky sen? Určite je jedným z mojich rybárskych snov výprava za kaprami niekam za hranice, ale je to zatiaľ sen ďalekej budúcnosti, pretože teraz mám v pláne objavovať a surfovať po našich vodách tu v Česku.
Sleduješ rybársky svet? Máš nejaký vzor, ktorý ťa inšpiruje zlepšovať sa a posúvať vpred?
Dianie v rybárskom svete už nejakú chvíľu sledujem a podľa mňa je z našej českej kaprárskej scény veľmi inšpiratívnym kaprárom Jiří „Scopex“ Majer, ktorý je úspešný nielen na našich vodách, ale aj na zahraničných, a preto veľmi rada a s obdivom sledujem jeho cestu za kaprími dobrodružstvami...
Vrátim sa k tomu, čo si nadhodila – ako sú dnes podľa teba vnímané dospelé ženy ako kaprárky?
Hovorím z vlastnej skúsenosti, keď poviem, že ženy-rybárky sú zo strany niektorých mužov stále vystavované sexizmu a nedôvere. Že chlapi jednoducho nedokážu pripustiť, že aj ženy môžu byť v tomto koníčku schopné a úspešné a nerobia to len pre nejaký obdiv a podobne, ale preto, že ich tento koníček baví a napĺňa rovnako ako ich.
Hovorila si, že si mama. Vedieš aj svoje deti k láske k prírode? Akým spôsobom?
Vediem dcéru k peknému vzťahu k prírode a veľmi mi s tým pomáha môj otec, ktorý s ňou aj s mojou neterou jazdí práve na spomínanú domácu vodu. Verím, že dcére vydrží nadšenie pre objavovanie rýb aj naďalej a bude z nej raz skvelá rybárka.
Čo pre teba rybársky koníček znamená?
Rybárčenie je vášeň. Mám rada ten pokoj a pohodu pri vode, je to pre mňa taký menší „útek“ od každodenného zhonu a keď sa podarí nejaký ten úlovok, tak je to len taká čerešnička na torte. Jednoducho, za ničím sa neženiem a užívam si každú chvíľu strávenú v prírode.
Si výhradne kaprárka alebo rada chytáš aj iné druhy rýb?
Chytám prevažne kapry, ale občas chytím do ruky aj prívlačku, hoci na tú som zatiaľ veľmi úspešná nebola... Ale kaprárina je jednoducho srdcová záležitosť!
Čo považuješ za svoj najväčší úspech a zatiaľ životnú rybu?
Moja zatiaľ najväčšia ryba je kapor s hmotnosťou 24 kg, ktorého som chytila minuloročnú jeseň. Bol to nezabudnuteľný zážitok, na ktorý budem ešte dlho spomínať!
Máš nejaký zaujímavý alebo vtipný príbeh, ktorý si zažila, alebo spomienku, ktorá sa ti vryla do pamäti?
Zaujímavú asi úplne nie, skôr vtipnú... Keď som sa pred dvoma rokmi vrátila späť k rybárčeniu, učila som sa znovu nahadzovať a, pravdupovediac, veľmi mi to nešlo. Pamätám si, keď som nahodila približne dva metre od brehu, tak som celkom naštvaná chcela vytiahnuť, že nahodím znova. Priateľ vraví, nech to tam nechám, že plávajú aj pozdĺž brehu. Zasmiala som sa s tým, že tu nič nechytím, ale nechala som to tam – dej sa vôľa božia! A ono mi to fakt zabralo! Navyše, ako som mala blbo ukotvený stojan, tak tou jazdou mi padali prúty a ja som ich musela veľmi rýchlo chytať, aby nezleteli do vody a nemusela som ich loviť, nedajbože po ne liezť do vody...!
Čo by si chcela odkázať ženám, ktoré sa odhodlávajú stať sa rybárkami? A možno aj nejaký univerzálny odkaz pre dnešných rybárov či ďalšie generácie?
Pre všetky ženy, ktoré sa odhodlávajú stať sa rybárkami: pokiaľ vás tento koníček zaujal natoľko, že tomu chcete venovať svoj voľný čas, choďte do toho a nenechajte si to od nikoho vyhovoriť. Robte to, čo vás napĺňa a robí vás šťastnými! A odkaz pre dnešnú a budúcu generáciu? Rybárčenie a pobyt v prírode by ste si mali hlavne užívať a nenaháňať sa za pomyselnou slávou, mega úlovkami či naháňaním vlastného ega, že ste lepší ako tamten. Na toto mnoho dnešných rybárov zabúda.
Ďakujem, Kristýna a Miňo, za váš príspevok do nášho časopisu a prajem vám obom, nech máte v novej sezóne len krásne zážitky od vody!
Patrik KUVIK, šéfredaktor a Miňo GALLO, spolupracovník Slovenského RYBÁRA
PrihlásenieRegistrácia 
