Dnes budem písať na tému lov na prívlač verzus lov na rybku. Rád by som zhrnul, ktorá technika je z môjho uhla pohľadu efektívnejšia, ktorá je kedy vyhovujúcejšia, ktorá je k rybám šetrnejšia a ktorú uprednostňujem ja sám...
nezadaný
28.05.2024 (6/2024)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 50
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Skúšal som to i ono
Na úvod poviem a nikoho to nemôže prekvapiť, že aj ja, ako aj drvivá väčšina z vás rybárov, začínal som chytaním rýb lovom na rybku. Pre začiatočníka je technika lovu na prívlač odstrašujúca, pretože pôsobí komplikovane. Pamätám sa, že ako chlapec som chytil na bič červienku, poprípade beličku. V tej dobe bolo povolené chytať aj na kusy rybiek pod 10 cm, takže som si ju nakrájal na cca 3 – 5 cm kúsky a veselo nahadzoval na takmer vždy úspešný záber. Na ostrieža. Musím povedať, že to bola moja srdcovka. Práve pri týchto momentoch som nachytal svoje prvé krajšie ryby, na ktoré sa nezabúda.
Čo sa týka prívlače, začínal som s rotačkou, na ktorú som mal chytené menšie kusy rýb v porovnaní s lovom na rybku, no aj napriek tomu som si túto techniku okamžite obľúbil. Vzhľadom na to, že ja som ryby odjakživa púšťal naspäť do ich prirodzeného prostredia, nebolo mi dvakrát príjemné chytať malé rybky a krájať kvôli návnade. Samozrejme, existujú spôsoby, ako napichnúť rybku šetrnejšie, aby bolesť necítila, no tak či onak si myslím, že sa táto technika nezaobíde bez stresovania rybky, ktorá sa všemožne snaží uniknúť, no bezvýsledne.
Pre zhrnutie by som povedal, že ak nám ide o veľkosť chytenej ryby, je takmer isté, že spôsobom na rybku chytíme väčšie kusy v porovnaní s lovom na prívlač. Naopak pri love na prívlač síce pochytáme často menšie kusy, no za odmenu ich bude viacej. Rybačka na prívlač je pre mňa osobne záživnejšia nielen skrz viaceré pochytané kusy rýb, ale aj preto, že pri prívlači si človek neposedí. Okolo brehu treba chodiť, prehadzovať, sledovať vodu, hľadať vhodné miesta a z toho vychádza, že to nie je „sedavá robota“.
Ako je to u mňa?
Môj vývoj s lovom na obe techniky sa kryštalizoval a postupom času ho hodnotím tak, že k prívlači som dozrel vekom, časom aj mnohými ulovenými rybami. Dnes mi už totižto nejde o trofejnú ulovenú rybu, ale skôr o dynamickejší zážitok z celej rybačky – viacej ulovených kúskov, hoci aj menších, zmeny miesta, rôzne druhy dravých rýb. Toto všetko robí pre mňa rybačku zaujímavejšou a príťažlivejšou. Musím však podotknúť fakt, že ak ide o samotný priebeh lovu od záberu až po chytenie ryby, lov na rybku je o niečo emotívnejší, adrenalínovejší a trvá o čosi dlhšie. Možno aj to je dôvod, prečo si rybári často zvolia radšej túto techniku.
Oboje má svoje za aj proti
Ostanem pri love na rybku a spomeniem aj to, že pre mnohých rybárov je výhodou okrem adrenalínového pocitu z lovu aj pohodový režim z rybačky v tom zmysle, že pri tejto technike sa netreba premiestňovať z miesta ma miesto a svoj veľký úlovok chytia tam, kde sa rozložili. Práve z tohto dôvodu vidím v love na rybku miernu podobnosť s kaprárinou, dokonca nie je žiaden problém použiť aj kaprárske udice. Stačí len prehodiť olovko, dať iný háčik a montáž. No pre citeľnejší záber je určite vhodnejšie použiť feederku. Medzi mínusy pri love na rybku by som zaradil napríklad čas, ktorý nechávame na zažratie sa. Môže to predstavovať aj 4 – 5 minút, čo pre menšiu rybu znamená minimálne poškodenie až smrť, keďže sa zažerie veľmi hlboko. Ja sa snažím týmto situáciám vyhnúť, a preto som si zvykol sekať do maximálne 10 sekúnd.
Pozitívum pri love na prívlač je okrem už spomenutých viacerých chytených kusov, aj keď menších, možnosť obehať si vody, nové miesta a pre mňa je takáto rybačka omnoho aktívnejšia, než chytanie z jednej pozície. Výrazné negatívum pri love na prívlač vnímam hlavne pri odtrhnutých montážach. Veľmi veľakrát sa odtrhne celá montáž, čo znamená, že vo vode ostávajú olovká, šnúry aj gumy. To následne môže ublížiť vodnému vtáctvu pri zamotaní sa do šnúry, voblery sú plastové, čo spôsobuje škodu samotnému biotopu.
Ďalším mínusom je, že veľa rybárov zneužíva prívlač na podsekávanie rýb. Vyberú sa na miesta, o ktorých vopred vedia, že tam ryby veľmi neberú, ale sú tam. Týka sa to napríklad zimovísk, kde rybári zámerne chytajú na nástrahy, o ktorých vedia, že nimi ryby neprilákajú, ale podseknú ich. Napríklad ťažkými olovenými rybkami, ktoré sú primárne určené na vertikálny lov, poprípade ťažkými pilkrami, ktoré sú určené na more. Pomaličky ťahajú pri dne a v momente, keď zacítia odpor, poriadne seknú, takže vytiahnu sumca alebo inú väčšiu rybu chytenú za bok alebo za chvost. Bohužiaľ, nedá sa dokázať, že to bolo cielené podsekávanie, preto je len na nás rybároch (a pevne verím, že nás je dosť), aby sme chytali na prívlač uvedomelo a s úctou k rybám.
Ciele rybárov sa zhodujú
Keďže jedna aj druhá technika obsahujú plusy aj mínusy, nedá sa s určitosťou zhodnotiť, ktorá verzia je lepšia. Osobne sa rád venujem obom, ale uprednostňujem prívlač kvôli aktívnejšej rybačke. Myslím však, že sa zhodneme, ak na záver poviem, že vodu a ryby v nej si musíme vážiť a strážiť. Nech ste za akýkoľvek tím, verím že sa vám podarí uloviť pekné kusy, nájsť ideálne miesta a čo najviac minimalizovať poškodenia rýb a znečistenie vôd.
Petrov zdar!
Peter BERINGER