Bez akýchkoľvek predošlých skúseností s jazerom presúvame naše cestou unavené telá k pódiu, kde si žrebujeme najprv poradie a potom číslo lovného miesta. Jediný sektor, o ktorom sa všetci zúčastnení rozprávali ako o nie príliš šťastnom, bola tzv. „dlouhá cesta“, odkiaľ za celú históriu pretekov nikto nikdy nestál na „debni“, nehovoriac o tom, že rozdiely medzi prvým tímom na dlhej ceste a posledným tímom na tzv. Sahare boli doslova priepastné. Po vyžrebovaní organizátor prečítal lístok: „Sektor Boel Baits, miesto číslo 4“. Čiže v preklade: dlhá cesta, v strede medzi všetkými pretekármi, pred sebou síce ostrov, ale 100 m pred ním bója označujúca maximálnu vyvážku. Z davu sa ozývali hlasy: „Kluci přijeli na dovolenou?“
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
„Kluci na dovolené?“
Nakoľko nás čaká v tomto roku sedem pretekov, predpokladám (chcem veriť, že nie), že budem písať aj o neúspechu a hľadaní jeho príčin. Prvá výzva sa začala 19.4. a končila 25.4. - TSCC Štít 2010. Preteky sprevádzané ťažkou rybou, mená na pretekárskych súpiskách, exaktne spracované pravidlá, medzinárodný rozhodca v kombinácii s výškou výhry – to všetko ich posunulo do kategórie prestížne.
Bez akýchkoľvek predošlých skúseností s jazerom presúvame naše cestou unavené telá k pódiu, kde si žrebujeme najprv poradie a potom číslo lovného miesta. Jediný sektor, o ktorom sa všetci zúčastnení rozprávali ako o nie príliš šťastnom, bola tzv. „dlouhá cesta“, odkiaľ za celú históriu pretekov nikto nikdy nestál na „debni“, nehovoriac o tom, že rozdiely medzi prvým tímom na dlhej ceste a posledným tímom na tzv. Sahare boli doslova priepastné. Po vyžrebovaní organizátor prečítal lístok: „Sektor Boel Baits, miesto číslo 4“. Čiže v preklade: dlhá cesta, v strede medzi všetkými pretekármi, pred sebou síce ostrov, ale 100 m pred ním bója označujúca maximálnu vývážku. Z davu sa ozývali hlasy: „Kluci přijeli na dovolenou?“
Čaro pretekov
Nikdy na žiadnej súťaži sme to vopred nevzdali, a tak to nebolo ani tu. Taktika bola momentálne jednoznačná, diagonálne kŕmenie s cieľom zadržať čo najviac rýb v našom lovnom priestore. Bodovaná ryba nemala hranicu, teda aj 10 cm kaprík boli cenné body.
Montáže pozostávali z malých háčikov a ako nástrahu sme zo začiatku používali peletu alebo guľky veľkosti 14-16 mm. Cena bola aj za prvú bodovanú rybu, čiže hneď po úvodnom výstrele každý nahadzoval do pobrežných partií. Zaskočení zostali nielen pretekári, ale i samotní organizátori, keď ešte tri hodiny po otvorení pretekov nikto nemal ani záber. Keď sme sa vydali na sonarovanie dna, pripomínalo mi to skôr zapnutý simulátor, keď 4 m hĺbku zrazu striedala 2 m plytčina a naopak.
Po asi troch hodinách sa mi podarilo osadiť 3 bójky v hĺbkach od 2,2 do 3,9 m. Zvolili sme masívnejšie zakŕmenie, pozostávajúci z cca 5 kg peliet Total Scopex v kombinácii s Rybou a 2,5 kg boilies SK30 priemerov 14-20 mm na jeden prút. Pri tomto type kŕmenia si musíte byť vedomí toho, že na zábery sa spravidla dlhšie čaká. Preto nie je veľmi vhodný pre krátkodobé výpravy a preteky, keď počas lovu meníte miesta. Rýchlo rozpadové nástrahy sme na nočný lov vymenili za normálne boilies a prvý záber sa dostavil až o pol piatej ráno.
Najprv sme si mysleli, že ide o rybu veľmi malú, no pri kraji, kde zacítila plytčinu, sme zistili, že je to pekne stavaný šupík cez 5 kg. Spomíname ho zámerne, nakoľko takúto rybu na normálnej rybačke vypíname ešte vo vode, no tu nám urobila nesmiernu radosť. Aj o tom je čaro pretekov.
Podberák na brehu...
Spontánna radosť z každej, čo i len 40 cm ryby, ak je bodovanou. To sme však ešte netušili, že táto ryba je jedna z mála, ktoré sa za noc chytili, čo vyhodilo náš tím na popredné priečky v bodovacej tabuľke. Šanca, ktorú ostatné tímy vopred pochovávali, tam teda bola, a tak snaha, obetavosť a výdrž boli na mieste. Po tejto rybe, zostal na chvíľku útlm. Na rad prišli hladné liene a tie nám doslova luxovali prekrmované miesta.
Ich rozmery boli skvostné: 40 až 60 cm, čo je naozaj raritou. Ranné dokŕmenie prišlo na rad aj napriek slabej noci, a to najmä kvôli pravidelnosti kŕmnych dávok. Práve keď sme pripravovali novú montáž, zaregistrovali sme krásny záber z diaľky. Podľa ťahu všetko nasvedčovalo, že ide o celkom slušnú rybu. Naskakujúc na čln sme zabudli na veľmi podstatnú vec na brehu: podberák. Ryba, odhadom okolo 10 kg, to sú veľmi cenné body. Robila si s nami čo chcela a my sme len bezmocnými pohľadmi do neba prosili, aby ešte chvíľu vydržala na breh do podberáka. Podarilo sa, ručička váhy sa zastavila na 9,8 kg . Pocítili sme obrovský príval radosti.
Začali sa šíriť „dobré“ fámy
Kapríkom začal chutiť neutrálne vyvážený „Hot Démon“ a nadľahčený penou Ananas z Performance Baits radu. Okamžite sme prekŕmili všetky lovné bóje, čakajúc, čo sa bude diať. Zábery nám začali prichádzať pomerne pravidelne cez deň, keď väčšina tímov dospávala noc. Nový elán nám nalialo do žíl aj prečítanie príspevkov z on-line prenosu, ako napríklad:
* Doslova hurikán, který se přihnal ze Slovenska. CT Starbaits ze sektoru Boelbaits,tzv. „Dlouhá cesta B“ pořádně zamíchal pořadím a patrně bude mít významné slovo při souboji o první příčky celkového vítězství závodů…
* A opět další kapr pro CT Starbaits. Správná taktika krmení a strategie lovu - to je základ úspěchu i na sektoru, který se zdál na první pohled „plonkový“…
* Opět záběr, sice menší kapr, ale bodovaný! Letošní reprezentace firmy Starbaits na 3.TSCC je skutečně excelentní! Právě dostáváme info do vysílačky, že jim přichází další brutální jízda...
Všetky tieto slová pôsobili ako veľmi výkonný agregát športového auta. Úprimne nás tešili vrásky na čele, ktoré sme spôsobovali ďaleko favorizovanejším tímom z pohľadu lepšieho miesta. Náš útok na popredné pozície bol veľkým prekvapením pre väčšinu pretekárskeho poľa.
Jediné, čo však bolo dosť frustrujúce, ostatné sektory mali veľký hmotnostný priemer na úrovni 8-12,5 kg, zatiaľ čo my, 4,8 kg. Avšak, boli sme si vedomí použitej taktiky, takže nič iné sme očakávať ani nemohli. Keď sme mali už 12. bodovanú rybu, začali sa, ako to býva „dobrým“ zvykom, šíriť fámy o našom love na kukuricu, ktorá bola, samozrejme, zakázaná, respektíve o našom nočnom vyvážaní k ostrovu. Bohužiaľ, tieto signály sa šírili od takzvaných pretekárov, ktorí sa nevedeli zmieriť s tým, že nemajú chytenú jedinú bodovanú rybu.
Dobojované: 11,5 kg za 50 minút
Ale aj takíto ľudia k pretekom patria, len dúfam, že ich množstvo do budúcna bude výrazne klesať. Touto cestou im chceme odkázať, aby venovali aspoň toľko času premýšľaniu nad tým, ako uloviť kapra, ako venujú ohováraniu a lžiam.
Najviac záberov nám prichádzalo zo zadných dvoch bójok. To bol dôvod, prečo sme naše montáže postupne umiestňovali len do týchto miest.
Pip, pip, píííp... úvod brutálnej jazdy prerušilo len zodvihnutie prúta zo stojanu, následná rutina, náš čln mieril nad rybu, tentoraz už aj s podberákom. Avšak ryba drela silon o koreň stromu. Úvodné sklamanie vystriedala radosť, keď nám kotvička dopomohla k vytiahnutiu silónu, na ktorého konci bola stále evidentne ťažká ryba.
Plná parabola, odpalovka režúc vodu a monotónny ťah nás v tom naďalej len utvrdzoval. Stále dookola opakujúca sa situácia navinutia dvoch metrov silónu, strata desiatich metrov Riša vyčerpávala, ale zároveň vzbudzovala túžbu vidieť to čudo, s ktorým máme dočinenia.
Štyridsať minút od záseku už dávno ubehlo, no rybu sme ešte vôbec nevideli. Odhady v blízkosti 20 kg sa množili, keď vtom „šplech“, pretočenie tela a ryba okolo 10 kg. Navedenie do podberáka a bolo dobojované: 11,5 kg za 50 minút. Rišo je známy svojím zdĺhavým zdolávaním, no tentoraz pri pohľade na zaseknuté miesto a maličký háčik som úprimne rád, že zdolával on. Pripísali sme si cenné body, dokŕmili úspešnou SK30 a čakali, čo sa bude diať.
Sektor: 1, celkovo: 5
Ďalší záber nenechal na seba dlho čakať. Síce menšia ryba, no stále bodovaná. Nadišlo celkovo posledné ráno pretekov, keď sme boli na 4. mieste, o 8 kg za tretím tímom CT ZIA- Hinders. Vedeli sme, že ak sa podarí prečkať ráno, čo bolo vždy pre ZIU plodné, máme šancu.
Zo zamyslenia nás vytrhol krátky zvuk signalizátora, ktorý bol korunovaný 1,8 kg amurom. Ešte aspoň štyri takéto ryby, v duchu znelo naše prianie. Rišo sedel napravo, ja naľavo a naše pohľady? V strede, presne na swingre: „Ľavý, ľavý“ - ešte ani signalizátor nepípol a my sme sedeli v člne nad druhou rybou. Tentoraz kaprík 3,13 kg. Už to je len o jednu rybu a „Dlhá cesta“ bude na debne.
Sekundy sa vliekli ako Škoda 120 pri pretekoch do vrchu, pot na čele vystriedala minerálka v ruke a prosebný pohľad na opäť nehybné swingre. Píííííííp, buchot, čln, triaška v kolenách, my nad rybou. Odhad 6-7 kg. Periférne som videl záblesky ďalekohľadov zo sektoru Sahara. Oblúk prúta sa vyrovnal, bolo cítiť len olovko s montážou. Táto situácia bola pre nás veľmi frustrujúca. Zato tú radosť v tíme ZIA bolo počuť až na Slovensko .
Ako sa ale hovorí, každá minca má 2 strany; pár minút pred koncom pretekov tím Max carp vytiahol dve ryby cez 10 kg a razom sa posunul na 2. miesto, čím odsunul všetky družstvá o stupienok nižšie. Víťazstvo v našom sektore však už nikto neohrozil. Takže 1. miesto v sektore a celkovo zo „Sahary“ vydolované 5. miesto sme pokladali za úspešný záver pretekov.
Ako vždy, aj tieto preteky nám niečo dali. Nikdy sa nedá povedať presne, z ktorého miesta vyhráte. Naoko zlé miesto môže prekvapiť. Keď aj neskončíte v prvej trojke, ale aspoň robíte top miestam vrásky na čele a sebe dobrý pocit, že ste pre úspech spravili všetko.
Ďalšie pokračovanie načatého seriálu bude z prvej slovenskej kaprárskej ligy: Striebornica 2010.
Ľuboš Žabčík a Richard Ježík,
CT STARBAITS SR
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
