K rieke sme kráčali nedočkaví a šťastní. Zo škatuľky som vybral mušku „yellow caddis pupa“, viazanú z kože jelenice. Zaujímavá muška, veľmi jednoduchá a účinná. Postup jej viazania nájdete na strane 80. Prebrodil som na druhú stranu. Všade okolo mňa som videl tiene pstruhov. Nádhera. Postavil som sa k pokojnejšej vode a nahodil. Lovil som na krátku nymfu, ale nemal som úspech. Presunul som sa teda vyššie. V hlbšom úseku to šlo. Na druhý hod som pocítil záber, zasekol a pstruh pekne vyštartoval. O chvíľu som obdivoval štyridsiatnika dúhaka...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚL 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pohľady na slovinské rieky Sava Dolinka a Sava Bohinjka nám vliali do žíl adrenalín. Krištáľovo čisté a typicky tyrkysové. Popoludní sme sa ubytovali a ja som mal veľkú chuť ísť loviť. Rybári v rieke, mierny dážď a pokročilý čas nás však odradili. Nevadilo nám to a o to viac sme sa tešili na nasledujúci deň.
Na „mojom“ mieste
Dobre sme sa najedli, vyspali a ráno vyrazili kúpiť povolenky. Predávali ich asi v päť kilometrov vzdialenej dedinke. Rozhodli sme sa chytať na našom obľúbenom mieste, pri moste v Bistrici. Pred časom sme si s otcom kúpili nové brodiace topánky a toto mala byť ich premiéra.
K rieke sme kráčali nedočkaví a šťastní. Zo škatuľky som vybral mušku „yellow caddis pupa“, viazanú z kože jelenice. Zaujímavá muška, veľmi jednoduchá a účinná. Postup jej viazania nájdete na strane 80. Prebrodil som na druhú stranu. Všade okolo mňa som videl tiene pstruhov. Nádhera. Postavil som sa k pokojnejšej vode a nahodil. Lovil som na krátku nymfu, ale nemal som úspech. Presunul som sa teda vyššie. V hlbšom úseku to šlo. Na druhý hod som pocítil záber, zasekol a pstruh pekne vyštartoval. O chvíľu som obdivoval štyridsiatnika dúhaka.
Vyššie po prúde boli pekné tichšie hlbočiny. Na jeseň som sa tu vybláznil, a tak som sa presunul. Pri dne majestátne plávali tmavé torpéda. Previazal som mušku. Tentoraz som zvolil chlpatejšiu nymfu. Tmavá volfrámová hlavička, telíčko z hnedého zajaca a krikľavo zelené zárodky krídel z Angel dubbingu.
Pekné bojovné dúhaky
Nasledovalo pár hodov a ja som pocítil ďalší záber. Ryba si to namierila po prúde dolu, ale rukou som zastavil kvíliaci navijak. Následne sme obdivovali krásneho potočáka. V týchto riekach je to vzácnosť, pretože veľká väčšina rýb sa tu vysádza. Aj to sú dúhaky. Mal dobre cez štyridsať, svetlú farbu a skvelú kondíciu. Spokojný som ho vrátil do vody. Chvíľočku sa zdržal pri mojich nohách, ale pomaly odplával k bratom.
Na tomto mieste som ulovil ešte asi 2 pekné pstruhy dúhové. Otec chytal na sucho a tiež sa tešil z pekných rýb. Moja nymfa však bola úspešnejšia. Presunul som sa po prúde a previazal na strímer. Zvolil som svetlú napodobeninu rybičky s crystal flashovými atraktormi. Ryby mušku atakovali, ale zobrať ju nechceli. Opäť som teda previazal na nymfu, ale chytil som už asi len 2 ryby. Všetko pekné bojovné dúhaky. Bolo predpoludním, tak sme sa vrátili na základňu a najedli sa.
Ešte sa nám ani nestačil výborný slovinský pršut usadiť v žalúdkoch, už sme stáli na moste a sledovali množstvo rýb pod nami. Fujazdil som dolu zrázom a nahodil do divého prúdu. Otec zapol kameru a mne sa ukážkovo zavesil na záťažovku statný dúhak. Na šestkovej Daiwe Signature a osemnástke vlasci som ho zdolal rýchlo. V prúde pod kaskádou som ulovil ešte jeden kus a presunul sa o trochu ďalej. Ťahalo ma to do pokojných pasáží, kde ako na potvoru bolo vedľa seba postavených asi päť muškárov. Musel som sa uskromniť na jednom mieste.
Kontrolóri – priatelia rybárov
Kde sa vzal – tu sa vzal, bol pri nás kontrolór. Všetko bolo v poriadku a so slovami „dobar prijem“ sa s nami rozlúčil. Je sympatické, že tu sú kontrolóri skôr priateľmi rybárov, ktorí dbajú na poriadok, sú milí a vedia poradiť. U nás sa pri kontrole stretávame so sekírovaním a nadradenosťou. Aj v tomto zaostávame za zvyškom sveta. Bohužiaľ.
Popoludňajšia horúčava bola čoraz neznesiteľnejšia. Kľakol som si do toku a v malom prúdiku som chytal na sucho menšie lipne a dúhačiky. Unavení sme sa rozhodli, že s týmto miestom sa pre dnešok rozlúčime.
Sadli sme do auta a o niekoľko minút už stáli pri moste v dedinke, odkiaľ z jazera vyteká voda a tá tvorí rieku. Človek by ani nečakal, aké tu môžu byť pekné ryby. Blížil sa večer, lovili hore. Po niekoľkých lipníkoch som zbadal, že vo vlnkách sa z času na čas vynorí obrovský tmavý potočák.
Samozrejme, že som sa mu chcel pozrieť na zúbok. Skúšal som mu hádzať menšie CDC mušky, vytrvalo ich ignoroval. Rojili sa veľké podenky, nuž rozhodol som sa naviazať veľkú vyviazanú mušku, ktorých som mal v škatuľke niekoľko v rôznych variáciách. Vybral som podenku s krídlami zo zimnej jelenej srsti. Ako sa viaže, si môžete pozrieť v inom článku tohto čísla.
Sú aj také chvíle...
Nahodil som a bol tam. Na prvý hod! Neveril som tomu. Po pár sekundách boja sa na konci nadväzca trepotal lipeň. Neuveriteľné. Lipeň na takú veľkú mušku?! Doma ich chytáme na mikromušky a tu, skoro 5-centimetrová opacha, no nemal s ňou problém.
S myšlienkou chytiť veľkého potočáka som sa rozlúčil a ponáhľal sa za otcom, ktorý to skúšal o čosi nižšie. V hlbokom prúde „sušil“, miesto som mu teda prenechal a pokračoval do kaňonu, kde som minulý rok pochytal pekné rybky. Tentoraz to bolo iné. Kaňon sa zmenil, voda bola rýchla, extrémne hlboká. Napriek tomu som na tučnú záťažovku s námahou chytil jedného menšieho a ďalší mi odpadol. Boleli ma nohy, tak som sa vrátil pod most. Tam sme sušili až do odchodu. Mne svätý Peter nebol príliš naklonený, naopak, otec chytal rybu za rybou. Sú aj také chvíle...
Na druhý deň ráno sme sa presunuli k miestu veľmi podobnému tomu z predošlého dňa. Je tam most, perej, iba na inom úseku rieky. Po brehu som si to namieril k pokojnejším partiám a skúšal chytať na sucho. Na vlasec som priviazal mušku typu comparadun. Tá je viazaná tak, že krídelká sú zhotovené z naježenej jelenej srsti a trčia dohora. Sušenie nebolo príliš úspešné, napriek tomu som ulovil celkom pekného lipňa, ktorý sa vyslobodil tesne pred podobratím. Aj tak dobre, nemusím ho vyslobodzovať ja, pomyslel som si.
Mal som smolu
Po prúde rieky sú veľmi pekné tiahle partie striedané hučiakmi. Vybral som sa na ich prieskum, ale rýb tam nebolo. Vrátil som sa teda k mostu, kde otec pri pilieri skúšal trpezlivosť veľkých dúhakov. Z času na čas aj nejakého chytil. Brodil som popri miestnom muškárovi a pár metrov od neho zastavil. Tu sa ukazovala aktivita na povrchu lepšia, nuž na vlasci som nechal comparaduna.
Jeden pstruh a menší lipeň ma z biedy nevytrhli. Z opačnej strany sa ku mne priblížil mladý muškár. Lovil s francúzskym nadväzcom, celkom úspešne, tak som previazal aj ja. Šťastena sadla raz na neho, inokedy na mňa. Komicky sme sa na seba usmievali a dorozumievali sa citoslovcami typu „mmmmm“, „ech“ a podobne. Z náprotivného brehu k nemu pristúpil pravdepodobne otec a začali debatu v češtine. Naša komunikácia nabrala nový smer a použili sme aj iné slovné druhy...
Prestalo sa mi dariť, teda vytiahol som rýchlo potápavý nadväzec a previazal na strímer. Už doma som si pripravil niekoľko oranžových zonkrov a hodlal ich použiť práve teraz. Mal som aj úspech, ale ryba sa vždy vypla. Smola. Mladý Čech to „válel“ naďalej a ja som pomenil všetky ťažké nymfy, ktoré boli v škatuľke. K úspešnosti mi to však pridalo iba pár percent.
Poludňajšie slnko mi zobralo všetku energiu. Z vody som vybrodil z posledného. Boli sme dehydrovaní, hladní a upečení.
Dobrá štyridsať päťka
Dopriali sme si ľahký obed a ja som sa vrátil k vode sám. Rodinka odišla skúmať historickú pamätihodnosť vzdialeného mestečka – bledský hrad. Na počudovanie som bol pri vode sám. Po pár minútach však prišiel starší pán, ktorého som si pamätal z dopoludnia. Chvíľku po jeho príchode som premenil záber. Dúhak vyskakoval, ťahal, priečil sa. Skrátka najbojovnejšia ryba celého výletu. Veď to aj bola dobrá štyridsať päťka.
Je zaujímavé, že ryby, ktoré tu žijú, sú také bojovné. Nie sú to žiadne monštrá, zdolať sa nám podarilo maximálne päťdesiatky, ale aj menšia ryba si to s vami rozdá na život a na smrť. No a so štvorkovým, päťkovým prútikom a tenkým vlascom je to dokonalá paráda. Ujo Slovinec ulovil tiež peknú rybu. Po nej sa presunul nad most, tam, kde sme skončili dopoludnia.
Mne sa podaril na strímer ešte jeden krásavec. Pokoj rieky narušil iba príchod hlučnej chorvátskej rafťáckej partie. Jeden z člnov sa im prevrátil, čosi stratili, a tak sa tam potulovali a „kuracovali“. Rozplašili mi ryby, nuž som nasledoval spolurybára. Ulovili sme však už iba po jednom pstruhovi.
Rodina sa vrátila a spolu sme šli do dediny k mostu, kde z jazera vyteká rieka. Tu nám šli najmä lipne a malé mľandravé jalce. Muselo sa čosi stať, zmena tlaku, alebo čosi podobné. Vôbec to nebolo to, na čo sme si na tomto „fleku“ navykli. Ku koncu dňa som ulovil už iba tri lipne. Posledným premeneným záberom som bol milo prekvapený. Bojoval ako lipeň, hlavou trepal o život, no bol to dúhak.
So sadajúcim večerom sme sa so Savou rozlúčili. Vzduch voňal podenkami, rieka veselo žblnkotala. Boli sme radi, že rybačka nám takto vyšla. Na Slovensku sa predtým, ani potom nedalo poriadne zachytať, a tak tých 800 kilometrov na čarokrásne miesta stálo aj tentoraz za to. Na jeseň sa, dúfam, uvidíme znova, naše milé Slovinsko!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
