O viazaní mušiek z jelenej srsti je všeobecne známe, že nepatrí medzi jednoduché techniky, ktoré sa podarí zvládnuť hneď na prvýkrát. V dnešnej časti by som preto rád venoval práve problematike viazania mušiek s telíčkom vyrobeným z jelenej srsti. Ukážeme si viazanie známej mušky Goddard Sedge, ktorá je charakteristická práve vďaka svojmu telíčku, viazanému z jelenej srsti...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚL 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Jelenia srsť má, ako viazací materiál, niekoľko výhod. Ide predovšetkým o dobré plávacie vlastnosti, srsť je dutá, ľahká a mäkká. Mušky, ktoré sú viazané s minimálnym množstvom jelenej srsti, väčšinou dobre plávajú. Vďaka tomu, že je srsť mäkká, sa s ňou dobre pracuje a pri viazaní môžeme robiť v podstate čokoľvek. Dôležité je vybrať si správnu srsť už pri nákupe v rybárskom obchode.
Klasický štýl viazania
Srsť sa môže, okrem farieb, líšiť aj v kvalite a tuhosti. Všetky tieto faktory majú vplyv na kvalitu mušky a pohodlie pri jej viazaní. Na menšie mušky, ako sú potočníky a ďalšie suché alebo mokré mušky, sú ideálne časti kože, na ktorých je srsť krátka (cca 2 až 3 cm) a mäkká. Mäkkú srsť spoznáme tak, že pri stiahnutí snopčeka viazacou niťou sa srsť naježí. V podstate ide o klasický štýl viazania muddlerových hlavičiek.
Dlhá srsť (5 až 8 cm) je vhodná na viazanie väčších strímrov na pstruhy alebo šťuky. Na malé mušky sa už nehodí, pretože je príliš tuhá na to, aby sa naježila pri stiahnutí viazacou niťou. V obchode bývajú tieto typy srsti označené a väčšinou oddelené, avšak to je dobré vedieť skôr, ako by sme sa potom sklamali z nákupu nevhodnej srsti. Dlhá tuhá srsť vhodná na viazanie strímrov sa nachádza na chrbte a pri chvoste. Čím bližšie je srsť pri bruchu, tým je mäkšia a kratšia, čiže vhodnejšia na naše účely.
Nemení farbu!
Viazanie telíčok a ostatných častí mušky nie je nič zložité. Z jelenej srsti môžete viazať hlavičky mušiek, krídelká, nožičky, prakticky čokoľvek. Dôležitú úlohu zohráva aj farba, ja používam najčastejšie prírodné odtiene: sivá, béžová a podobne. Je, samozrejme, dobré mať doma v zásobe pár farebných odtieňov, pokojne aj umelo dofarbené. Aj keď sa takéto krikľavé fluo farby nepoužívajú na viazanie celých telíčok, hodia so dosť dobre na viazanie malých výrazných atraktorov.
Jelenia srsť má ešte jednu dobrú vlastnosť, nemení vo vode farbu. Tým, že si zachováva stále rovnaký odtieň, z nej robí vhodný materiál na viazanie atraktorov ako na malé mušky, tak na veľké šťukové strímre. Na ilustračných obrázkoch môžete vidieť rôzne farebné druhy jelenej srsti, ktoré sa dajú použiť na viazanie mušiek.
Princíp viazania
V dnešnej časti si ukážeme celkom tri viazacie techniky, s pomocou ktorých možno jeleniu srsť spracovávať. Môžete ich používať jednotlivo alebo kombinovane, to už záleží na chuti každého viazača.
Prvou a možno najčastejšou technikou pri viazaní telíčok, ako má Goddard Sedge, je klasické nadväzovanie snopčekov viazacou niťou. Na obrázkoch pri viazacom postupe môžete vidieť, ako sa celá technika vykonáva. Celý princíp viazania spočíva v tom, že z jelenej kože odstrihávame snopčeky srsti a tie nadväzujeme na ramienko háčika. Snopček priložíme na háčik tak, aby ramienko háčika tvorilo akúsi pomyselnú os snopčeka. Jednoducho povedané ramienko háčika by malo byť uprostred snopčeka. Následne urobíme niťou dva alebo jeden voľný závit okolo snopčeka, pritom stále snopček pridržujeme medzi prstami. Až potom, čo začne niť snopček uťahovať, ho môžeme pomaly púšťať.
Najlepšia je elastická niť
Dôležité je, aby sa snopček pri viazaní otočil a pevne usadil. Môžeme radšej používať silnejšiu niť, nemusí byť pevná, ale lepšia je širšia a to z jedného prostého dôvodu: ak použijete tenkú kevlarovú niť a stiahnete ňou mäkký snopček až na doraz, tak minimálne polovicu snopčeka odrežte v polovici niťou. Ak by ste mali snahu snopček nestiahnuť úplne, tak vám zase nebude držať pevne na háčiku. Najlepšia je teda podľa môjho názoru tenká elastická niť, ktorá materiál perfektne stiahne a pritom ho nepoškodí.
Len čo sa snopček naježí, tak ho posunieme dozadu k oblúčiku háčika. Tým ho natlačíme na predchádzajúci snopček a rovnakým spôsobom pokračujeme až 2 mm pred očko. Toto je klasická technika, ktorá sa používa hlavne na viazanie strímrových hlavičiek z jelenej srsti, kde sa za seba dajú maximálne dva snopčeky, ak je muška taká veľká, že sa nedá naviazať na jeden záťah.
Pravdupovediac, táto technika viazania Goddardovho potočníka a mušiek jemu podobných, je zbytočne prácna a zdĺhavá. Pri viazaní menších potočníkových telíčok uplatňujem techniku klasického dubbovania do slučky, keď s pomocou škripca odstrihneme prúžok srsti z kože a vložíme ho do slučky. Tú vytvoríme z nite a rotačného zotrvačníka, ktorý po vložení srsti medzi nite roztočíme, a tým vznikne knôtik. Ten už len navinieme na ramienko háčika tak, že pred každým ďalším ovinutím všetku srsť stiahneme smerom dozadu. Potom už len chlpaté telíčko z oboch strán stiahneme k sebe, aby bolo telíčko čo najhustejšie, a teda aj lepšie plávalo na hladine.
Toto sú dve základné techniky, ktorými si môžete naviazať nespočetné množstvo druhov a variácií umelých mušiek.
Množstvo inovácií a vylepšení
Ešte používam pomerne často jednu viazaciu techniku, ktorá spočíva v naviazaní malého snopčeku nad krídelká viazané väčšinou z CDC peria. Muške to dodá na objeme a bude mať tiež imitáciu nožičiek a hlavičky. Snopček nadväzujeme na ramienko háčika tak, že ho položíme na ramienko, ale nie tak, aby ramienko tvorilo stred. Urobíme dve ovinutia viazacou niťou a rýchlo stiahneme. Pritom snopček stále držíme a pustíme ho až potom, čo niť stiahneme. Srsť sa naježí a zostane len v hornej časti mušky.
Pýtate sa, na čo je to dobré? Potočník takto lepšie sedí na hladine a nemá tendenciu sa preklápať z jednej strany na druhú. Udrží si na hladine svoju polohu rovnako, ako to robia mušky typu parašut, o ktorých si povieme v niektorej z nasledujúcich častí.
Najčastejším vyhotovením potočníka Goddard Sedge je klasická verzia viazaná iba z jelenej srsti, hnedých nožičiek a tykadiel z dvoch lúčov chvostového pera bažanta. Samozrejme, že ako ostatné mušky, tak aj Goddard má veľa inovácií a vylepšení. Ja používam namiesto tykadiel z bažanta srsť z jazveca. Chlpy z jazveca lepšie držia a na muške odchádzajú ako posledné - na rozdiel od bažanta.
Na spodnú časť telíčka možno jednoduchým spôsobom naviazať farebný dubbing pripomínajúci nožičky, existuje ešte veľa ďalších možností, ako sa dá tento vzor modifikovať. Vo farebnejšom vyhotovení je to výborná nosná muška na metódu „muška plaváčik“, keď je na spodnom prívese naviazaná malá mikronymfa a veľký potočník funguje ako plavák signalizujúci záber.t
Použitý materiál pri postupe viazania 1 a 2:
Použitý materiál pri postupe viazania 1 a 2.
Postup viazania 1:
Naviažeme si viazaciu niť, na ktorú s pomocou rotačného zotrvačníka vytvoríme slučku.
Do škripca vložíme jeleniu srsť; tá musí byť pravidelne rozmiestnená.
Srsť vložíme do slučky medzi dve nite a opatrne uvoľníme srsť zo škripca.
Roztočíme hlavu zotrvačníka, až sa vytvorí takýto knôtik.
Knôtik navinieme na ramienko háčika. Pred každým ovinutím je dôležité stiahnuť všetko dozadu.
Srsť stlačíme k sebe tak, aby bola pravidelne hustá po celej dĺžke telíčka.
V závere pretiahneme srsť dozadu a zaistíme viazacou niťou... Mušku môžete dokončiť podľa návodu z predchádzajúceho postupu.
Telíčko zostriháme do takejto podoby.
V zadnej časti by malo byť telíčko rozšírené.
Priviažeme kosierik a zhotovíme nožičky.
Postup viazania 2:
1.
Háčik upnite pevne do zveráčika.
2.
Základným ovinutím naviažeme viazaciu niť.
3.
Od kože odstrihneme snopček jelenej srsti.
4.
Snopček priložíme k ramienku háčika tak, aby bolo ramienko uprostred snopčeka a urobíme dve voľné ovinutia.
5.
Niť stiahneme a necháme srsť naježiť sa a usadiť tak, aby sa nepretáčala.
6.
Srsť pretiahneme smerom dozadu a zaistíme viazacou niťou.
7.
Priložíme ďalší snopček a všetko zopakujeme.
8.
Snopček dotlačíme tesne k predchádzajúcemu, aby bolo telíčko čo najhustejšie.
9.
Srsť prevlečieme dozadu a zaistíme niekoľkými ovinutiami viazacou niťou.
10.
Ostrými nožnicami telíčko zastrihneme do kónického tvaru.
11.
Naviažeme dva chlpy z jazveca, ktoré budú imitovať tykadlá.
12.
Za kraj naviažeme kosierik z kohúta sfarbenia grizly; môže byť aj hnedá alebo iná ľubovoľná farba.
13.
Kosierik navinieme husto okolo ramienka háčika, vytvoríme tak nožičky mušky.
14.
Zakončíme strateným uzlom a odstrihneme viazaciu niť. Muška je hotová!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
