Polnočným rýchlikom sa ženiem opäť za hranice reality, na územie dinosaurov, temer na opačný kút našej republiky. Jesetery znovu po roku rozhodli, že je čas na ich krátku návštevu.
Vo dvojici s kamarátom a dôvernými informáciami o love jesetera, to hádam pôjde. Náš prvý spoločný pokus o jeho ulovenie na Jelke v minulosti skončil fiaskom. Po roku nasledoval môj pokus ďalší, sólový, ktorý dopadol úspešne a nad očakávania. Teraz sa Jozef opäť pripojí k výprave a pokúsi o reparát z predmetu „Jeseter“. Uvidíme, zajtrajší deň rozhodne o tom, či túto skúšku zvládne...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vo dvojici s kamarátom a dôvernými informáciami o love jesetera, to hádam pôjde. Náš prvý spoločný pokus o jeho ulovenie na Jelke sa v minulosti skončil fiaskom. Po roku nasledoval môj ďalší pokus, sólový, ktorý dopadol úspešne a nad očakávania. Teraz sa Jozef opäť pripojí k výprave a pokúsi o reparát z predmetu „Jeseter“. Uvidíme, zajtrajší deň rozhodne o tom, či túto skúšku zvládne.
Necelých šesť hodín ubehlo v rýchliku ako voda a na stanici nás už vyčkáva ďalší člen výpravy, Ivan, holdujúci hlavne lovu kaprov. Nakladáme veci do auta a vyrážame. Nervozita pomaly začína naberať na obrátkach s úmerným približovaním sa na „miesto činu“, kde nás už netrpezlivo vyčkáva štvrtý účastník tejto rybačky - Robo. Spolu s Ivanom telom i dušou kaprári.
Zabezpečujem povolenky na lov a chlapi s naloženým nákladom, pomaly ťahajúc káru, sa poberajú na vopred rezervované miesta. Na jednom vybaľuje Ivan s Robom, to druhé je určené nám dvom. Obvyklý ceremoniál prípravy na lov: zakrmovanie lovných miest peletami v snahe pritiahnuť jesetery na miesta, kde neskôr spočinú na dne naše montáže. Začíname loviť.
Nie a nie
Je už pomaly osem hodín, t. j. hodinka po otvorení „súkromáku“, no záber od jesetera neprichádza. Vetrík slabo pofukuje a predpoveď počasia, ktorú určili meteorológovia, sa začína napĺňať do bodky. Slnečný deň bez zrážok nám dá určite všetkým zabrať.
Na Ivanov prút prichádza konečne prvý rozhodný záber. Po krátkom zdolávaní sa v podberáku a neskôr na vylovovacej podložke ocitá krásny osemdesiatpäťcentimetrový kapor. Pár fotozáberov a ide späť. Nová nástraha, nový pokus o oslovenie jeseterov. Čas letí, slniečko o sebe dáva čoraz viac vedieť, no im sa na breh nechce.
Podchvíľou s Ivanom zdolávame na „striedačku“ kapry do 80 cm a evidujeme zo špásu ich počet. Robo a Jožo sú zatiaľ bez záberu, no neustále niečo kujú, vymýšľajú a snažia sa o úlovok. Jesetery ignorujú ponúkané červy aj montáž s maggot klipom. Pelety obrusujú menšie biele ryby a montáže s kostnými červami sú do piatich minút po nahodení „oholené“. Ani moja tajná zbraň – vrecko PVA s kostnými červami ako bonus k halibutovým peletám – neprináša žiadaný efekt. Poslabšie je to aj s kapríkmi, no predsa z času na čas ich úspešne zdolávame.
Po troch hodinách rybačky pozývam Robka na kávu do vzdialenejšieho bufetu pri jazere. Sadáme na drevené lavice, popíjame kávičku a diskutujeme.
Konečne!
Zákon schválnosti funguje aj v tomto prípade na sto percent. Z diaľky odrazu pozorujeme čulý ruch pri prútoch: Jožo je na nohách s prútom a po chvíli dobieha aj Ivan. Záber sa dostavil na prút s peletami, no z tejto vzdialenosti je ťažko určiť Jožovho súpera na opačnej strane.
Po dlhšej chvíli ruch ustáva a Ivan odchádza na svoje miesto. Kávičkou osviežení odchádzame z bufetu a po chvíli sme na lovných miestach. Vo veľkom podberáku odpočíva pekný jeseter pripravený na dokumentovanie. Tak konečne! Jožo sa dočkal svojho prvého jesetera, ktorý bol síce zdolaný na môj prút, no pocit zo súboja a zdolávania tejto úžasnej ryby si vychutnal ako lovec on sám.
Krásneho jesetera sibírskeho fotíme z každej strany a opatrne vkladáme späť do vody. Oddychujúc nehybne na mieste sa zotavuje z predošlého súboja, v ktorom hral on hlavnú úlohu. Povesť „ruského traktora“ naplnil do bodky. Veď výskoky a brutálny ťah pri zdolávaní, ktorými je tento konkrétny druh známy, nechýbali. Na Jozefovi veľmi nevidno stopy radosti zo zdolaného jesetera, tá snáď príde neskôr...
Do konca už iba kapry
Tento moment nám vlial do duší nový pocit nádeje, že ulovený jeseter nie je posledným . Podchvíľou pískajúce signalizátory, prilepené swingre pod prútmi i zdolávanie krásnych kaprov dokresľujú príjemný pocit dobrej a pohodovej rybačky na Jelke.
Na svoje si neskôr prichádzajú peknými úlovkami kaprov aj Robo a Jožo. Deň sa chýli ku koncu, ďalšieho úlovku jesetera sme sa už, žiaľ, nedočkali. Všetci už značne poznamenaní páliacim slnkom končíme a pripravujeme sa na odchod. Každý určite spokojný s výsledkom i dojmom z miesta, kde sa vďaka jeseterom zastavil čas.
Vzrušujúce a napätie vyvolávajúce miesto
Jelka opäť potvrdila, že je revírom, kde sa dá stretnúť aj v dnešnej dobe s pravekom. S dávnou minulosťou, keď jesetery neboli až v takom ohrození. Obklopená lenivo tečúcimi vodami Malého Dunaja, láka čoraz viac domácich i zahraničných rybárov. Fascinujúce divadlo, ktoré sú jesetery schopné predviesť pri zdolávaní, sú zážitkom, na ktorý sa nezabúda. Je revírom, ktorý sa oplatí navštíviť už len pre jeho tajomnosť a pocit, že pod vodnou hladinou pláva niečo nezvyčajné a krásne. A keď sa vám náhodou nepodarí uloviť jesetera hneď na prvý pokus, nezúfajte. Váš vytúžený jeseter na vás počká tak, ako to bolo aj v prípade môjho kamaráta Joža.
Pomalým krokom sa blížime k železničnej stanici. Aj napriek tomu, že sme dvojica rybárov, ktorá toho prežila na rybách veľa, slová viaznu. Dôvodom je myseľ naplnená krátkym stretnutím s jeseterom. Tu už niet čo dodať, neoplatí sa zbytočne míňať slová – majestát a krása tejto ryby hovoria za všetko. Slová nechýbajú. Každý vieme svoje...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
