Príhovor
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2011
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Motivovali sme sa týmto heslom a kompletne prerobili grafiku celého magazínu.
V takýchto chvíľach, keď nemáte chuť sedieť doma na gauči a bezcieľne trýzniť diaľkové ovládanie prepínaním programov, alebo nervózne trieskať do klávesnice, určite oceníte snahu výrobného tímu Slovenského RYBÁRA, ktorý priam kypí rybárskymi „klebetami“. V čase letných horúčav sme sa rozhodli i my osviežiť! Osviežiť časopis novou grafikou, zmodernizovať ho a dostať ho na vyššiu úroveň.
Práve júnové číslo bolo tým, ktoré prevrhlo presýpacie hodiny doluznak a spustilo časomieru výroby nového vzhľadu, dizajnu, lojautu (layout). Toto číslo vojde do histórie Slovenského RYBÁRA, ako číslo s najmarkantnejšou zmenou grafiky. Nový dizajn sa môže pýšiť prehľadnosťou a čistotou „Čistý štýl“! To je nová cesta pre náš magazín, to je smer, ktorým sa budeme uberať. Desiatky odrobených hodín, stovky fotografií, kilometre textov a terabajty dát.
Bolo to náročné, na uplynulý mesiac budem spomínať ako na jeden z najťažších. Úspešne sme absolvovali túto skúšku a ďalšie číslo máte práve v rukách. Ja, s úsmevom v tvári, vešiam toto číslo na stenu v sklenenom rámiku, kde si našlo miesto hneď vedľa plagátu legendárneho umelca Michaela Jacksona a niekoľkých medailí z mojich mladomládežníckych čias. Považujem ho za osobnú trofej a veľmi ma teší, že mám možnosť podieľať sa na jeho tvorbe.
Zavše si pri pohľade na túto nádheru zaspomínam na moje rybárske začiatky. Len ja, môj o rok starší bratranec a rieka. V rukách silné lieskové konáre, prácne zbavené kôry, poslúžili ako prúty. Silón nahradila šnúra na bielizeň, niekedy i dvojlinkový kábel. Nuž a na jeho konci uviazaný nahrubo ohnutý klinec s kúskom slaninky. Síce sa úlovkami veľmi chváliť nemôžem, ale rozhodne sme sa ako deti prebavili a mám na čo spomínať.
Predstavte si malého „šesťročiaka“, ako bláznivo švihá lieskovým prútikom s dvojlinkovým káblom do hladiny riečky, pričom nástraha vyletela vysoko do vzduchu už pri prvom švihu a jeho neskutočnú radosť z toho, že je stále viac mokrý a špinavý. Reč je, samozrejme, o mojom bratrancovi. Môj spôsob lovu bol omnoho rafinovanejší. Niekoľko hodín prírodopisných seriálov o podmorskom svete zo mňa urobili profíka na biele žraloky. Presne som vedel ako v danú chvíľu zareagujú. Vyberal som si najmä miesta pri koreňoch stromov, kde, ako som nesprávne predpokladal, žijú „žraloky“.
Ako nástrahu som nepoužíval kúsok slaninky, ako môj do hladiny búšiaci bratranec, ale celé kosti stehien kuraťa. „Veď žralok sa predsa kvôli takému kúsku slaniny ani nepohne,“ - vravel som každú nedeľu starej mame.
V oný deň, po naviazaní dokonale ohlodanej kosti kuracieho stehna som ju, samozrejme, hneď nenahodil, ale najskôr som ňou niekoľkokrát premával ponad hladinu. Potom som nahodil! Najťažšie vždy bolo takúto nástrahu správne nahodiť tak, aby sa neodviazala, alebo aby sa mi dvojlinkový kábel trikrát neobtočil okolo visiaceho konára nad riekou. Staré zlaté časy...
Po mnohých takýchto neúspešných rybačkách zostávalo skonštatovať jediné: „Moja revolučná kuracia montáž nefunguje!“ Nuž som zavesil rybársku kariéru na klinec a začal sa venovať baletu, neskôr latinskoamerickým tancom, hip-hopu, volejbalu, dievčatám, hádzanej a basketbalu, potom opäť dievčatám až som skončil pri grafike a dnes mám tú česť pre vás mesiac, čo mesiac pripravovať takýto skvelý rybársky magazín. Síce nie som aktívnym rybárom, zavše si s napätím prečítam tieto napínavé články a pokochám sa krásnymi fotografiami. Najradšej mám články o žralokoch...
Dúfam, že vám toto číslo bude pohodlne sedieť v dlaniach a budete dychtivo „trhať“ strany. Už v tejto chvíli, keď čítate tento môj graficko-rybársky príhovor, pracujeme na výrobe ďalšieho čísla. Nové rybárske príbehy, postupy, rubriky, súťaže. Rozhodne sa je na čo tešiť.
Stiahnuť článok v PDF formáte.