DUNAJSKÁ RAMENA
nezadaný
22.06.2011 (7/2011)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2011
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 52
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Mnohí rybári poznajú našu najväčšiu rieku Dunaj iba s pohľadu v Bratislave, kde veletok je spútaný reguláciou a majestátne sa valí vpred. Dunaj po opustení Bratislavy sa už nepodobá rieke ako sme ju videli s regulovaného nábrežia bratislavského.
Nás rybárov dnes zaujíma horný prudký Dunaj, ktorý ihned po opustení Bratislavy sa stáva mocný, neskrotený a pri tom krásny. Obidva brehy Dunaja po celej ploche inundačného územia sú zarastené lesom, ktorý často pokračuje daleko od vlastných brehov. Aký je to les? Miestami lesy majú pre ich neprístupnosť charakter pralesov s prevládajúcimi bielokôrovými topoľami, vysokými vŕbami, inde sú to agáty, jelše, jasene a iné stromy. K tomuto patrí množstvo nepreniknutelných kríkov všetkých druhov; vysoké traviny, tŕstiny, žihľavy, divý chmeľ, a iné popínavé rastliny. Celý výzor kraja budí dojem, že sa plavíme po dajakej tropickej rieke a nie po známom a krásnom Dunaji.
Z hlavného koryta Dunaja valí sa voda takmer na každých pár sto metrov do vedlajších ramien, raz čistá a modrá, inokedy kalná a zúrivá. Dunaj, dunajské vlnky sú ospevované, ich šumot vyvolával okúzlenie u básnikov a skladateľov. Bočné ramená vytvárajú rad ostrovčekov, ostrovov, poloostrovov. Známy je Veľký žitný ostrov, ktorý je vlastne s jednej strany objatý len bočným ramenom tejto veľrieky.
Je vylúčené opísať výzor dunajských ramien detajlnejšie a to pre ich rozličnosť. Vo skutečnosti len ten rybár či miľovník prírody môže mať o nich zodpovedajúcu predstavu, ktorý ich par desiatok kilometrov prešiel, preplavil a videl na vlastné oči. Okrem toho povaha ramien sa mení i niekoľko razy do roka po každej veľkej vode. Za vysokej vody je v pohybu jednak dno ramena a jednak silný prúd vyberá si nové a nové cesty strovaním brehov, prebíjaním sa cez pevnú pôdu. Často sa stáva, že staré rameno je zanesené melčinou a vytvorí sa celkom nový ostrovček. Je to večný život prírody, ktorá nemá začiatku ani konca.
Šírka ramien je rôzna, sú to ramená úzke, hlboko vymleté priekopy, inokedy je rameno širšie ako materský tok. Tak isto je to i s prúdom vody. Sú ramená, v ktorých voda silno prúdi a je celý rad t. zv. mŕtvych ramien.
Niektoré ramená sú plné usadlého kalu a blata, zarastené vodnými rastlinami s malou hĺbkou, inde zase hlbka dosahuje 5-10 m a rameno sa tiahne v tejto hlbke i niekoľko kilometrov.
Hlbiny vystriedajú zase piesčiny s jemným dunajským pieskom, v ktorom sa ligotajú šupinky sliedy ba i malunké zrniečka zlata. Zarastené ramená kríkami poskytujú rybám dobrý úkryt v dobe povodní. Často najkrajšie ryby sú práve v týchto hlbinách, ktoré sú chránené porastami s vrchu.
Takto vytvorené ramená odčlenením sa od hlavného toku sú doplnované zase prítokmi, spodnou vodou, menia sa v silný tok, ktorý zase tvorí dalšie ramená. Vytvára sa takto celý labyrint ostrovčekov, barín ostrovov plných krásy a kúzla.
Voda v ramenách býva čistejšia ako v hlavnom toku a to preto, že sa prediera hrádzami a takto sa filtruje čo je to iste pri prenikaní spodnej vody. Voda spodná je studená a u prameňov používa sa tejto vody ako pitnej v letných horúcich mesiacoch.
Kúzlo Dunaja a jeho ramien doplnuje škrekot vtákov, plieskanie rýb, vzdialený huk vody, ostrý šuchot listov, šuchot trstia, volanie rosničiek, skokanov, kuňkanie kuňky ohnivej, čo všetko dáva človekovi zvláštny pocit.
Kto prežíval u Dunaja v podvečer svoje chvíle v letných mesiacoch, tomu z uší nikdy nevymizne dojem. Že bol kdesi v tropoch ako to romány opisujú.
Vodných vtákov je tu na desaťtisíce, severské husy počet ešte zvyšujú. Kormoráni, divé kačice, volavky, roháč, čajka, bocian, holub, dudok, jastrab, drobná sova, vrana šedivka, orol riečny, rybárik, králiček, rákosník, sýkorka, to všetko tu nachádza obživu a domov.
Štvornožcov nežije mnoho v tomto zaplavovanom územie. Čo sa tam dotiahne, odplaví veľká voda. Sdržujú sa však líšky a celé desiatky nížinných jeleňov. Tu a tam najde sa vydra, ondatra a hodne hrabošov.
Z rastlín dominujú vodné rastliny a trávy, ktoré tu majú pre rast ideálne prostredie. Za vysokej vody je väčšina zaplavovaného územia pod vodou a kal zo špinavej vody pravidelne doplnuje humus novým hnojivom. Vegetácia preto tu bujnie.Okrem krásnych vodných kvetov najdeme tu často i celé kolonie vyložene záhradných rastlín. Vysvetlíme si to tým, že voda priplavila ich semená, ktoré sa v úrodnom humuse ujaly. Kto miluje prírodu, neomešká navštíviť i toto územie, uvidí tu silu prírody ako nikde inde.
Nás rybárov, športovcov zaujíma v tejto krásnej prírode všetko, ale náš záujem sa koncentruje na vodu a ryby. Rýb je tu mnoho, rôznych druhov a velkosti. Dunajské ramená sú komorami trecími, vzrastovými. Potravy ryby tú majú mnoho a keby nebolo škodcov, hovoríme, že ramená by sa hýbali rybami. Rybolov je tu odlišný od rybolovu na horských riekach. Skúsení rybári majú svoje rozprávky o zázračných kusoch a o 15kg šťukách a pod.
Za povodní slejú sa ramená v jeden celok. Ryby strháva prúd a čiastka sa utiahne do Váhu, Nitry ba i do Moravy. Mnoho rýb zostáva v bočných odľahlých ramenách. Tu vidíme, že dolný tok Dunaja poskytuje pre odchov rýb prírodným spôsobom neocenitelné služby.
Z tohto všetkého vidieť, aká je dôležitá práve tá okolnosť, že Dunaj vytvára bočné ramená. Dunaj je práve zásobárnou rýb Váhu, Nitry, Moravy. Bolo by preto treba uvažovať o povolení celoročného rybárenia na Dunaji, lebo rybár nikdy a za žiadnych okolností nenarobí toľko škôd, ako napríklad kormorán, ktorý je chránený.
Jozef Čejp
Československý rybář 7-8/1950
Článok uverejňujeme v pôvodnej verzii, v originálnej dobovej úprave, teda bez jazykovej a štylistickej úpravy.
Stiahnuť článok v PDF formáte.