Snom takmer každého rybára je uloviť kráľa našich tajomných hlbočín. Je na to viacero vysvetliteľných príčin, z ktorých spomeniem aspoň tie základné. Musíme si uvedomiť, že sumec je viac ako rovnocenným súperom pri zdolávaní, pričom dokáže preveriť každý jeden diel našej výbavy, vrátane lovca samého. Tým nám v pamäti zostane ešte veľmi dlho spomienka na jeho ulovenie. Vo väčšine prípadov sa navyše loví aj počas noci. Čiže aj samotný lov je takpovediac opradený rúškom tajomnosti...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JÚL 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 90
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vo väčšine prípadov sa loví počas noci. Čiže aj samotný lov je takpovediac opradený rúškom tajomnosti. Často sa nám stalo, že ho aj videli loviť na určitých miestach, ale nie práve vtedy, keď sme tam mali vyvezené naše udice. Takže ulovenie dlho sledovanej ryby je aj takým malým sviatkom v duši samotného lovca a odmenou za desiatky hodín strávených pozorovaním prostredia.
Stovky hodín, desiatky nocí
Považujem lov sumca za hru nervov a vytrvalosti /kto z koho/!! V nasledujúcich riadkoch a článkoch sa budem snažiť poradiť mojim ďalším kolegom, ako uloviť ich prvého sumca. Ja som sa veľmi veľa vytrápil, pokiaľ sa mi podarilo uloviť svojho prvého fúzača. Trvalo mi to preto tak dlho, lebo v tom období bolo sumčiarov ako šafranu. A aj tí, čo boli, mlčali a tajomstvá o love si nechávali pre seba a neboli ochotní sa podeliť o skúsenosti s ostatnými.
Tak mi nezostávalo nič iné, len študovať literatúru, a hlavne stráviť pri vode stovky hodín a desiatky nocí počas sezóny a zmieriť sa i s neúspechmi. Ale o to bola väčšia radosť z prvých úlovkov. Preto sa chcem podeliť o svoje skúsenosti, aby ďalší, čo prídu po mne, nemuseli tak dlho čakať sa svojho prvého fúzača. Povieme si čosi o výbave, ktorú potrebujeme na jeho ulovenie a následne niečo aj o spôsoboch lovu a rybolovných technikách. Netreba snáď nikomu pripomínať, že v prvom rade, pokiaľ chceme byť úspešní, nesmieme podceniť náradie na lov.
Prút
Ten sa od ostatných udíc odlišuje hneď na prvý pohľad. Je kratší, ale zato poriadne pevný a silný. Nechcem sa zamerať na konkrétne značky, tak iba stručne. Pri klasickom love na ťažko, z brehu na podvodný plavák a pri love z člna na vábničku, si vystačíme s prútmi s dĺžkou 200-250 cm. Pri love na tyčovú bójku a trhačku na menšie a stredné vzdialenosti potrebujeme prút dlhý 270-300 cm a pri dlhších vyvážkach môžeme siahnuť aj po prútoch s dĺžkou do 330 cm.
Vrchná hranica vrhacej záťaže sa má pohybovať niekde okolo 400-500 g. Osobne mám radšej trochu mäkšie prúty, ale zasa také, čo majú viac očiek. Sú to prúty, kde sa ťah na prút rozloží po celej jeho dĺžke. Pokiaľ sú naše financie obmedzené, tak na začiatok si vystačíme aj s pilkrovacím prútom, ktorých ceny sa pohybujú už od 20 eur.
Navijak
Je možné použiť klasický - preklápací navijak, alebo multiplikátor. Pred kúpou si treba veľmi dobre premyslieť, aký lov budeme preferovať. Klasický navijak by mal byť vyrobený z pevných kovov a mal by mať čo najmenej častí z plastu.
Veľkosť cievky sa má pohybovať okolo čísla 80. Je lepšie, keď má navijak väčšiu veľkosť. A to hneď z dvoch dôvodov: na výrobu väčšieho navijaka sú použité pevnejšie, a tým pádom robustnejšie diely a veľký navijak má zákonite aj väčšiu kapacitu cievky, čo oceníme hlavne pri použití hrubšej šnúry.
Výhodou preklápacieho navijaka oproti multiplikátoru je, že s ním možno nahadzovať a následne využiť aj na iný lov. Okrem toho je podstatne lepšie sprevodovaný, a tak dokáže vytvoriť väčší ťah na šnúru pri navíjaní. Ale na druhej strane sa s ním nedá nahadzovať a nástrahu musíme zavážať na člne.
Šnúra
Prečo šnúra a nie silon? Šnúra má viacero výhod. Pri rovnakom priemere má šnúra niekoľkonásobne väčšiu nosnosť. Lepšie odoláva poveternostným podmienkam. A medzi jej najväčšie prednosti patrí, že nie je prieťažná, čiže sa nám nepruží. Ideálne je, keď má šnúra nosnosť aspoň 50-60 kg. Hrubšie používame len vtedy, keď sa na našom lovnom mieste nachádzajú prekážky a nemôžeme si súboj vychutnať, ale rybu musíme k brehu dostať čím skôr.
V poslednom období sa na trh dostávajú aj veľmi nekvalitné výrobky, ktoré sú podstatne odlišné od údajov, ktoré sú uvedené na obale. Tieto šnúry sú hrubšie a ich nosnosť nie je ani 50 % z toho, čo udáva výrobca. Na zistenie skutočnej nosnosti toho nepotrebujeme veľa. Stačí nám zakúpiť cca 1 meter šnúry. Jeden koniec uviažeme o pevný predmet a na druhý koniec si dáme slučku, na ktorú zapneme digitálnu váhu a pomaly budeme ťahať, kým sa šnúra nepretrhne.
Výsledkami budete nemilo prekvapení, lebo ani jedna šnúra sa nepribližuje k hodnotám, ktoré udáva výrobca. Jedinou nevýhodou oproti monofilu je, že šnúra veľmi dobre prenáša vibrácie. Hlavne pri silnejšom vetre nám pradie šnúra neúnavnú melódiu počas celého lovu, čo nám určite nezvýši percento záberov.
Bižutéria
Veľkú pozornosť musíme venovať bižutérii, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou sumčiarskej výbavy. Karabínky, krúžky, nadväzcová šnúrka a obratlíky musia mať nosnosť o niečo vyššiu ako má hlavná šnúra. Spolu s uzlami je to najzraniteľnejšia časť našej výbavy!!Tak počas každého kontaktu ich treba neustále kontrolovať. Pre istotu ich aj ja vždy poctím svojím pohľadom a podrobím aj skúške ťahom.
K lovu neodmysliteľne patrí aj stabilný čln. Ostatné časti našej výbavy sa už odlišujú podľa spôsobu lovu a tie sa budem snažiť objasniť pri samotnom love.
Spôsoby lovu
Najviac rozšíreným a zároveň najpohodlnejším spôsobom je lov na živú rybku. Rybku nastražujeme buď na jeden trojhák alebo dva jednoháky. Nastraženie rybky závisí od typu vody, na ktorej lovíme a od spôsobu lovu. Poznáme viacero spôsobov nastraženia.
Lov na tyčovú bójku - činku
Kto loví sumca len sporadicky, tak praktizuje tento spôsob lovu. Myslím, že takmer každý, kto začínal s lovom sumca, tak aspoň chvíľu lovil takto. Na lov nám postačí prút so šnúrou, kotviace závažie, bójka - činka, karabínka s obratlíkom, nadväzec s trojhákom alebo dva jednoháky a, samozrejme, nástrahová rybka.
Výhody
Je výhodou, pokiaľ máme plaváky na bóji farebne rozlíšené. Lebo podľa pohybu vieme, či nám nástrahová ryba žije a či je v pohybe. Výhodou tyčovej bóji je, že udicu môžeme mať v klasickom stojane alebo vidličkách so signalizátorom a nemusíme byť vždy v strehu pripravení na záber.
Ďalšia výhoda spočíva v tom, že celú zostavu môžeme vyvážať na vzdialenosť, akú nám poskytuje kapacita navijaka. Po ukončení lovu jednoducho celý systém vytiahneme z vody. To je z výhod asi tak všetko.
Nevýhody
Nevýhodou je skladnosť bójí, pri zdolávaní ťaháme z vody aj bóju a sme ochudobnení o pôžitok zo zdolávania. Nástrahovú rybku môžeme nastražiť len na lov pri hladine alebo len tesne pod hladinou. A to preto, že keby sme použili nadväzec dlhší ako dĺžka tyčovej bóji, tak sa nám nástrahová rybka zamotá do hlavnej šnúry a na záber by sme v tom prípade čakali zbytočne. Preto odporúčam použiť nadväzec, ktorý má maximálne 2/3 z dĺžky bójky.
Nevýhodou je aj, že pri vyvezení na väčšiu vzdialenosť občas ani nespozorujeme záber od menšej ryby. To má za následok, že nám sumec nástrahu takpovediac prehltne, čo vo väčšine prípadov znamená jeho koniec. Dôvodov je viacero: na šnúru sa zachytia nečistoty i rastliny a následne sa vytvorí takzvaný oblúk a už nemáme priamy kontakt s bójkou. Preto tento spôsob neodporúčam, ale nezatracujem ho.
Ukotvenie tyčovej bójky
Tyčovú bójku môžeme ukotviť dvomi spôsobmi. Prvým, ktorý používa väčšina, a ten zasa ja absolútne neodporúčam, je, že priamo na hlavnú šnúru umiestnime priebežné závažie. Tu sa musí použiť závažie od 100 do 250 g. Najväčšou nevýhodou je, že pri zaseknutí nemáme priamy kontakt s rybou a za ten čas, pokiaľ sa závažie dostane do úrovni bójky a prúta, tak už je neskoro a ryba sa nám jednoducho vypne.
Nemenej dôležitým nedostatkom bolo, že v tomto prípade nevieme bóju udržať na jednom mieste a celý systém nedokážeme poriadne našponovať. To znamená, že pri silnejších vlnách, prúde alebo keď sa nám rybka trochu splaší, tak dokáže pomaly nadvihovať záťaž. Výsledkom je zamotaná záťaž v prekážkach na dne.
Druhý spôsob ukotvenia praktizujem aj ja. Na ukotvenie tyčovej bóji som použil kamene s hmotnosťou od 2 do 5 kg a tu je najväčší rozdiel oproti prvému spôsobu. O kameň uviažeme trhací silon, ukončíme očkom a následne priviažeme karabínku s obratlíkom. Najviac sa mi osvedčili priemery 0,23-0,25 mm. Pri tenších priemeroch som nedokázal zostavu dostatočne našponovať a silon sa samovoľne trhal už pri menších vlnách alebo pri kolísaní hladiny.
Pri hrubšom silone sa mi viackrát stalo, že pokiaľ nebol záber, tak som pri vyťahovaní montáže vytiahol aj kameň, lebo sa mi nepodarilo roztrhnúť trhací silon! A to vždy bola riadna fuška. Ja odporúčam použiť dĺžku trhacieho silonu aspoň 1 meter a viac. Čím je dlhší, tým skôr máme po zaseknutí kontakt s rybou!!
TIP:
Trhací silon nesmie mať takú dĺžku, aby sa nám do neho zamotala nástrahová rybka. Uvediem príklad: lovíme v 3-metrovej hĺbke. Tyčovka má dĺžku 130 cm - nadväzec použijeme dlhý 1 meter. Čiže keď v tomto prípade použijeme 1,5 metra dlhý trhací silon, tak je všetko v najlepšom poriadku. V tomto prípade nám ide hlavná šnúra pod hladinou, alebo v stĺpci, kde nám nekopíruje rôzne hrany a prekážky a aj riziko poškodenia je mizivé.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
