Po prvý raz som s priateľmi navštívil Mongolsko v roku 2002. Vtedy sme spávali v stanoch, sami sme si varili, no napriek týmto sparťanským podmienkam boli naše dojmy z výletu veľmi pozitívne, dokonca sme boli presvedčení, že sa sem skôr či neskôr vrátime. Odvtedy sa tam však veľa zmenilo. Predovšetkým podmienky pobytu získali oveľa civilizovanejšiu formu vďaka českej cestovnej agentúre Ingol, ktorá sa špecializuje na rybolov v Mongolsku. Prvá časť našej štvordňovej cesty sa začala na rieke Chovd, v pohorí Altaj, na ktorej sú jazerá Chomon a Churgan. Tam sme lovili lipne a mongolské osmany, veľmi podobné ostriežovi nílskemu...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚL 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Prvá časť našej štvordňovej cesty sa začala na rieke Chovd, v pohorí Altaj, na ktorej sú jazerá Chomon a Churgan. K rusko-čínskej hranici je odtiaľ veľmi blízko, zdá sa, že stačí preskočiť zasnežený končiar na horizonte. Tam sme lovili lipne a mongolské osmany, veľmi podobné ostriežovi nílskemu.
Druhá, dvojdňová časť výletu, si vyžadovala dlhé cestovanie do takmer tisíc kilometrov vzdialeného somona (typ správneho obvodu používaný v Číne, Mongolsku a Rusku) Cagan Ur a potom do rybárskeho tábora na rieke Ur. Minulý rok sa tu lovili pstruhy, ktoré rieku preslávili. Niektoré z vylovených mali aj cez 150 cm. S týmto poznatkom naše chute začali rásť.
Štyri druhy lipňa
Už na samom začiatku cesty sa moji priatelia, milovníci muškárenia, rozhodli loviť úžasné altajské lipne. Na území Mongolska sa vyskytujú štyri druhy lipňa – arktický, chubsugulský, amur a mongolský. Správa, že práve lipeň mongolský žije v rieke Chovd, nás nesmierne povzbudila, keďže je v porovnaní so všetkými spomenutými druhmi najväčší. V literatúre sa píše, že môže dosiahnuť dĺžku až 70 cm.
Jediným pohľadom na jeho obrovskú papuľu sa dá zistiť, z čoho sa skladá „skromný“ jedálny lístok tohto vodného banditu. Pri vyťahovaní háčika z papule tohto kráľa treba byť obzvlášť opatrný a obozretný, nakoľko jeho ostré zakrivené zuby pripomínajú skôr zuby veľkého pstruha, než malé zúbky európskych lipňov. Nie je teda nič prekvapujúce na tom, že najúspešnejšími nástrahami na muškárenie sa stali strímre. Bolo len potrebné používať ťažkú šnúru, aby bol strímer úplne pri dne.
Veľmi rýchlo sme prišli aj na to, že vcelku dobrou nástrahou sú aj malé voblery. Tými však treba chytať ako so strímermi: krížom cez prúd. Žiaľ, nepodarilo sa nám chytiť žiadnu úžasnú trofej. No nezabudnuteľná rybačka na úpätí drsných a veľkolepých hôr Altaja, vo vodách hemžiacich sa rybami s dĺžkou od 45 do 51 cm, zanechala v našich dušiach neopísateľné dojmy.
Ľahká korisť počas neresu...
Okrem toho sme tiež dostali potvrdenú informáciu o ulovených lipňoch s dĺžkou cez 70 cm. Musím, žiaľ, konštatovať, že fanúšikovia, ktorí by chceli zlomiť svetový rekord v najväčšej dĺžke lipňa, sa musia poponáhľať. Naši mongolskí „kamoši“ sa pred nami vychvaľovali fotografiami, ktoré keď som videl, dobre že som neodpadol. Boli na nich celé rady obrovských lipňov okolo 60-80 cm, niektoré z nich boli dokonca určite väčšie ako 90 cm! Všetky boli chytené a zabité v čase neresenia.
Mongoli nás vtedy bez akýchkoľvek rozpakov pozvali na ďalšiu rybačku, niekedy v polovici mája, keď sa ryby premiestňujú z jedného jazera do druhého proti prúdu rieky a trú sa, a práve vtedy sa lipeň stáva ľahkou korisťou...
To, samozrejme, neznamená, že fanúšikovia rybačiek na veľké trofeje tam už nič nezmôžu. Za priaznivých podmienok je stále možné chytiť veľkú trofej s dĺžkou 70 cm, alebo dokonca viac. Avšak praktizovanie lovu a zabíjania rýb počas neresenia, ktoré je tu bežným už mnoho rokov, bude nakoniec viesť k úplnému zničeniu tohto pokladu mongolskej prírody. O nasledujúcom zástupcovi miestnej ichtyofauny sme počuli množstvo legiend. Vzhľadom sa trochu podobá na ostrieža nílskeho: veľká hlava, hrubý zátylok, zlato-zelené sfarbenie na bokoch. Presne tak vyzerá mongolský osman, jeho celé pomenovanie znie osman altajský. Vyskytuje sa v hlbokých a čistých riekach a jazerách Ázie.
Pokusy chytiť osmana v jazerách Chomon a Churgan nám priniesli len jednu malú rybu, ktorá sa chytila na strímer. Pravdou je, že naši mongolskí sprievodcovia chytili dva väčšie exempláre (5-6 kg), no s pomocou lanka s mŕtvou rybkou. My sme sa rozhodli loviť iba športovo, teda prívlačou a muškárením. Naše pokusy vyhľadať kŕdeľ dravcov vo veľkom, veľmi hlbokom a úplne neznámom jazere, a k tomu bez sonaru, v malom gumenom člne, nemohli priniesť žiadne pozitívne výsledky.
Dobre sme sa zabávali
Aj zbežná prehliadka podobného vodného útvaru si vyžaduje asi mesiac skúmania. Bolo zrejmé, že Mongolom boli známe iba tie miesta, kde sa ryby zhromažďovali pred neresením, teda v máji, a nie septembri... No v posledný deň nášho pobytu sme našli miesto aj spôsob lovu osmanov.
Ryby boli neďaleko ústia rieky zoskupené v malých kŕdľoch. Voda bola v týchto miestach prakticky stojatá. Vďaka tomu bolo v neoprénových prsačkách možné zájsť do vody dosť ďaleko od brehu. Až keď voda siahala po podpazušie, bolo možné nahodiť medzi osmany, ktoré obliehali trávnaté kopčeky, pokrývajúce dno rieky Chovd.
Niekoľko hodín sme sa dobre zabávali, každú minútu zasekávajúc a vyťahujúc z vody nádherné a silné ryby. Niekoľkokrát sa stalo, že zabralo všetkým štyrom naraz! Moji priatelia chytali na strímer a ja, prirodzene, na voblery. Všetky osmany boli strednej veľkosti od 50 do 60 cm. Dva najväčšie (75 a 78 cm, 6-7 kg) som chytil ja na vobler.
Vyťahovanie takého „býčka“ pomocou vlasca s priemerom 0,20 mm – to už nebol vtip! Bohužiaľ, neskoro sme si uvedomili, že by bolo lepšie priplávať k rybe na člne. Šírka rieky v tomto mieste bola asi 2 km, ale my sme sa aj napriek pomerne veľkej fyzickej námahe všetci snažili vytiahnuť rybu z brehu. Boli sme si istí, že ak by sme nabudúce použili čln, a tak sa dostali niekam do stredu rieky, mohli by sme sa tešiť naozaj veľkým úlovkom. Osmany dorastajú až do dĺžky jedného metra! Je veľmi pravdepodobné, že tam by nám mohol zabrať aj nejaký veľký lipeň.
Putovanie za lenokom
Realizáciu týchto plánov sme, žiaľ, boli nútení odložiť na neskôr, nakoľko sme sa na druhý deň museli vybrať na rieku Ur hľadať ryby, ktoré sú hlavným cieľom rybárov vyhľadávajúcich Mongolsko. Prvou z nich je ryba, ktorá sa vyskytuje vo všetkých riekach Sibíri - lenok, a ktorú poznáme aj ako sibírskeho pstruha. Podobajú sa farbou tela, ktoré je hnedo-zlaté, pokryté tmavými bodkami a charakteristickými ružovo-červenými škvrnami na bokoch. Od pstruha sa odlišuje úplne inou štruktúrou papule, ktorá je pri pstruhovi v hornej časti hlavy, pri lenokovi v spodnej časti, podobne ako pri lipňovi. Aj jeho zvyky sú skôr podobné zvykom lipňa, ako pstruha.
Lenok nemá príliš rád samotu a dáva prednosť spoločnosti svojho druhu. Ak natrafíte na jedného, potom si môžete byť istí, že neďaleko sú ďalší jeho priatelia rovnakej veľkosti. Obyčajne majú rybári šťastie na lipne s hmotnosťou 1 – 2 kg, ale v odbornej literatúre sa uvádza, že môžu mať dĺžku až 80 cm a hmotnosť až 6 kg.
Na rieke Ur sme vystihli nie práve ideálne obdobie, keď po silných dažďoch začala hladina vody klesať, takže prvé dni sme strávili hľadaním rýb, ktoré sa roztrúsili na mnohých miestach. Celkom rýchlo sme zistili, že v tejto dobe sa lenok zdržiava na pokojných miestach s malým prúdom, alebo v malých zátokách so stojatou vodou. Tam sa ryby dali celkom ľahko nalákať na mušku, ako aj na vobler a blinker. Vo večerných hodinách sme ich s neobyčajným potešením chytali na suchú mušku.
Chyť a pusť tam nepoznajú
Za desať dní klesla hladina vody v rieke o 70 cm. S poklesom hladiny bolo potrebné vynakladať stále viac úsilia na vylovenie ryby. Ryby boli také plaché a opatrné, že niekedy sme sa k rieke museli doplaziť doslova na kolenách! Takto sme postupovali len tam, kam sa boli schopní dostať mongolskí „rybári“. Tí s nesmiernou šikovnosťou hádzali veľké blinkre rovno z ruky, bez akéhokoľvek prúta! Stretávali sme viacerých, vo veku od 10 do 40 rokov, ktorí chytali rovnako ako Mongoli. Rozhovor na tému (catch&release) chyť a pusť nemal, žiaľ, v tomto prípade vôbec žiadny zmysel. S rovnakým úspechom sme s nimi mohli hovoriť o tvorbe impresionistov...
Neskôr pre nás zorganizovali niekoľko splavov rieky, vďaka čomu sme sa dostali až tam, kde lenok bral ako šialený na hocijakú nástrahu. Dôvod na to bol zrejmý – bolo ich tam oveľa viac a neboli vystrašené miestnymi „rybármi“.
S veľkou radosťou si spomínam na odchod k rieke Arig, prítoku rieky Urr. Treba uznať, že naši sprievodcovia poznali tú rieku ako svoju dlaň. Dokonca vedeli, ako hádzať mušku tak, že ryba zaberie okamžite. Najviac sa tu osvedčili veľmi ťažké nymfy a strímre strednej veľkosti. Vzhľadom na pomerne silný prúd na väčšine miest rieky sme museli používať ťažké muškárske šnúry.
Malebná krajina okolo rieky Arig a jej krištáľovo čisté vody naozaj vyrážali dych. Rybačka na rieke Ur nebola až taká ohromujúca. Za deň ulovil každý z nás väčšinou len okolo desať kusov. Dôvod bol prostý: keďže naším hlavným cieľom nebol lenok, boli naše voblery príliš veľké. Každý z nás túžil vyloviť kráľa mongolských riek – nádherného tajmena.
Či sa nám to podarilo, o tom si povieme v budúcom čísle Slovenského RYBÁRA.
preklad z RJ: Miriam Husenicová
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
