Snívať o veľkej rybe… Snívať o gigantickej rybe... Tie sny máme všetci. Je medzi nami pár šťastlivcov, ktorým sa sen splní zakrátko, sú medzi nami takí, ktorým sa sen splní po mnohých rokoch, sú medzi nami takí, ktorým sa nesplní nikdy. Otázne je, čo je to vlastne sen o gigantickej rybe? Pre niekoho má ten kapor hmotnosť desať kilogramov, pre iného 20, pre ďalšieho je gigantická ryba nad 30 kg...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JÚL 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 96
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Rád lovím kapry, rád lovím všetky ryby, ale mojou doménou sú sumce. Mám na svojom konte ryby s hmotnosťou nad 30, nad 40, nad 50, nad 60 kg... Pád mi učaroval už pred rokmi. Tuším je ich už osem. Odvtedy sa k jeho brehom vraciam niekoľkokrát každý rok. Musím. Nie preto, aby som sa hnal za obrami. Stačí mi ten pocit, keď viem že tu plávajú, že sú na dosah... V neposlednom rade sú to aj podmienky, celoročný non-stop lov na tri a niekde aj na päť prútov.
Výber lovného miesta
Mám tu niekoľko horúcich „flekov“ a zakaždým, keď som tu, vyhľadávam stále nové a nové. Niet jedinej výpravy, kedy by som vyslovene sedel na jednom mieste bez prieskumu ďalších a ďalších zákutí tohto veľtoku. Tentoraz sa rozhodujem usadiť na starom vracáku. Túto výpravu totiž so mnou absolvuje aj kamarát Peťo, ktorý zatiaľ k lovu sumcov nepričuchol a zároveň je aj vášnivý kaprár. Toto miesto je vhodné tak na sumcov, ako i na kaprov.
Náčinie a montáž
Podceniť výstroj sa nevypláca pri žiadnom spôsobe lovu a pri love akýchkoľvek rýb. V prípade sumcov platí toto pravidlo azda dvojnásobne. Tu nie je čas na povoľovanie cievky, tu nie je čas púšťať rybu a nechať ju, nech sa unaví. Brutálnu silu, akou sumec opláca zásek, musím oplatiť rovnako brutálnym odporom. Kto z koho je otázka, ktorá vyvstáva po záseku a ak chcem byť úspešný, musím to byť ja! Sumec z rieky nepozná zľutovanie. Používam rôzne druhy sumcových prútov v dĺžkach tri metre, šnúry s nosnosťou sto kilogramov, poriadne ostré jednoháky Maruto a trojháčiky Owner. Vysokopevnostné strunové karabíny určené na morský lov... Pozná to každý sumčiar. Zanedbanie akejkoľvek maličkosti sumec neodpúšťa. O to viac, ak je obrovský... Nuž a montáž? Preferujem nadväzec s nosnosťou 150 kg v dĺžke zhruba od 40 – 70 cm podľa okolností. Spôsoby lovu vždy podľa stavu vody a miesta lovu.
Najlepší je úhor
Už klasikou sú na Páde kupované úhory. Ideálna nástraha nielen pre svoju mimoriadnu pohyblivosť, ale i pre svoju veľkú výdrž. Sumce tieto ryby milujú. Osvedčili sa mi však i karasy či iné druhy rýb. Úhor je ale úhor a po mnohých rokoch strávených na brehoch Pádu viem, že ak napnem práve „hada“ a sumce budú pri chuti, budem úspešný. Na väčšine prútov je teda úhor a na ostatných po jednej rybe z každého druhu, ktorý máme. Mám odpozorované z akvária, že sumec niekedy preferuje výlučne len jeden druh rýb.
Čo je toto za obluda??!!
Práve vyvážame kaprový prút. Je asi sedem hodín ráno. Vyzerá to na pekný slnečný deň... Odrazu počujem toľko očakávaný zvuk rolničky. V stotine sekundy otáčam pohľad smerom k sumcovým prútom na brehu. Jeden z mojich prútov sa dáva do pohybu smer hladina! Okamžite otáčam čln. Sme asi 30 metrov od brehu a ja ako v polosne vnímam až posledné tri skoky k prútu. Stíham iba zakričať na syna, ktorý v polospánku vychádza z bivaku: „Ber kameru!“ S veľkými ťažkosťami vyberám prút zo stojanu a rozbehnutá šnúra sa mi okamžite bolestivo zarezáva do prsta. Pokus o akýkoľvek zásek je bez najmenšej šance... žily na rukách postupne navierajú na prasknutie. Nie pomaly. Všetko sa to deje neskutočne rýchlo. V tej chvíli nevnímam bolesť v pažiach, nevnímam vypätie, aké podstupujem, je to ako inštinkt, ako keď človek zachraňuje človeka a je v tej sekunde schopný vyvinúť nadľudskú silu. Silu, ktorú v sebe pri bežných činnostiach nenájde. Dozaista ju má na svedomí adrenalín. Jeho vyplavenie do krvi pociťujem ako hnací motor. Nepočujem, nevidím, nevnímam a predsa som tu celým svojím telom, každučkým nervovým zakončením. Tam dole tancuje azda diabol. V kŕči sa snažím dobrzďovať naplno utiahnutú cievku multiplikátora, toto prút či navijak nemôže vydržať! Sekundy, dokonca minúty plynú a ja mám pocit, že namiesto oslabovania ryba iba dostáva chuť bojovať. Plynule si kradne metre šnúry a ja sa na špici lode stávam iba štatistom. Okolo člna je ďalších sedem bójok a akákoľvek snaha o zmenu jej smeru je v tomto momente márna. Viem, že je veľký a túžim ho aspoň na okamih vidieť. Udica v niektorých momentoch veľmi pripomína mäkkú hadicu. Netuším, koľko je hodín, netuším ani, ako dlho toto divadlo trvá. Špička prúta pravidelne mizne pod vodnou hladinou, aby sa vzápätí na stotinu sekundy opäť vynorila. Ďalší nápor! „Čo je toto za obluda??!!!“ Mohutný pás bublín stúpajúcich k hladine nanovo roztáča diablov kolotoč. Ak sa toto okamžite neotočí v môj prospech, opustia ma sily. Rúčku prúta si už nevládzem opierať o bok, skúšam si ju prechytiť, chvíľku ju opieram medzi nohami, ani v jednej polohe už nevydržím dlho. Z brehu to musí vyzerať komicky. Ruky stiahnuté v kŕči a hánky biele ako sneh. Pomaly sa mi to monštrum darí otočiť a po ďalších nekonečných minútach ponorka víri hladinu pri člne. Ryba je neskutočne hrubá, vysoká, jej dĺžku si netrúfam odhadnúť. Po ďalších nekonečných minútach ju dostávame k brehu. Na prvý pohľad sa mi sumec zdá strašne krátky a odhadujeme mu sotva 2 metre. Z tohto omylu nás vyvádza meter, keď číslo 200 cm zastavuje ešte len pri žiabrach. K tlame chýba ďalších 36 cm!!!
Obor nad 100 kg
To nezvládneme ani traja! Torpédo nedokáže nik z nás nadvihnúť, nieto ešte efektívne zvážiť. Okamžite telefonujem a na pomoc privolávam priateľov z Brna, ktorí lovia na kanály Bianco. Ako jedinú možnosť dospieť k reálnemu číslu vidím vykopať veľkú jamu a rybu v celte zavesiť na váhe nad ňu. Čo tam po jame? Tú môj syn Majo vykopáva v pieskovom podklade skutočne rýchlo. Prichádzajú moji českí priatelia aj s váhou do 150 kg. Ryba putuje do veľkej celty, celtu zapíname na mechanický mincier, mincier upevňujeme na veľké brvno. Prvý pokus končí pádom jedného pomocníka do jamy. Druhý pokus je už úspešnejší a pri pretáčaní ručičky váhy sa pretáčajú aj moje myšlienky. Váha stále nie je ustálená, no už teraz je isté, že som to dokázal. Po tých rokoch som ho dostal. Mám sumca s hmotnosťou nad 100 kg! Konečne. Po mnohých peripetiách sa nám darí udržať túto masu svalov na niekoľko sekúnd v ustálenej polohe. Váha ukazuje 120 kg. Ešte odpočítať hmotnosť mokrej celty. Je dobojované. Neviem opísať svoje pocity. Vlastne mi to v tých dňoch ani poriadne nedošlo. Tento osobák sa bude prekonávať ťažko. Môj Gigant a la Pád váži rovných, poctivo navážených čistých 115 kg a meria 236 cm!!! O dve hodiny už sumec pláva do svojho domova. Ďakujem ti Pád, ďakujem vám, priatelia, za pomoc pri vážení...
Každý záber je dar...
Vždy som po takejto rybe túžil. Túžil a obával sa jej zároveň. Často som si kládol otázku, čo budem cítiť, ak takúto rybu dostanem? Budem mať ešte motiváciu? Ten pocit, ktorý dnes mám, je vzácny. Nedostavilo sa žiadne prázdno, nedostavil sa žiadny demotivačný prvok. Dostavil sa pocit absolútneho uspokojenia. Dnes viem, že mojou túžbou nie je hnať sa za rekordmi. Dnes viem, že každý záber, každá ulovená i stratená ryba je dar, pre ktorý sa budem k brehom Pádu vždy vracať. Dnes viem, že sumec nad sto kilogramov, kapor nad dvadsať kilogramov, skrátka akákoľvek trofejná ryba je iba akási čerešnička na torte, dar za vynaložené úsilie, čas strávený neraz v nepohode. Dnes viem, že ku šťastiu mi stačí byť na brehu mojej milovanej rieky spolu s mojím synom a vedieť, že tie monštrá v nej plávajú. Ktovie, možno opäť raz...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
