Tak ako každý rok, svoju rybársku sezónu začínam začiatkom apríla. A nebolo to inak ani tentokrát. Bolo potrebné vyčerpať starú dovolenku a kde inde ako na rybačke a jazere, ktoré mám zaryté tak hlboko v srdci. Miesto a dátum som už vedel od februára, a tak mi neostávalo nič iné iba pozháňať čerstvé informácie o dianí na jazere a doladiť kŕmenie na týždennú rybačku. Do karát mi hrala aj predpoveď počasia, s vyhliadkami na slnečno a sem-tam prehánka + vetrík.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Až to znelo divne, že je apríl a ja budem mať konečne slnečnú rybačku... Ale pravda bola iná a niekto sa trošku sekol. Za ten týždeň som zažil 4 ročné obdobia - slnko, dážď, vietor, mráz a jedno ráno nám poletoval aj sneh! Ale poďme sa venovať rybám a počasie nechajme na Jadranku či Ďura Mokrého.
Začínam kŕmiť
Po príjazde k jazeru som stretol kámoša z Lučenca a začalo sa vyzvedanie, ako im to ide. Veľmi ma nepotešil, ale každý deň sa všetko mohlo zmeniť a nádej umiera posledná. Na to, že sa blížila Veľká noc, bolo jazero skoro prázdne. Až na pár teamov, čo sa pokúšali uloviť nejaké monštrum z jazera, ale „nič moc“ to nebolo. Chytali sa ryby okolo 7-8 kg a sem-tam aj desiatka. Už sa len rozhodnúť kam si sadnúť. Výber nebol ľahký a ísť znovu domov bez ryby som neplánoval. Možno to bol osud, možno to tak malo byť. Sadol som si na to isté miesto ako pred 9 rokmi po prvýkrát, keď som chytal na tomto jazere. Uvedomil som si to až po pár dňoch, keď som sedel a premýšľal nad taktikou. Bolo to divné, ale správne, teraz to už viem. Vybaliť veci, postaviť bivak, bójky a mohlo sa vyvážať. Snažil som sa na dne nájsť niečo zaujimavé, ale veľmi mi to nešlo - sem tam malá zmena dna, či nerovnosť, ale lepšie ako nič. Osadil som tri bóje a striedmo prekŕmil. Na každú bójku trošku partikla, peliet a boilies. Nech zaujmem všetko čo prepláva naokolo.
Prišiel som o peknú rybu!
Tak sa aj stalo a za prvú noc som ulovil 5 rýb, ale najviac ma hnevala jedna bójka ktorá dala 3 lopaty (pleskáče). Druhé dve bóje zaznamenali kapry do 5kg, ale aj to už bol úspech. Ďalšie dni sa niesli v podobnom duchu. Pleskáč šiel už do trenia a asi mal neskutočnú chuť do žrania. Napádal moje kŕmne miesta či som použil partikel či nie, ani rybacina mu nerobila žiadny problém. K tomu ešte nová násada rýb pre domácich a kapríky okolo 3 kg sa chytali bežne. Uprostred týždňa prišlo mierne ochladenie a vietor, ktorý sa zosilňoval každým dňom... To prinieslo rapídny pokles záberov a prestal byť aktívny aj pleskáč. To ma potešilo, lebo som mal so sebou už iba 6 kg gúľ, 4 kg peliet a 4 kg partiklu a s tým obsluhovať 3 prúty bolo tak akurát. V noci som ulovil krásneho lysca s hmotnosťou
9 kg, čo ma troška naštartovalo. Hneď ráno som mal ďalší záber od kapra s hmotnosťou približne 12 kg. Vychutnával som si jeho silu a nechal mu veľa voľnosti. Zamieril si to priamo do rákosia, môj podberák k nemu nedosiahol a o túto rybu som prišiel. Mrzelo ma to, ale musel som ísť ďalej. Už teraz viem že si musím dokúpiť do výbavy jeden profi podberák s dlhou rukoväťou.
Konečne to prišlo
Dni sa krátili a stále som sa nedostal k rybe, po ktorú som sem prišiel. Čas utekal, dlhé čakanie som si krátil fotením prírody a čítaním časopisov. Nastal taký zvláštny útlm, ktorému som spočiatku nerozumel. Bójky, ktoré každý deň dali rybu zrazu stáli, čas záberov sa menil, alebo celkom ustal. Chladný vietor fúkal dobrým smerom, dosť sa ochladilo a na noc hlásili aj prízemné mrazy. Posledná noc bude krutá, ale bolo už aj horšie. Rýchlo som všetko previazal, vyviezol a zašil sa do bivaku kde som sumarizoval celý týždeň, všetko dobré a všetko zlé čo som prežil. Tón rádia zrazu prerušilo jemné pípnutie. Spozornel som a očakával ďalšie, ale nič sa nedialo. „Vietor, alebo zase tá kačka, čo rada narážala do mojich silónov počas celého týždňa.“ Píp, píp.. „no to asi nebude tá kačka.“ Vybehol som a jeden zo swingrov jemne smeroval dole... „Hmmm zase nejaký drobizg“, pomyslel som si... ale bol to iba môj dojem. Keď sa môj signalizátor rozozvučal na celé jazero a XTčko začalo pukať, vedel som, že to už nie je sranda.
Konečne – môj nový osobák
Ani som nepostrehol ten čas, ale po pár sekundách som už sedel v člne a šiel si po môjho súpera. Strach, tréma, adrenalín.. všetko som pociťovaľ naraz. Stále som myslel na tú stratenú rybu a bál som sa, že sa to zopakuje. Jemne som sa k nej približoval a s citom ju zdolával. Chvíľkami si zo mňa robila pajáca na nitkách.
Točila ma na lodi hore dole, mala obrovskú silu a obrovskú guráž. Ani po 20 minútach som ju ešte nevidel, nedokázal som ju dostať hore. Držala sa v jednej hĺbke a hrala sa na schovávačku. „Veď ja mám čas.. nemám sa kam ponáhľať, počkám si na teba, tajná princezná...Ty budeš istotne tá, po ktorú si sem chodím už tak dlho.. budeš iba moja“ v duchu som sa upokojoval, nech neurobím ďalšiu hlúposť, čo by ma veľmi mrzela. Ten obraz, pohľad na ňu, keď sa vynorila a ja som to monštrum prvykrát zazrel, mi ostal v pamäti. Sadol som si a jemne ju priťahoval k člnu. „Už..už..už ťa mám!“ Podobral som ju a pritiahol k sebe. Neveril som tomu, pozeral som sa na ňu a myslel si že je to sen. Sen, čo sa stáva skutočnosťou, niečo neskutočne krásne. Tá odmena za to všetko a za tú dlhoročnú drinu. Už ju len dostať na breh, odvážiť a počkať na ranné fotenie. Dĺžka a hmotnosť bola až neuveriteľná a po dlhom čase som si urobil nový osobák šupináča. Bolo to správne rozhodnutie ostať do konca, až do poslednej chvíle a nezľaknúť sa zimy a mrazov. Trpezlivosť ruže prináša a mne priniesla neskutočný zážitok a nádhernú rybu. Ráno ma čakalo ešte jedno malé prekvapenie, všetko bolo primrznuté.. krásne biele. Na hladine sa jemne povaľovala para a okolitá príroda nabrala magické farby. Čo som si mohol viac priať, to ráno bolo ako z rozprávky. Na tú krátku chvíľu som sa cítil ako v raji, v mojom rybárskom raji. Objal som moju večernú princeznú a po pár fotkách som jej zaželal všetko dobré... s odkazom, že niekedy nabudúce sa dúfam uvidíme.
Sen sa musí skončiť…
Posledná ranná káva a sen či rozprávka už musí skončiť. Nastal čas návratu do reality, ale spomienky ostávajú. Pobaliť veci a hajde domov, kde ma už čakala moja rodina, dcérka a manželka. Chcel som sa aj s nimi podeliť o mojom splnenom sne, opísať im to všetko, tie pocity a tú neskutočnú radosť. Doma som si urobil také malé bilancovanie tohto týždňa: urobil som cez 20 záberov, o 2 ryby som prišiel. Prvé dni som bojoval s pleskáčom a malými kaprami. Po zmene počasia to už bolo lepšie a hmotnosť rýb stúpla. A posledné hodiny? Všetko sa zmenilo. Dostal som na breh rybu snov a nový osobák.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
