Je tiché letné ráno a s ospalými očami prichádzam k vode. Pomaly sa približujem k brehu a hľadám, či sa neukáže niečo zaujímavé. Zrazu strieborné rybičky unikajú spod kríkov a za mikrosekundu vybuchne voda. Áno, som tu a hľadám presne tohto krásavca: boleňa dravého.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚL 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ja ho jednoducho volám európsky tarpon, či už kvôli forme tela, spôsobu lovu alebo použitej mušky. Škaredo povedané: tarpon chudobného európana.
Rýchlym pohybom plneným adrenalínu, skladám muškársky prút a ostražito pozerám na vodu. Ranné hodiny bývajú vždy najlepšie, takže mám také 3 hodinky, potom už aj tak bude také teplo že sa radšej stiahnem do chládku.
Čo potrebujeme?
Hlavne bolene vo vode a vysokú hladinu fanatizmu. Kto mi neverí, môže si to vyskúšať. Mimo perejí riek sú títo lovci extrémne ostražití a horko-ťažko sa nechajú okabátiť. Na jazerách je to na muškárku priam nemožné. Jediné miesto, kde na nejakom jazere viem o dobrom zážitku, je maďarský Balaton, kde na obrovských plážach lovia v neraz 100-200 členných skupinách! A krása lovu na takejto vode je zabrodenie alebo použitie belly boatu, hľadanie aktívne loviacej ryby okolo nás. Sem treba dodať historku, keď ma kamarát zobral na „boleňovačku“. Ani meter od našich nôh naháňali rybky, pričom my sme vyhoreli ako kométy. Došli sme s veľkými očakávaniami a odišli bez ťuknutia. Toto pre niektorých znamená totálny ústup, a pre niektorých „robotu“ na vylepšenie techniky, teórie a ulovenie tej ryby, ktorá nám nedáva spať.
Balaton je jazero akoby stvorené na brodenie za boleňmi. Obrovské pláže, plytká a teplá voda. Byť v pravý čas na pravom mieste znamená prekrásny zážitok. Na Slovensku o takomto jazere neviem, zase na našich riekach podobné pláže nájdeme všade. A kde sú pláže sú aj bolene, či už Malý Dunaj, Dunaj, Váh, Nitra, Ipeľ či Hron.
Štastné číslo 7
Na lov boleňa sú lepšie dlhšie prúty, a to z dôvodu vzdialenosti, na ktorú potrebujeme nahodiť. Existuje len málo miest, kde túto rybu ulovíme kratšími hodmi. Zase, je dobré začať práve na týchto miestach, už kvôli úspešnosti. Ako univerzál by som radil niečo v AFTMA 7 a v dĺžke 280 cm, medium-fast (stredne rýchle), alebo ultrafast (veľmi rýchle). Pri týchto prútoch vieme použiť aj mokré mušky, ale aj popper, či ťažší strímer. Možnosť ulovenia väčšej ryby je vo vzduchu vždy. Keď máme možnosť, vyberme rýchly prút, s ktorým dokážeme ďalej nahodiť. Dvadsať a viac metrov je často optimum, takže pri love tejto ryby sa ukáže aj naše umenie dlhých hodov.
Stačí len jedna šnúra?
Na toto je odpoveď jasná: nie. Pri muškárení je krásne práve to, že dokážeme využiť možnosti šnúr. Ideálne bude plávajúce WF -ko a intermediálna šnúra, aby sme nemuseli dávať záťaž do tela mušky, alebo pri troške vetra vedeli lepšie kontrolovať šnúru vo vzduchu. Takto ozbrojení dokážeme v 90 % pokryť aktuálne možnosti. Použitie „strelnej hlavy“ (pre dosahovanie väčších vzdialeností) možno má niečo do seba, lenže zháňať len kvôli tomu niečo extra, alebo skracovať snúru vyššej AFTMA, sa podľa môjho názoru neoplatí.
„Muchy“ áno alebo ani nie?
Mušky sa menia podľa vody a podľa rybára a nenájdeme ani jedného „žolíka“. Pre mňa sú najlepšie strímre, pričom mokré mušky fungujú takisto. Na jar stačia aj menšie, kým počas leta už bolene hľadajú väčšie rybky. Základnou farbou je biela, chartreuse (krikľavozelená) a čierna. Biela a chartreuse funguje najlepšie, keď je voda trošku prikalená a ryby vidia zle, kým tmavšie farby ako je čierna dokáže spraviť zázrak pri krištáľovo čistej vode. Hlavným materiálom pre tieto mušky je marabu, pero nejakého pštrosa a syntetické vlákna tzv. cactus chenille.
Vynikajúce sú aj povrchové poppery či muddler. Keď bolene vyhadzujú rybky na povrch, práve tieto dve nástrahy dokážu priniesť očakávané výsledky, a to rýchlo s prekrásnymi zábermi. Veď čo môže byť krajšie, ako keď voda priam vybuchne pod našou nástrahou? Pre záujemcov by som poradil vyhľadať na internete mušky na lov tarponov a okopírovať ich vo veľkostiach, ktoré vyhovejú nášmu boleňovi. Verte mi, fungujú všetky.
Pridávame na rýchlosti
Vedenie nástrahy je vo väčšine jednoduché. Vykonáme čo najdlhší hod, „šupneme“ prút pod pazuchu a obojručne sťahujeme nástrahu. Ako pri veľkom bratovi tarponovi, aj pri boleňovi to funguje perfektne. Zase v prípade, keď sú ryby ostražité, stačí pomalé poťahovanie bez nejakej extra rýchlosti. V tomto prípade nás záber môže prekvapiť jemnosťou. Často sa stáva, že ryba len prenasleduje nástrahu, ale nezaútočí. Čo vtedy? Ak vidíme mušku a nemáme ju príliš zaťaženú, stačí ak prestaneme sťahovať šnúru. Ryba pripláva a pokojne vezme nástrahu.
Výzva na súboj
Lov je zvyčajne hra s nervami to najmä z dôvodu lovu na videnú alebo minimálne tušenú rybu. Hádzať bezhlavo na boleňa nemá význam, snáď iba v prípade, že si chceme vylepšiť techniku hodu do diaľky.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
