Keď sa zamýšľam nad podstatou úspechu v love kaprov, vždy sa dostanem k jednej základnej myšlienke. Kaprárina je ako veľká skladačka, ktorá má mnoho rôznych častí. A podľa toho, koľko týchto častí do seba v daný okamih zapadne, tak veľmi sme, alebo naopak nie sme úspešní. Samozrejme, možno namietať fakt, že dôležité je aj ono povestné rybárske šťastie. To by som sa nikdy nesnažil vyvracať, ale určite to nie je to, na čo by som sa chcel pri svojich výpravách spoliehať. Ďaleko dôležitejšie je pre mňa ťažiť z načerpaných znalostí a skúseností, pretože len tak je možné posúvať sa ďalej.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vždy som sa snažil hľadať základný dôvod úspechu rôznych lovcov a premýšľať nad tým, prečo slávili úspech na rozdiel od ostatných rybárov, ktorí v tom čase na danom revíri lovili tiež. A to ma nakoniec doviedlo k tomu, čím sa pri svojom love riadim. Vyhnúť sa zabehnutým stereotypom. Na prechytávaných vodách to platí dvojnásobne a samotný vývoj v kaprárine to s istotou potvrdzuje. Každá efektívna metóda lovu, ktorá sa stala zaužívanou, postupne úplne stratila na úspešnosti. Kapor vždy bol a bude len zviera, ale je schopný sa rovnako ako ostatné živé tvory prispôsobovať. Toto inštinktívne správanie je v ňom nezmazateľne zakódované a je len na nás lovcoch, aby sme ho boli schopní úspešne prekabátiť. V praxi to potom znamená to, že sa vždy snažím postupovať nasledovne. Pred výpravou na doteraz pre mňa neznámu lokalitu tak vždy zo všetkého najskôr zisťujem všetky dostupné informácie. Ktoré miesta sú úspešné, aké nástrahy, nadväzce a vôbec – snažím si dať dohromady všetko o tom, ako sa tu najčastejšie loví. Na základe týchto zistených informácií sa snažím viac či menej o opačný prístup. Samozrejme, nie je dobre sa toho držať až príliš doslova, ale aspoň mierne rozdielny prístup k lovu spravidla prináša úspech. V nasledujúcich riadkoch sa s vami podelím o niekoľko tipov z praxe, na ktorých vám ozrejmím základné chápanie tejto stratégie.
Voľba miesta
Je jednou zo základných vecí. Loviť kapry tam, kde nie sú, je stratou času a úspech je vecou skôr náhody, než výsledkom premysleného plánu. Lokalizácia rýb je niekedy pomerne zložitá činnosť, ale tým sa zaoberať nechcem. Pozrime sa na to skôr všeobecne. Ak podľa dostupných informácií zistíte, ktoré miesta sú alebo v minulosti boli pravidelne úspešné, skúste sa skôr zamyslieť, prečo to tak je alebo bolo. Ak sú ale všeobecne známe ako miesta dobré, bývajú veľmi často navštevované a kvôli veľkému tlaku tak vždy skôr alebo neskôr „vyhasnú“. Ryby ich prestanú pravidelne navštevovať alebo sa v ich okolí správajú veľmi opatrne, čo nám výrazne sťažuje ich ulovenie. Kapry inštinktívne vyhľadávajú miesta, kde majú dostatok pokoja a kde im hrozí minimálne nebezpečenstvo. Hoci sa to nezdá, také miesta nájdete aj na menších prechytávaných vodách. Jednoducho, choďte chytať tam, kde by nikto iný nechytal. Či už to bude miesto so sťaženým prístupom k vode, alebo miesta ďaleko od všetkých ostatných. Niekedy to naopak môžu byť miesta, kam rybári nechodia z toho dôvodu, že sú tu rušení inými využívateľmi vodných plôch, ako napríklad pláže, prístavy atď. Tu možno očakávať, že sú kapry na prítomnosť ľudí a rozruchu zvyknuté, ale pritom sa tu cítia pomerne bezpečne, pretože sú úplne mimo tlaku zo strany rybárov. Veľmi príťažlivé pre kapry môžu byť aj príbrežné partie vôd, ktoré sú pre rybárov často nezaujímavé. Sám som ulovil niekoľko veľmi slušných rýb len niekoľko metrov od brehu. Tesne po rozmrznutí som ulovil práve vďaka správnej voľbe miesta druhú najväčšiu rybu jedného veľmi prechytávaného revíru. Rozhodol som sa zvoliť miesto, ktoré je v tesnej blízkosti prístupovej cesty a kaprári ho takmer vôbec nenavštevujú, pretože by tu boli až príliš na očiach. Z tejto skutočnosti som vychádzal, pretože som si dobre uvedomoval, že sa tu kapry budú cítiť oveľa bezpečnejšie ako na miestach, kde sa o ich ulovenie snažia po väčšinu roka kaprári a boli na týchto miestach už viackrát ulovené. Miesto bolo navyše pomerne dosť plytké. O mesiac neskôr sa mi podarilo chytiť aj najväčšiu rybu tejto vody. Tentoraz v tesnej blízkosti brehu, v hĺbke necelý meter, a to navyše v čase tesne popoludní. Po dvoch dňoch bez kontaktu s kaprom som sa rozhodol presťahovať na miesto, kde som svoje montáže položil do tesnej blízkosti zarasteného brehu a už po dvoch hodinách som mal na podložke veľkého lysca.
Voľba doby lovu
Tento faktor sa úplne jasne riadi rybárskym tlakom, ktorého využitie je pre úspech tiež dosť dôležité. Všeobecne sa vždy šanca na ulovenie veľkej ryby zvyšuje vtedy, keď je pri vode čo najmenší rozruch. Na mnohých revíroch to môže byť z hľadiska takmer nulového rybárskeho tlaku noc. Ak sú kapry pod veľkým tlakom počas dňa, zákonite sa cítia výrazne bezpečnejšie v noci, kedy je pri vode väčší pokoj. Poznám ale aj revíry, kde to funguje práve naopak. Mnoho kaprárov jazdí k vode po práci len na noc a ráno opäť miesta opúšťajú. Naopak, v priebehu dňa je pri vode takmer úplný pokoj. To, samozrejme, kapry veľmi dobre vnímajú a inštinktívne sa kŕmia skôr cez deň. Na týchto vodách sa tak uloví viac veľkých rýb za svetla a najčastejšie potom v dopoludňajších hodinách, kedy skúsené ryby prichádzajú na lovné miesta s úplným pokojom dozbierať krmivo, ktoré tu z noci zostalo. Ak teda budete loviť na revíri v inej dobe ako väčšina ľudí, určite urobíte pre svoj úspech výrazne viac.
Voľba krmiva
Ak aj ide o menej podstatný aspekt úspechu, ako dva vyššie spomínané, stále je veľmi dôležitý. Nechcem tu rozoberať to, ktoré boilies je to najlepšie alebo tak podobne. Opäť vám skôr všeobecne priblížim pár tipov. Opäť tu platí, že je dobré vychádzať z načerpaných znalostí o revíri. Na každej vode vždy existujú úspešnejšie a menej úspešné návnady. Preto je ideálne zistiť si, na čo loví väčšina rybárov, a pokúsiť sa nadužívanému typu návnady vyhnúť. Ďalšou veľmi dôležitou vecou je to, aké veľké návnady väčšina rybárov používa. Najčastejšie sú to návnady veľkosti 20 – 24 mm. A tu sa naskytá možnosť, ako to využiť. Samotná odlišnosť veľkosti nami použitej návnady voči väčšine ostatných, s ktorými sa kapry na revíre stretávajú, je veľká výhoda. Menšie alebo naopak výrazne väčšie návnady na ne nebudú pôsobiť tak nebezpečne ako tie, s ktorými sa stretávajú každý deň. Je to úplne logické, pretože kapry si spoja s nebezpečenstvom oveľa jednoduchšie to, s čím sa stretávajú najčastejšie. Ak to dovoľujú okolnosti, osobne radšej volím menšie návnady. A to z prostého dôvodu –jednoduchšieho budovania dôvery kaprov. Malých guľôčok je vždy výrazne väčšie množstvo oproti hmotnosti ako veľkých. Vychádzam z toho, že ak príde kapor na kŕmne miesto, najskôr zbiera guľôčky s veľkou opatrnosťou, ale s každou ďalšou, ktorú strávi bez toho, aby sa chytil, klesá logicky jeho ostražitosť. A rozdielnosť nemusí byť práve len vo veľkosti. Na rieke vo Francúzsku som raz v letnom období bol takmer týždeň bez záberu. Všeobecne úspešné veľké návnady však prijímali iba nenásytné sumce a veľké jalce. Rozhodol som sa teda dva dni pred koncom výpravy urobiť úplný opak a potom, čo tieto nenásytné ryby miesta vyčistili, som zakŕmil len návnadami veľkosti 18 mm, ktoré som si so sebou vzal „pre strýčka príhodu“. Ešte v ten večer som ulovil dva kapry a nasledujúci večer sa stala jedna 18 mm guľôčka osudná veľkému vytretému lyscovi.
Voľba nástrahy
S voľbou nástrahy je to v zásade podobné ako s voľbou návnady. Skôr by som sa zameral na jej samotnú prezentáciu. Vždy sa treba snažiť kaprovi predložiť ju inak, ako to robí väčšina ostatných rybárov. Opäť teda vychádzajme z načerpaných znalostí o revíri. Uvediem to na jednom príklade. V posledných rokoch sa výrazne rozšírilo používanie prezentácie na tzv. „panáčika“. Aj ja som ju nejaký čas s úspechom používal a podarilo sa mi tak uloviť nejednu krásnu rybu. Ale tým, ako sa z tejto prezentácie stala takmer módna záležitosť, prestalo sa mi páčiť používať to, čo väčšina ostatných. A to aj napriek tomu, že som bol s touto prezentáciou stále úspešný. Prečo ale bola táto prezentácia úspešná aj na veľké ryby? Jednoducho preto, že táto nástraha je výrazne ľahšia ako všetky ostatné voľné návnady. Na nadväzci sa tak správa výrazne prirodzenejšie ako jedna ťažká guľôčka. A čo viac, ak ju kapor nasaje s vynaložením rovnakého úsilia ako voľné návnady, tak mu táto odľahčená nástraha „vletí“ ďaleko rýchlejšie a hlavne hlbšie do ústnej dutiny, čo výrazne zvýši šancu na dobré zaseknutie háčika. To sa dá ale dosiahnuť aj inak, bez použitia jednej potápajúcej a jednej plávajúcej guľôčky na vlase. Nástraha bude navyše takmer na nerozoznanie od voľných návnad okolo. Jednoducho som si zo zvyšku cesta, pridaním korkovej drviny, vyrobil neutrálne vyvážené nástrahy, ktoré pôsobili úplne dôveryhodne voči voľným návnadám, ale stále mali vyššie popisovanú výhodu prezentácie „na panáčika“. Táto pre ryby neopozeraná prezentácia mi priniesla niekoľko pekných rýb z vôd, kde sa stal „panáčik“ príliš používanou prezentáciou.
Voľba montáže
Základom je, aby bola montáž vždy perfektne funkčná. To je alfou a omegou úspechu. Už sa vám určite stalo, že sa ryby na vašom mieste kŕmili, ale záber nie a nie prísť? Jednoducho, boli schopné vašu montáž buď ľahko odhaliť, alebo sa jej ľahko zbaviť. To môže byť spôsobené buď jej zlým zostavením, alebo naopak tým, že hoci je montáž perfektne funkčná, kapry sa jej dokážu bez problémov zbaviť, pretože sa s podobným typom stretávajú až veľmi často. Je dobré opäť nazhromaždiť čo najviac informácií, aké nadväzce väčšina lovcov používa, a na základe toho to urobiť jednoducho inak. V tomto prípade sa zamerajme na jednu z najjednoduchšie ovplyvniteľných vecí – dĺžku nadväzca. V globále je najčastejšie používaná dĺžka nadväzca 20 – 25cm. Ak to opäť okolnosti dovoľujú, vždy radšej nasadzujem nadväzce čo najkratšie. Prečo? Skúsené ryby, ktoré sú pod veľkým rybárskym tlakom, sa po určitej dobe naučia nadväzca zbavovať bez toho, aby sa chytili. Ak im ale dáme do cesty niečo, s čím sa doposiaľ pravdepodobne nestretli, vytvoríme tak pre nich pascu, z ktorej uniknú len veľmi ťažko. Kvôli výrazne kratšej dĺžke nadväzca majú tak oveľa menej priestoru ho vypudiť z papuľky. Jedného letného dňa som mal možnosť loviť s hlavou firmy Carp ‚R‘ Us, Rayom-Dale Smithom na jednej prechytávanej zväzovej vode. Ryby sú tu pod stálym rybárskym tlakom a sú veľmi obozretné. Rozhodli sme sa teda k voľbe nadväzcov pristupovať s rozvahou. Základná otázka znela: aké dlhé nadväzce tu používa väčšina rybárov? Skôr dlhšie zo stužených šnúrok alebo polotuhé kombinované. Voľba tak bola úplne jasná. Čo najkratšie kombinované nadväzce. Táto pasca zafungovala úplne perfektne a iba za 24 hodín lovu sa na breh pozrelo niekoľko rýb, vrátane jedného veľkého šupináča. Žiadna z rýb nebola schopná sa nadväzca zbaviť a skončili bezpečne v sieti podberáka.
Na záver by som chcel povedať, že každý revír má vždy svoje špecifiká a každý veľký kapor tiež. Snažil som sa vám hlavne odovzdať onú základnú myšlienku, ktorá je podľa mňa cestou k úspechu. Mnou uvedené príklady sú len zlomok toho, čo všetko by sa dalo do tohto článku napísať. Existuje nespočetné množstvo ďalších príkladov. Vydalo by toho na celú knihu, ale to naozaj nebol môj zámer. Snáď vám tento článok pomôže na vašej ceste za vysnívaným úlovkom. Majte stále na pamäti, že základom všetkého je mať oči stále otvorené a snažiť sa byť o krok pred ostatnými. Robiť veci inak sa naozaj vypláca...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
