Bola streda ráno. Zavčasu som vstával a zobudil som sa do hustej hmly. Takej hustej, že bolo vidieť maximálne na 50 metrov. Ostal som leňošiť v bivaku, lebo som celú noc zle spal. Po chvíľke bdelosti ma prebral parádny záber a udicu mi bralo niečo do vody. Sedel som a čakal, kam si to kapor zamieri, keďže v člne s ním už toho veľa nenamanévrujem. Zamieril si to rovno do potopeného stromu na druhej strane, ktorý siaha až 15 metrov od brehu.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Striedavý úspech v mokrom
Dotiahol som cievku na kosť a pomaly cúval dozadu. Palica dostala pekne zabrať a ohnutá bola na maximum. Nedal som mu ani centimeter a oplatilo sa mi to. Po chvíľke som mohol sadnúť do člna a zdolával rybu už na voľnej vode. Trvalo aj pol hodiny, kým som mohol chytiť do rúk podberák. Bojovník mal 17,80 kg. Krásna ryba... Boj to bol fakt úžasný! Spravili sme zopár fotiek, no nebol to už taký boj ako s tými „obrami“, ktoré som lapil predtým. Fotenie bola zrazu hračka. Šup s ním späť do vody a znova vyviezť! Pred obedom sa dostavil ďalší záber. Tentokrát z miesta, ktoré som našiel včera. Scenár sa opakoval a kapor zas uviazol v prekážkach. Rozhodol som sa okúpať a potopiť sa za ním, že hádam ho odtiaľ dostanem. Opak bol pravdou. Keď som sa už konečne cez konáre dostal až k nemu, zbadal som ho. Aj on zbadal mňa, mykol hlavou a kapor približne s hmotnosťou 20 kg bol fuč. Odtrhol nadväzcovú šnúrku... Nahnevaný som sa vyškriabal na čln a išiel sa osušiť na breh. Po výdatnej večeri som si išiel pre stoličku na lovné miesto, že si pozrieme s Radkom konečne nejaký film. Chytil som stoličku do rúk a ihneď som musel chytiť aj udicu. Ďalší záber a zas v stromoch. Opäť som sa potápal, ale tentokrát som vyhral ja. Unavený a mokrý som sa mohol aspoň pochváliť so šupináčom s hmotnosťou 16,30 kg. Osušil som sa, vyviezol a dostal som ešte jeden záber. Nanešťastie sa ryba vypla. O polnoci prišla silná búrka, tak som čakal, čo nám prinesie.
„Svetelná hudba“, ale záber žiadny...
Ráno som sa zobudil do chladnejšieho počasia. Bolo zamračené a ja som mal obrovské tušenie, že mi to prinesie zas nejakú peknú rybu. Celý deň som sa od udíc ani nepohol, aby som mal čo najväčšiu šancu rybu zdolať. Škoda len, že záberu som sa v ten deň nedočkal. Celý deň až do jednej hodiny v noci boli moje signalizátory úplne hluché. A potom to začalo. Svetelná hudba, jemne poťahovanie, povoľovanie montáží na všetkých mojich paliciach, ale žiadny záber, čo by sa dal označiť za záber. Takto to trvalo do štvrtej rána a ja som nemohol zaspať v nádeji, že to príde. No neprišlo.
V piatok ráno bolo krásne slnečno. Za celý deň sa nedostavil žiadny záber, ale zato som si spravil prieskum miest, našiel nové miesto na lov, poprevážal všetky udice a, samozrejme, urobil osobnú hygienu od sprchy až po holenie. Po obede som sa išiel porozprávať s Rodom Hutchinsonom, o ktorom som vedel, že loví v tomto termíne tiež niekde na tomto jazere. Na moje prekvapenie som sa tam zdržal takmer hodinu. Bol veľmi priateľský a zhovorčivý. Spravili sme si fotky a pobral som sa na svoje lovné miesto.
Týždeň rybačky je za mnou
Nadišla sobota, za mnou bol už týždeň úžasnej rybačky a ešte jeden týždeň mám pred sebou. Už deň dopredu sme mali hlásenú zmenu počasia, že príde ochladenie, búrky a dážď. Ochladilo sa na 20 °C a vládlo prehánkové počasie. Takto to vraj má byť až do pondelka. V noci to prišlo. Stretli sa nad nami dve silné búrky, lialo a blýskalo sa do štvrtej do rána, potom už iba dážď a zamračené. O pol deviatej ráno ma do nepriazne počasia vytiahla dlhá forma riadkača s hmotnosťou 12,80 kg a do večera som už žiadny záber nedostal.
Druhý deň ráno som sa budil na signalizátor, ktorý hlásil zaber, ale opakovala sa smola a ostal v potopených stromoch. Poobede ma napadla finta z riečneho lovu a pomocou fľašky, gumičky a šnúry som vzduchom previedol vlasec až na druhú stranu, kde som osadil montáž do svahu medzi stromy. Malo by to fungovať tak, že vlasec po zábere prereže gumu, následne povolí udicu, mne signalizuje záber a kapor by mal zmätene ostať stáť alebo zísť na voľnú vodu. Žiaľ, ani po dvoch dňoch čakania na tento systém záber nedostávam, tak som to zrušil. Ale predbieham, pekne po poriadku.
Vydarilo sa – dvaja šupinatí bojovníci
V pondelok o štvrtej ráno ma zobudil poriadny záber a udicu mi ťahalo do vody, keďže mám cievky dotiahnuté takmer na kosť. Po záseku sa mi rybu podarilo dostať z prekážok a mohol som si sadnúť do člna. Zdolávanie bolo dlhé a na udici mi ostal riadny šupinatý bojovník s hmotnosťou 15,40 kg. Udicu som v tichosti vyviezol a tíško dúfal, že to nebol posledný záber z tohto miesta, ktoré ostalo tri dni „hluché“, čo sa mi nevidelo, keďže som mal dovtedy odtiaľ každý deň aspoň jeden záber. Oplatilo sa a už ráno o deviatej som na tú istú palicu zdolával ďalšieho šupináča s hmotnosťou 8,50 kg. Bol som šťastný a mohol sa fotiť s dvoma krásavcami. Cez deň bolo krásne slnečno, bezvetrie a popri opaľovaní som rozmýšľal o stratégii pre dve udice, ktoré už oddychujú 4 dni bez pohnutia swingra. Večer som ich previezol, zmenil miesta a hĺbky, rozkŕmil a čakal na noc, čo sa bude diať. Na začiatku výpravy ryby brali iba cez deň, až na hneď prvú a najťažšiu rybu, ktorá sa prišla napapať nad ránom. O pol jednej v noci sa dostavil záber na druhú udicu, ale kým som sa k nej dostal, kapor sa odháčkoval v najbližšom strome. Musel som nanovo naviazať nadväzec, vyviezol a uložil som sa spať.
Aj trochu leňošenia dobre padne
V utorok som sa zobudil do slnečného rána. Nechcelo sa mi vstávať, tak som ostal leňošiť v bivaku. Pred obedom ma ale vyrušil záber a približne po pol hodinke som sa mohol fotiť s krásnym lyscom s hmotnosťou 24,50 kg. Bol vychudnutý a evidentne aj po trení. Pri boji s ním som prišiel k zraneniu - pri vymotávaní zo stromov a pri snahe kapra dostať na voľnú vodu som si rozrezal prst až do kosti. Samozrejme, nevadilo mi to, stálo to za to!
Streda. Celý deň sa niesol v duchu neďalekého odchodu domov, tak som chcel ešte posledný raz niečo vymyslieť na tých šupinatých šibalov. Poprevážal som všetky udice, rozkŕmil lovné miesta a v duchu som si prial chytiť ešte nejaké krásne ryby. Ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť. Večer sa mi podarilo zdolať bojovného šupináča s hmotnosťou 10,70 kg. Aktivita rýb bola na hladine akosi nezvyčajne vysoká a aj napriek predpovedi počasia som mal tušenie, že príde búrka alebo dážď. Radek sa mi posmieval a neveril mi. V noci som sa prehadzoval a veľmi zle som spal. O piatej ráno ma vytiahol zo spacáka záber a vybehol som iba v trenírkach a tričku. Po dobrej polhodine boja v člne mi bola poriadna zima, ale podobral som lysca s hmotnosťou rovných 21 kg - ďalšia pekná ryba na fotenie. Bol to riadny bojovník. Stále sa držal pri dne a nedal mi zadarmo ani meter. Ľahol som si naspäť do už studenej postele a snažil sa zohriať.
Žeby HOT SPOT?
Ráno vyšla moja predpoveď. Začalo liať, blýskať sa. Radek sa istotne dosmial. Ja som mal pravdu a dobré tušenie! Keď prestalo pršať, urobili sme si kávu a raňajky. Pri nich nás vyrušil záber z toho istého miesta ako nadránom a zas som si mohol poťažkať veľkého šupináča 23,30 kg. Je to na neuverenie. Vyviezol som a ani nie do hodiny zas záber na rovnakú udicu. Asi som im tam urobil HOT SPOT, inak si to neviem vysvetliť, keďže všetky ostatné udice mlčali. Tohto kapra sa mi nepodarilo zdolať, bol to šupináč cca do 20 kg. Ostal zaparkovaný v konároch a čakal na mňa, kým si preňho prídem. Ako som ho vymotával, nečakane vyštartoval a oslobodil sa z háčika. Bol som z toho smutný, lebo tieto chvíle s takými krásnymi rybami sa podaria len veľmi zriedka, ak vôbec niekedy v živote rybára. Kochal som sa fotkami a prírodou, ktorá tu je, a rozmýšľal, či ešte niekedy budem mať také šťastie ako počas tejto výpravy, nehovoriac o tomto poslednom dni.
Užívam si posledné krásne chvíle
Večer presne o siedmej som si narovnal swinger na udici, dal som ho trošku nižšie a v tom sa prilepil k palici, až som sa zľakol. Zobral som bez rozmýšľania udicu do rúk a preťahoval sa s rybou, aby mi nevošla do stromov. Po chvíli sa mi podarilo dostať rybu na voľnú vodu a boj sa mohol začať. Bol to naozaj dlhý a super boj. Prešiel so mnou asi dvesto metrov člnom, ale podarilo sa mi ho zdolať a tešil som sa tretej rybe za jeden deň, ktorá mala nad 20 kilogramov. Bol to ďalší šupináč s hmotnosťou 20,60 kg. Môže byť pre kaprára niečo krajšie ako tento deň? Keby mi niekto rozprával, že je to možné, asi by som mu neveril!
Piatok bol už v znamení pomalého balenia a prípravy na sobotnú dlhú cestu domov. Cez deň sa nič zaujímavé neudialo a večer som mal nenápadný záber, na ktorý som nestihol zareagovať. V sobotu sme rýchlo zbalili posledné veci a už o pol jedenástej sme uvoľnili lovné miesta ďalším rybárom. Dal som si sprchu, oholil som sa a pokúsil sa o dohodnutie nejakého termínu. Pascal nám oznámil, že rok 2012 je úplne plný, čiže termín nebude a že sa nám ozve až na rok 2013. Ostáva nám dúfať, že to tak bude. Ale sú aj iné vody, ktoré sú tiež také krásne a isto v nich žijú pekné ryby. Tak len si niečo naplánovať, odhodlať sa a ísť. Inak to nejde a ryby sa chytajú iba pri vode, nie doma pri televízore.
Musíte si veriť
Nakoniec už iba malé zhrnutie a poďakovanie. Za celú výpravu som minul 20 kg partiklu, 10 kg rôznych peliet, 4 kg tigrieho orecha a cca 6 kg boilies. Viem, že je to veľmi málo, ale taká bola stratégia, ktorej som sa držal a neuveriteľne mi to vychádzalo, tak načo ju meniť. Aj keď som jedno lovné miesto kŕmil výdatnejšie, nemal som z neho ani len jeden záber. Mal som 22 záberov a podarilo sa mi zdolať 12 rýb s celkovou hmotnosťou 231,70 kg. Je to až neuveriteľný priemer. Poďakovať sa chcem Petrovi, ktorý mi dal dôveru a jeho miesto posunul mne a môjmu bratovi Tomášovi, ktorý, kým som ja oddychoval a rybárčil, ťahal firmu sám. A ešte jedna rada – svojmu miestu, krmivu a počínaniu musíte vždy veriť. Akonáhle začnete o niečom pochybovať, môže sa rýchlo stať, že sa vám prestane dariť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
