Rybolov v našich končinách naberá nový smer. Už to nie je len o love nasádzaného kapra, šťuky, alebo inej, umelo dochovanej ryby. Stále viac je takých, čo sa zameriavajú na riečny rybolov a tešia sa z každej zdolanej rybky. Druhová rozmanitosť rýb v riekach je veľká a dosť často sa stáva, že sa uloví aj ryba, ktorú rybár nepozná. Vtedy sa ku slovu dostáva vševediaci internet. Ryba sa odfotí, veď mobil s foťákom má už každý, fotka sa zavesí na web a vždy sa nájde niekto, kto poradí...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Keď som ako chalan, spolu s kamarátmi, trávil voľné chvíle s udicou v ruke na brehu neveľkej riečky, ktorá doslova pretekala popred náš dom, som zakaždým chcel vedieť aká ryba sa mi vlastne na udicu zavesila. Spoločnými silami sme sa snažili určiť každú jednu a dosť často to pre nás bola veľmi náročná úloha. Pomáhali sme si rôznymi atlasmi a knižkami o rybách, v ktorých boli, od reality dosť odlišné kresby, alebo v tom lepšom prípade fotografie rýb. Podľa nich sme sa snažili zistiť o akú rybu vlastne ide, neraz sme sa kvôli tomu aj hádali, ale väčšinou sa nám podarilo určiť totožnosť nášho úlovku.
Takto sme sa vlastne učili rozoznávať naše ryby. Samozrejme, najviac problémov nám spôsobovali ryby, ktoré si boli veľmi podobné, ale časom sme sa naučili, na ktoré znaky sa máme zamerať a spoľahlivo sme dokázali určiť druh ulovenej ryby. Keďže v spomínanej riečke bola druhová rozmanitosť rýb veľká, zoznámili sme sa s väčšinou u nás žijúcich nížinných druhov rýb. Dokonca sme istý čas súťažili, kto chytí najviac druhov rýb. Už sa nepamätám, ako tá súťaž vlastne dopadla, ale jedno viem isto: naučili sme sa rozpoznávať jednotlivé ryby a zostalo nám to dodnes.
JALEC TMAVÝ
Jalec tmavý je podľa mňa najkrajším jalcom žijúcim v našich vodách. Trochu predbieham, keď píšem o tejto rybe skôr, ako som ju porovnal s ostatnými jalcami, ale na svedomí to má druhá ryba, o ktorej dnes bude reč – plotica lesklá. Je to ryba, na ktorú som tak trochu pozabudol pri opise plotice červenookej. Tieto dve ryby sú si dosť podobné, aj keď ten, kto ich pozná, si ich nemôže mýliť. )
Vráťme sa však k jalcovi. Priznám sa, že túto rybu som vždy obdivoval. Mal som možnosť tieto ryby sledovať v priezračnej vode. Ich krvavo červené plutvy v žiari slnka doslova svietili a ich majestátnosť počas plávania z nich až vyžarovala. Preto niet divu, že tieto ryby už niekoľko storočí chovajú ako okrasné ryby v záhradných jazierkach a dokonca vyšľachtili ich zlatú, oranžovo sfarbenú formu.
Istý čas som sa snažil tieto ryby loviť cielene, ale bez dajakého veľkého úspechu. Vždy to bolo len náhodné stretnutie pri love iných rýb. Len raz sa mi podarilo tieto ryby nalákať a sústrediť na jedno miesto a v ten deň som ich v priebehu dvoch hodín zdolal deväť, takmer kilových. V tom okamihu som bol presvedčený, že som konečne prišiel na to, ako na ne. Rozčarovanie prišlo hneď pri ďalšom pokuse, keď sa mi podarilo zdolať len jediného popri množstve iných rýb. Pritom som použil presne tú istú taktiku, aj krmivo ako predtým, ale asi bola iná konštelácia hviezd a jednoducho sa k prestretému stolu nedostavili.
Doma je vo všetkých vrstvách vodného stĺpca.
Jalec tmavý má vretenovité, z bokov mierne sploštené telo, ktoré je pokryté pomerne drobnými striebrolesklými šupinami, ktoré s pribúdajúcim vekom ryby získavajú medený odlesk. Má zo všetkých jalcov najdrobnejšie šupiny. Je to aj najspoľahlivejší rozlišovací znak u mladých jedincov, podľa ktorého túto rybu najľahšie odlíšime od iných jalcov, ale aj od červenice.
Plutvy má tmavočervené, hlavne párové, čiže prsné a brušné, ale aj ritnú plutvu. Chvostová a chrbtová plutva sú trochu tmavšie – šedo-červené. Pochopiteľne, sfarbenie plutiev, ale aj celej ryby, závisí od miesta jej výskytu, ale aj ročného obdobia. V zime sú ryby viditeľne bledšie, akurát u väčších rýb sa trochu zvýrazní medený odlesk šupín. Oči má žlté s drobnými čiernymi bodkami. Ústa sú priame, pomerne veľké. Brucho jalca tmavého je na dotyk mäkké, podobne ako u ostatných jalcov. Je to znak toho, že sa v čase hojnosti dokážu doslova napratať.
Ak sa ocitne na háčiku, bojuje o svoj život trhanými pohybmi a občasnými výpadmi a jeho zdolávanie je celkom slušný zážitok. Prirodzene, čím väčšia ryba, tým viac sa tento zážitok znásobuje. Nie je vzácnosťou uloviť aj viac ako 2 kg vážiacu rybu. Najväčšie šance na ulovenie takého veľkého jalca tmavého máme vo väčších tokoch, napríklad v Dunaji, ale aj vo Váhu. Najčastejšie sa však lovia jedince do 1 kg. Je to ryba, ktorá je doma vo všetkých vrstvách vodného stĺpca.
Občas ju nájdeme tesne pod hladinou, kde zbiera náletový hmyz a inokedy zas tesne pri dne. Preto nie je jednoduché loviť túto rybu cielene. Raz ju spoľahlivo lovíme na mušku, inokedy je najúčinnejší feeder, alebo plávaná, ale občas zaberie aj pri ľahkej prívlači.
PLOTICA LESKLÁ
Keď sa povie plotica, väčšina z nás si predstaví neveľkú rybku, vhodnú tak akurát ako nástraha na dravce. Niečo iné však predstavuje, ak ku plotici pridáme aj slovko lesklá. To už je reč o nádhernej a pre mnohých úplne neznámej rybe. Je to ryba, ktorá dosahuje celkom slušné rozmery a nie je zvláštnosťou ulovenie jedinca okolo 50 cm a hmotnosti vyše 2 kg. Ale iba tam, kde táto pomerne vzácna, ale našťastie, stále častejšie sa vyskytujúca ryba, žije.
Osobne som o tejto rybe veľmi dlho vedel len z literatúry a nemal najmenšej potuchy, kde by som ju mohol uloviť. Vedel som, že sa v pomerne hojnom počte vyskytuje v Dunaji, ale dlho som nemal to šťastie, stretnúť sa s ňou naživo. Najčastejšie sa táto ryba ocitne na háčiku v chladnejších mesiacoch roka, čiže od jesene do jari, ale už pár rokov som ju ulovil aj v lete. Je to nesporný znak toho, že sa táto ryba začína vyskytovať vo väčšom počte a nielen v Dunaji, ale napríklad aj vo Váhu, či Hrone. Alebo že by to bolo tým, že som sa naučil loviť ryby v prúdiacich úsekoch riek, v ktorých je táto ryba doma?
Už nielen v Dunaji
Isté je, že najväčšie jedince sa lovia v zimných mesiacoch, keď ostatné ryby nehýria takou aktivitou ako počas teplých mesiacov roka. Aj svoju prvú ploticu lesklú som ulovil v priebehu zimnej rybačky. Nebol to žiaden obor, mala niečo vyše 25 cm, ale bola to nádherná ryba. Odvtedy som ich chytil niekoľko desiatok a každá jedna poteší moje rybárske srdce.
Najviac ma poteší, ak ju ulovím v miestach, kde som s jej výskytom vôbec nerátal. Tak to bolo napríklad aj vo Váhu pri Piešťanoch. Prvá plotička nemala ani 20 cm, len sa mi zdala dajako príliš štíhla. Keď som sa lepšie prizrel, zbadal som nad ústami malý výrastok, akoby náznak nosa ako má podustva, alebo nosáľ a ani oči nemala oranžové. Bol to jednoznačný znak toho, že to nie je plotica červenooká, ale lesklá.
V ten deň som ulovil ešte jednu, o niečo väčšiu s výraznejšími typickými znakmi pre túto rybu a tešilo ma, že sa táto vzácna ryba začína vyskytovať aj inde ako v Dunaji. Odvtedy sme aj s kamarátmi, nielen na tomto úseku Váhu, ale aj niekoľko desiatok km vyššie proti prúdu, ulovili už pár desiatok týchto rýb rôznej veľkosti a boli medzi nimi aj krásne, veľké kusy.
Spoločenská hodnota plotice lesklej - 331,94 EUR
Plotica lesklá má vretenovité, z bokov mierne sploštené telo, pokryté pomerne veľkými, hladkými, na dotyk až klzkými, dosť pevnými, striebrolesklými šupinami. Malé jedince sú štíhle a tvarom tela skôr pripomínajú malé jalce hlavaté ako ploticu, majú však o poznanie menšie ústa. Až s pribúdajúcimi rokmi sa tvar tela mení na vyšší, hlavne u ikernačiek a pri pohľade z boku tak trochu pripomína tvar kyjaka. Úzke chvostové steblo sa postupne smerom ku hlave rozširuje.
Hlavu má táto ryba pomerne malú s polo spodnými ústami, nad ktorými je náznak „nosa“, podobne ako u podustvy a nosáľa, len je o poznanie menší. Postavenie úst a aj „nos“ sú neklamným znakom toho, že sa táto ryba zdržuje v tesnej blízkosti dna a tam si hľadá aj potravu. Oči sú žlté s drobnými čiernymi bodkami, hlavne na hornej strane oka. Plutvy sú sfarbené v odtieňoch oranžovej, až svetlo červenej, hlavne na spodnej strane tela, čiže prsné, brušné a ritná plutva. Chvostová a hlavne chrbtová plutva so o niečo tmavšie v odtieňoch oranžovo, až červeno-šedej.
Pobrušnica, čiže vnútorná stena brušnej dutiny je čierna, podobne ako má podustva, alebo karas striebristý.
V tomto verím výskumníkom, nakoľko som ju ešte nevidel a dúfam, že ani neuvidím, keďže ide o zákonom chránenú rybu a jej spoločenská hodnota je 331,94 eura, čo nie je malá suma. Aj toto môže byť dôvodom na zvýšenú pozornosť pri privlastňovaní si ulovenej ryby, hoci ide len o ploticu.
Aj keď sa z doteraz uvedeného môže zdať, že sa tieto ryby navzájom dosť líšia, predsa s tým majú viacerí rybári problém. Pomerne často si ich mýlia. Je to lákavé, vziať si takmer dve kilá vážiacu rybu, veď je to kusisko mäsa a je to len „biela“ ryba. Treba si na to dávať pozor, hlavne preto, že ide o ploticu lesklú, ktorá je považovaná za ohrozený druh a je zákonom chránená.
|
JALEC TMAVÝ |
PLOTICA LESKLÁ |
TVAR TELA |
Vretenovité, z bokov mierne sploštené, brucho na dotyk pomerne mäkké. |
Vretenovité z bokov mierne sploštené, s pribúdajúcim vekom sa zvyšuje výška tela; pomerne úzke chvostové steblo. |
ŠUPINY |
V pomere k telu drobné, striebrolesklé šupiny, s pribúdajúcim vekom získavajú medený odlesk. |
Pomerne veľké, hladké až klzké, pevné, striebrolesklé šupiny. |
HLAVA A ÚSTA |
K telu primerane veľká hlava, priame, pomerne veľké ústa. |
Relatívne malá hlava, ústa polo spodné, nad ktorými je nie veľmi výrazný „nos“. |
PLUTVY |
Plutvy na spodnej strane tela, v závislosti od miesta výskytu a ročnej doby, môžu byť tmavočervené, chvostová a hlavne chrbtová sú tmavšie, väčšinou červeno-šedé. |
Plutvy na spodnej strane tela sú oranžové, až svetločervené, chvostová a hlavne chrbtová plutva sú tmavšie v odtieňoch oranžovo-šedej. |
VÝSKYT |
Obýva všetky vrstvy vodného stĺpca, či už v prúdiacich vodách, alebo v úsekoch s miernym, až minimálnym prúdením.
Chová sa v záhradných jazierkach vo vyšľachtenej zlatej forme. |
Uprednostňuje prúdivé úseky riek s tvrdým dnom. |
|
Uloviteľný všetkými spôsobmi rybolovu. |
Lov pri dne, najúčinnejší je feeder. |
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.