Poznáte ten pocit , keď ste urobili niečo o čom ste presvedčení, že je to to najlepšie riešenie? Aj ja som bol patrične hrdý na nájdený priestor, priam hniezdočko pre štyridsať domácich vajec, ktoré som umiestnil do odľahlých odkladacích priestorov pod strechou nášho totálne preplneného Citroenu Jumper pred cestou za švédskymi šťukami. Nič sa im nemalo stať a veril som, že hrdinsky prežijú aj dŕŕŕncanie po D1 do Prahy.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚL 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 86
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Na tretí deň po návrate zo Škandinávie mi volal Juraj, od ktorého sme mali auto požičané: ,,Peter, v aute je neznesiteľný smrad a my za toho svätého nemôžeme nájsť, kde ste nechali zdochnutú rybu“. Mne vtedy svitlo. Už viem, kde sa podel obsah siedmich vajec, ktorý sme v nich nenašli po ich naklepnutí nad panvicou!
Voda studená ako šľak
,,Chalani to predsa nemôžeme Majovi urobiť,“ presviedčam mojich priateľov o jedinom možnom termíne, ktorý ako tak pripadal do úvahy, aby náš priateľ stihol aj jarnú šťukovú rybačku a aj zavadzal pri pôrode svojho prvorodeného syna Dávida. Toto sme riešili v marci keď celé Slovensko bolo zavalené snehom a my sme tajne dúfali, že prvý májový týždeň bude na švédskych jazerách teplá jar. Nebola.
Jazerá Asunden a Bjorkern boli síce po našom príchode zaliate slnkom a teplota sa cez deň vyšplhala aj na dvadsať stupňov, ale na okolitej prírode bolo vidieť, že tento priebeh počasia tu vládne veľmi krátko. Listy na stromoch boli ešte zatvorené a teplota vody meraná exaktným prstovým teplomerom bola studená ako šľak. Vôbec sme sa nečudovali, že šťuky ešte neodtrhli zimný list v kalendári a nezačali byť jarno-pažravé.
Ubytovanie v prerobenej starej hospodárskej budove bolo výborné. Moderný nábytok a obrovská spoločensko-kuchynská časť nám umožňovali robiť rybársko-chlapský neporiadok od rána do večera a napriek tomu nikto nič nehľadal, aj keď nič nebolo na miestach, kde by to naše manželky hľadali.
Šťuky sa nám neslušne vysmievali
Na rybolov nám bolo k dispozícií niekoľko tisíc hektárov vodnej plochy na jazerách Asunden a Bjorko. Hliníkové člny boli stabilné a rýchle, len šťuky sa nám vysmievali z neslušne vztýčeným prostredníkom. Našťastie nám majiteľ usadlosti už v prvý deň ukázal ukryté jazierko Herrgol hlboko v lese. Povolenie chytať na ňom mali iba hostia troch chát v usadlosti Frosvik a to sme boli aj my.
Pri obhliadke jazierka sme zastihli na odchode partiu poľských rybárov, ktorí nám zvestovali dve dôležité veci. Spojením ukazováka a palca naznačili nulový počet šťúk chytených za posledné dni vo veľkých jazerách a ďalšou správou bola informácia, že dobrú náladu im pozdvihli pstruhy v tomto viac ako desaťhektárovom jazierku, ktoré okrem veľkosti ich nadchli aj nezvyčajnou bojovnosťou.
Ukázali nám fotku v mobile, na ktorej bol veľký dúhak, ktorý vážil poľské štyri kilogramy, ale podľa môjho názoru mal maximálne slovenské tri kilá. Stačilo to však na to, aby sme vybaľovanie osobných vecí odložili do zabudnutia a po pol hodine sa vrátili opäť k jazierku, kde sme vymenili odchádzajúcu skupinku poľských rybárov.
Zdatní bojovníci
Po dvoch hodinách rybačky sme už mali chytených päť pstruhov dúhových od päťdesiat do päťdesiatosem centimetrov. Príroda okolo jazierka Hergol bola úžasná. Každý večer keď sme odchádzali autom od vody a zamierili lesnou cestičkou pre zvážanie dreva na chatu, prišlo sa s nami rozlúčiť tridsaťčlenné stádo danielov a dva žeriavy. Táto skupinka párnokopytníkov ležala bez strachu na okraji lúky a na pozdrav nám zakývala ušami. Zistil som, že žeriavy sú oveľa väčšie vtáky ako som ich poznal z obrázkov mojej detskej knižky. Jeden večer, keď som musel šoférovať bez okuliarov, lebo som si kvapku živice z borovice rozotrel po mojich čelných sklách, ukázal som prstom na žeriavy so slovami ,,Aha, chalani, pod horou sú srny.“
Každý z nás mal počas týždňovej rybačky na udici minimálne jedného dúhaka, ktorý sa nedal zastaviť a skončilo to buď odtrhnutím silónu alebo narovnaním háčikov na miniatúrnych vobleroch. No i napriek tomu, že ryby boli evidentne nasadené z umelého chovu iba pre zábavu nás rybárov a ich doráňané chvostové plutvy kazili všetky fotky pri pózovaní s úlovkom, boli to zdatní bojovníci. Sedemdesiat centimetrový pstruh na ultraľahkej udici nikdy nepatril medzi tie ryby, u ktorých ste si istí víťazstvom.
Predsa len jeden rekord
Šťuky sa nestali aktívne počas celého pobytu vo Švédsku, a preto sme im venovali ďaleko menej času ako boli predsavzatia pred cestou. Za dva dni rybolovu na veľkých jazerách sme chytili iba päť šťúk do šesťdesiat centimetrov. Zvyšok času sme boli na pstruhovom jazierku Hergol, kde sa vytiahlo štyridsaťdva pstruhov dúhovýh od päťdesiat do šesťdesiat centimetrov a tri kusy nad šesťdesiat centimetrov.
Náš kamarát Majo nám predviedol skutočne ultraľahkú prívlač a chytil osem malých ostriežov a jednu veľkú ploticu. Mne osobne urobilo najväčšiu radosť šesť úlovkov pstruha potočného od štyridsať do päťdesiatšesť centimetrov.
Rekord z minulého roku - dvestotridsať šťúk za týždeň - sa nám nepodarilo prekonať ani len náhodou, ale rekord sme si predsa len spravili. Také obrovské množstvo pstruhov nad päťdesiat centimetrov, to sa len tak nevidí, a preto sme sa mohli usmiati vrátiť späť na Slovensko i tento rok.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
