Konečne nastalo lepšie počasie a teplučko. Tak túto šancu som využil aj ja a zobral so sebou dvoch mladých rybárov na feedrovačku. Chalani Robo a Ľubo mi povedali, aby som spravil všetko pre to, aby nachytali väčšie ryby. Tak som sa rozhodol, že ich zoberiem na súkromnú vodu, kde je veľa kaprov od 50 do 70 centimetrov.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JÚL 2013
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 98
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Večer sme naložili do auta všetky potrebné veci na lov a nezabudli sme ani na krmivá a nástrahy, lebo pre troch rybárov treba podstatne viac krmiva ako pre jedného. Tak som si so sebou nabalil 10 kilogramov krmiva Method Halibut a viac druhov peliet.
Rovnaké koncové montáže
Ráno, pár minút pred svitaním, sme boli na mieste činu a začali vybaľovať potrebné veci na lov a každý z nás si vybral svoje miesto. Sedeli sme blízko seba, asi tak na 12 – 15 metrov. Chalanom som rozdal krmivo a každý z nás si z neho namiešal 3 kilogramy, do neho sme pridali ešte tekutý aktivátor, tiež s príchuťou halibut. Z namiešaného krmiva sme si vytvarovali kŕmne gule a pomocou praku zakrmovali na markerom označené miesto. Robo zakrmoval 30 metrov, Ľubo na 40 a ja na 50 metrov od brehu.
Koncové montáže sme mali všetci skoro rovnaké. Priebežné kŕmidlo, gumená zarážka, obratlík, jemná šnúrka Mivardi Super Soft a háčik Mivardi Gripper Hook veľkostí 8 a 6. Tieto háčiky sú potiahnuté teflonovou vrstvou a na dne jazera sú nenápadné. Vyrábajú sa z tenšieho drôtu, a tak sa hodia aj na lov opatrných kaprov, aj na lov s feedrovým prútom.
Pod háčik putovali pelety s priemermi 12 a 16 milimetrov. Veľmi rád používam pelety, hlavne keď sa oteplí voda, lebo sa pomaly rozpúšťajú, a tak vábia ryby. Pelety majú vysoký obsah rybacích múčok a olejov, ktoré ryby akceptujú ako zdroj potravy a ešte k tomu majú aj mierne selektívny účinok.
Proste paráda!
Ráno o piatej už leteli naše koncové montáže do vody. Každý z nás dúfal, že práve on bude mať prvý záber dňa, ale na ten sme museli čakať až dve hodiny. Kým uplynuli, každý z nás viackrát prehodil, nastražil menšie aj väčšie pelety, vyskúšali sme aj kukuričku, ale proste tie ryby úplne ignorovali naše nástrahy, alebo vôbec neboli na zakŕmenom mieste. Podľa môjho názoru tam ryby vôbec neboli, lebo som na zakŕmenom mieste nevidel žiadnu bublinku, ani žiadny iný náznak toho, že tam ryby sú a hľadajú potravu.
Chalani už boli nervózni a netrpezliví, veď predsa sem neprišli len sedieť. A práve keď sa Robo prišiel ku mne posťažovať, že neberú, začul som zvuk cievky ako sa z nej odvíja vlasec. „Robo, máš záber, bež!!!“ Konečne akcia. Robo zdolával kapra a popri tom mal aj Ľubo aj ja záber, a tak sme zdolávali všetci traja. Škoda, že na blízku nebol nikto, kto by nás takto odfotil.
Proste paráda! Videl som na nich, že si ten súboj užívajú, veď už zdolávali asi 5 minút. Teraz boli odkázaní len na vlastnú šikovnosť, lebo kapry museli aj sami podobrať podberákom, ale zvládli to v pohode, predsa sú to rybári, ktorí už nejakú tú skúsenosť majú. Chlapci zmerali kapry a odvážili, ale ja som ešte stále zdolával ďalej a cítil, že to bude väčší kapor. Môj súboj s kaprom trval asi 15 minút a poriadne som si to vychutnal. Zdolával som opatrne, aby som ani náhodou nepoškodil papuľku ryby.
To už nie je ani možné...
Konečne prišla chvíľa, keď som mal možnosť kapra podobrať a iba vtedy som videl, že je to tmavo zafarbený kapor, ktorý už žije v jazere nejaké tie roky. Na tretí pokus sa mi podarilo kapra podobrať a konečne som ho položil na podložku a mohol sa mu pozrieť do očí a na jeho krásne stavané telo. Kapor mal hmotnosť 6,80 kilogramov a po odvážení som sa s ním išiel odfotiť do vody. Potom som ho pustil na slobodu a pokojne odplával.
Nasledovali nové nahadzovania, nastraženie nových peliet, skrátka práca, ktorá patrí k lovu rýb. Chalani mi povedali, že oni mali iba menšie kapry okolo 50 centimetrov a že teraz ma chcú prekonať a majú v pláne chytiť kapra nad 10 kilogramov. Ako som ich sledoval, tak pod všetky háčiky nastražili 16-milimetrové pelety a koncové montáže putovali na zakŕmené miesta. Po pol hodinke zasa zdolávali spoločne. To už nie je ani možné, že skoro naraz majú zábery. Išiel som k nim a dával im rady, ale oni ma vôbec nepotrebovali, tak som ich nechal na pokoji, nech si užívajú zdolávanie a pomáhal som im len pri podoberaní kaprov.
Chlapci, nezúfajte!
Tieto ryby už boli väčšie, a tak som poprosil okoloidúceho rybára, aby nás spoločne odfotil. A tak máme aspoň jednu spoločnú fotku na pamiatku. Tieto ryby boli tiež opatrne zdolávané a následne pustené na slobodu. Pre Roba a Ľuboša je samozrejmá vec, že ryby púšťajú na slobodu, veď ryby sú kamaráti a robia nám radosť svojimi zábermi. Oni sa s týmto stotožnili a chytajú v tomto duchu. Som rád, že pod mojím vedením je čím ďalej tým viac mladých aj starších rybárov, ktorí pochopili, že ryby sú kamaráti a zdrojom našich krásnych pocitov pri zábere a nielen zdrojom potravy.
Pokračovali sme v love a nasledovali ďalšie a ďalšie zábery od kaprov, ktoré mali od 50 až do 60 centimetrov. Za 10-hodinový lov sme spoločne zdolali 18 kaprov, ale čo bolo zaujímavé je fakt, že ja som chytal najďalej od brehu a mal som iba 4 kapry. Chalani ma síce prechytali, ale ja som mal najväčšiu rybu dňa, lebo darmo sa snažili, nechytili kapra nad 10 kilogramov. Chlapci, nezúfajte, možno nabudúce sa vám to podarí!
Krmivo aj nástrahy fungovali na 100 %, len bolo potrebné trošičku viac čakať na prvé zábery. Už sa teším na ďalšiu spoločnú rybačku s chalanmi.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
