Teórie, teórie a znovu teórie. Koľko sa už povravelo a napísalo o love veľkých kaprov. Nekonečné debaty na rybárskych fórach, pri vode, alebo s priateľmi na pive, ktorá je tá super nástraha, alebo ideálny spôsob na ulovenie toho naj... Nakoniec príde deň, alebo pár dní pri vode a sami zistíme, že je to o niečom inom a v konečnom dôsledku je všetko tak ako má byť, alebo trošku ináč.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V tomto článku zámerne ani raz nespomeniem názov nástrah, na ktoré sme lovili, maximálne sa tu objaví slovko boilies, alebo peleta. Podstatné je skôr to, ako sme lovili a to, že sme každý urobili na vode niečo iné, je pravda. Balenie, cestu a vybaľovanie nechám do iných článkov.
Ja, Radko a Boba (štvrtý ešte len príde) sme si urobili mierne predĺžený víkend na jednej nádhernej miestnej vode na Slovensku. Idem sa teraz tváriť, že spoza trávy, alebo v noci nevidno kde sme boli? Nie, prečo aj, na rovinu poviem, že ide o VN Petrovce, alebo Gemerský Jablonec, tak to poznám ja...
Fakt, pekná voda s výskytom trofejných kaprov a sumcov. Naše ciele boli jasné: uloviť čo najväčšiu rybu, no dobre, tak nejakú peknú rybu, alebo teda dosiahnuť aspoň nejaký záber. Poznáte to, najprv veľké oči, potom menšie a nakoniec aspoň žmurkáme...
Ako sme na to išli
Tu by sa patrilo v krátkosti spomenúť počasie. Tlak bol ustálený, cez deň bolo veľmi teplo a nočný chládok bol vykúpením. Voda teplá ako polievka. Či to bol ideál, posúdite nakoniec sami...
Ja volím miesto v užšej časti s prekážkami pred sebou. Radko sa ukladá po mojej pravej ruke, kde má tiež prekážky pred sebou, ale aj slušné tŕstie pri brehu no a Bobka, aj keď chce byť blízko nás, ostáva jej miesto trochu bokom, kde má malý ostrovček a z úzkeho miesta voda prechádza do širšej plochy. Nezvyknem podceňovať, alebo zatracovať ženy na rybách, ale sánka dole, Boba, tých pár nocí spať sama pri udiciach a bez bivaku, si riadny gangster...
V systéme kŕmenia sa trochu líšime. Ja volím jedno lovné miesto s plošným kŕmením s väčším množstvom boilies, ktoré nezvýrazňujem. Radko rozdeľuje udice, jednu k prekážkam s menším množstvom boilies nastrieľaným okolo a druhú nahadzuje k rákosiu pri brehu s bodovým kŕmením. Bobka rieši ostrovček s dvomi kŕmnymi miestami, pričom používa na kŕmenie okrem boilies aj pelety, ktoré trochu zatraktívnila v snahe dosiahnuť čo najviac záberov aj od menších rýb. Štvrtý z nás ešte stále pracuje a príde len na víkend...
Zábery...
Ak ich chceme mať, musíme nahodiť aj montáže, to je logické. V mojom prípade by sa patrilo vyberať miesta na krajoch kŕmneho miesta, tak sa o tom aspoň hovorí. Ja však nahadzujem obidve montáže priamo medzi rozhodené guľôčky, boilies na nich je však trochu zvýraznené dipom a rozmerovo sú o niečo väčšie ako klasické boilies. Hm, toto asi nie je na celkom veľkú rybu....
Radko kombinuje potápavé s plavačkami a k tŕstiu kladie menšie nenápadné guľôčky. Jeho počínanie sa už skôr podobá na ulovenie väčšej ryby. Boba nahadzuje rôzne kombinácie potápavých aj plávajúcich boilies aj peliet, tam už ide o akúkoľvek rybu. Cez deň takpovediac stojíme a sme bez záberu, ale s prichádzajúcou tmou prichádzajú aj kapry. Fungujú mi obidve udice priamo z kŕmneho miesta a najväčší,17 kg ťažký kapor je dôkazom, že to neboli malé ryby. To by som pred samotným lovom nebol s určitosťou tvrdil, ale skúsiť som to musel a s výsledkom som bol spokojný.
Radko kontruje ako od prekážok s menším kŕmením, tak od tŕstia s bodovým kŕmením. No a 14 kg ťažký kapor je tiež dôkazom o tom, že neťahá malé ryby, jednu dokonca nemôže otočiť a stráca ju v prekážkach. Bobine prúty zatiaľ mlčia a keď poviem, že ma to mrzí, tak to myslím zo srdca a najradšej by som jej zavesil toho najväčšieho na háčik, aby som jej urobil radosť. Dievča je skoro pri každom podoberaní a teší sa s nami, na ryby je fakt dobrá parťáčka! Takto sa zabávame dve noci a cez deň podriemkavame, veď neberú. Túto poslednú vetu si dobre zapamätajte, pomaly sa k tomu dostanem.
Malá perlička
Aby tej zábavy nebolo dosť (čo som veľmi rád), s prichádzajúcou tmou, ako obyčajne, sa hlási aj ďalší záber. Teraz budem trochu konkrétnejší. Podľa prichádzajúcich záberov sme si mohli takpovediac nastaviť hodinky, ale tento večer to nejako meškalo, takže pri prvom pípnutí z môjho plošne zakŕmeného miesta stojíme pri stojanoch napätí ako strunky. Nasleduje jazda a ja zasekávam, ale do prázdna, v tom okamihu sa rozbieha cievka na mojom druhom prúte a Radko začína tuhý boj s rybou. Neberiem mu prút z ruky, jednoducho sa to v takejto situácii nerobí, prekážky a evidentne ťažká ryba, znamenalo by to jej stratu.
Začína sa naťahovanie, Radko nemôže povoliť, lebo blízkosť prekážok je hrozivá, podporujem ho slovami, že určite pôjde o kapra cez dvadsať kilogramov a keď aj poláme prút, tak ho dostaneme. Nesmejte sa, rybárovej fantázii sa medze nekladú.
Po chvíli sa na hladine ozýva obrovský špľachot, teraz sa z dvadsať kilogramového kapra stáva amur okolo tridsať kilogramov. Veľmi sme sa na druhý deň zabávali na našich odhadoch, ktoré sme strieľali do tmy aj keď sme rybu nevideli. Keď silon naznačil, že ryba je blízko brehu, vchádzam do vody, ale aj z nej rýchlo s podberákom v ruke vycúvam. Veľká hlava a dlhé fúzy nám všetkým urobili z noci jasno. Tak preto ten oneskorený záber a ťažká zdolávačka. Rovných 163 cm našej radosti. Pár fotografií a púšťame ho naspäť do vody. Ráno sme si vypočuli pár ponaučení od miestneho rybára, ale v tú noc by tej rybe neublížil nikto z nás.
Vyvrcholenie
Trochu zájdem do podrobnejších čísel. Je niečo málo pred treťou popoludní, keď pri nás z auta vystúpi môj dlhoročný priateľ Miňo Majer (to je ten štvrtý do partie). Je tak horúco, že sa okamžite vyzlieka do treniek a až potom sa riadne vystískame. Na rad prichádza stískanie s Bobou (určite by som ju stískal častejšie aj ja, ale je zadaná... ahoj Radko, všetko nečítaj...) a potom si svoje užije aj Rado.
Miňo sa však dlho nezdržuje a z kufra vyťahuje svoje nádobíčko. Keď chcem byť presný, heavy feedre, ktoré používa pri svojich krátkych rybačkách. Na montáže našíva čo kufor dal a so slovami „Kde to môžem nahodiť?“, uberá sa k prvému voľnému miestu. Je 15.15 h, keď dolaďuje vlasce. „Nebudeš kŕmiť?,“ nasleduje moja skromná otázka. „Nechaj tak, všetko je tak ako má byť.“
Verte mi, že v týchto slovách je veľká pravda. Sadáme si k navarenej kapustnici, veď treba aj jesť a konečne bude priestor na debatu, veď cez deň aj tak neberú... Pri prvom hlte sa ozýva hlásič na jednom Miňovom feedri. Nechajte ma dojesť, skoro mi zabehlo keď to dopovedal. A verte, že to bolo presne tak. S poslednou lyžicou sa cievka rozbehla do nádhernej jazdy. Predstavte si ako chlapík v károvaných trenkách komicky vrtel zadkom, keď pomaly, naozaj pomaly až som mal nervy, prišiel k tomu feedru a zľahka prisekol. Nasleduje nejaké to zdolávanie po pás vo vode. Je niečo medzi 15.25 h a 15.30 h, keď mu podoberáme 23,5 kg ťažkého lysca. Všetci sa úprimne tešíme z Miňovho úlovku. Veľmi mu ho prajem, za tie vodohodiny, čo má odsedené, si ho určite zaslúži. Zo srdca ti ho želám, braček!
Nuž, čo na to povedať. Tá teplota vody a počasie až také ideálne asi nebolo, zvlášť nie na veľkú rybu. Miesto, ktoré malo priniesť aspoň časté zábery aj od menších rýb mlčalo a to moje položenie montáží asi tiež nebolo podľa prednášok o ulovení veľkej ryby. Snáď len Radko sa priblížil kaprárskym čítankám. No a čo sa týka Miňa, jeho úlovok len potvrdil kaprie paradoxy...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
