Druhý deň v Mongolsku a ja by som si to mal nechať uniknúť? Nikdy! Len lenivý a pohodlný rybár spí dlho. O čo prichádza? O krásu prebúdzajúceho sa dňa! O víťazstvo svetla nad tmou! Myslíte, že to nestojí za to? Každú hodinu, ktorú bezdôvodne preleňošíme, strácame 60 minút nádejí a neskutočných zážitkov, ktoré sme prespali a ktoré sa už nikdy nebudú opakovať. Len kto to naozaj zažil, vie, aké to je prebúdzať sa za tmy, keď všetci ostatní ešte spia. Len ten, kto je naozaj odhodlaný, pokračuje v rybolove, keď všetci ostatní už odpadli.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
To nie je žiadne predvádzanie alebo fanatizmus. To sa len vo svojej jednoduchej kráse odhaľuje rybárska duša. Rybárskej duši nezáleží na počasí. Je rovnako spokojná v prudkom lejaku, rovnako tak v žiare poludňajšieho slnka. Rybár, ktorému v tele pevne drieme rybárska duša nevnímajúca čas. Nie je totiž najmenší dôvod prečo by mal. Čas nad ním stratil všetku moc.
Rybár nestarne, pretože miluje. A len ten, kto naozaj miluje, sa stáva nesmrteľným. Môže umrieť len ten, kto na to zabudne a tu v Mongolsku sa na to zabudnúť nedá! Čo na tom, že vo vedľajšej jurte všetci spia! Ja idem na ryby!
Chlad ma hryzie až do špiku kostí, ale ja skoré vstávanie neľutujem. Vzdialené obzory sú sfarbené do modra a modrá farba, to je farba nádeje! Dnes to určite bude brať.
Krátko chytám okolo nášho tábora. Mráz mi zalieza za nechty. Voda je krištáľovo čistá a priezračná. Príliš sa mi nedarí, ale príčina je zrejmá. Ťaží ma povinnosť. Veľmi dobre viem, že sa musím prednostne venovať ukrajinským rybárom, a tak sa čoskoro vraciam späť do tábora.
Po raňajkách vyrážame k vzdialenému skalisku, ktoré sa postavilo prúdu celej rieky. Vďaka tomu pred ním vyrástla rozľahlá tôňa pripomínajúca skôr samostatné rameno. Cesta k týmto miestam je nebezpečná. Vedie totiž po skalnom úbočí nad riekou.
Ale tie miesta - tie sú rybársky skrátka jedinečné. Skvele nám to ide. Na každé nahodenie plochého voblera Slider sa mi darí vydráždiť šťuku. V čistej vode vidím, ako je ryba hypnoticky priťahovaná kĺzavým pohybom tejto nástrahy. Pri brehu zrýchlim a nástrahu odtrhnem šťuke kúsok pred otvorenou tlamou. Potom prichádza k slovu Dimitrij so svojím veľkým popom. Väčšinou sa dočkáme len prvého prasknutia. Druhé prasknutie je potom už spojené s divokým útokom šťuky.
Ukrajinskí rybári postupujú rýchlo proti prúdu. Snažia sa nájsť hlboké riečne jamy. Ja, naopak, prehľadávam rýchle a plytké prúdy. Tu sú totiž stanovištia veľkých lenokov. Lenok sibírsky je stanovištná lososovitá ryba. Jeho papuľa je podobná papuli nášho lipňa.
V prírode ryba vie, aká dôležitá je každá korisť, ktorú uloví. Tu, v chladných mongolských riekach, je akákoľvek korisť dvojnásobne vzácna. Čo by za to teraz lenok dal, aby sa jej zbavil!
Pálčivá bolesť zapichnutého háčika bičuje všetky rybie zmysly. V panickej hrôze vyráža lenok k ďalšiemu boju o záchranu. Uniká do vzdialených končín rieky, ale hlbočinu nenachádza. Snaží sa ukryť pri dne. Pokúša sa zbaviť protivného voblera. Ten sa navyše zasekol ďalším trojháčikom kúsok za žiabre.
Pri každom výpade sa ryba snaží zbaviť trojháčika. Vobler ju však neopúšťa. Navyše sa jej ešte zadným trojháčikom pevne “zahryzol” do rybieho tela.
Za svoj statočný boj je však nakoniec odmenený tým najcennejším. Životom a slobodou!
Bezprostredne po pustení ryby prichádzam k hlbokej tôni. Po chvíli váhania mením vobler za Salmo Whacky. Tento vobler nechodí hlboko. Preto dúfam, že neuviazne vo vetvách potopených stromov. Len čo vobler dopadá na hladinu, už sa na neho z hlbiny rúti ryba. Mlčky zízam. Nestačím ani zaseknúť. Len zvírená voda ma presviedča, že to nie je sen.
Vlasec sa napína. Cítim trhania v špičke prúta. V krátkom okamihu zazriem kúsok pod hladinou veľkého lenoka.
Blízkosť hladiny znamená pre lenoka nebezpečenstvo. Len čo je ryba pri hladine, tak ihneď vynakladá všetku silu, len aby unikla z dosahu rybárov.
Až keď ryba stráca ďalšie sily, mení svoju stratégiu. Miesto divokých kotrmelcov začína rýchlo križovať pod hladinou. Náhle sa zastaví. To je okamih, na ktorý čakám. Teraz ju môžem konečne bez problémov vyloviť.
Už sa nezdržujem chytaním. Na nič nečakám. Idem ďalej, za svojimi ukrajinskými zverencami. Musím ich varovať. Veľmi dobre poznám nevypočítateľnosť mongolských krajov. Pred vami ležia stromy zničené jarnou prívalovou vodou. Pozriete sa do diaľky a poviete si: “Pri tých kopcoch by to mohlo byť zaujímavé chytanie. Tam bude určite hlboká riečna tôňa plná rýb!”A tak sa pozeráte po krajine. Rybársky „chtíč“ vás ženie ďalej a ďalej. A vy idete a idete. Niekedy zistíte, že nemáte dosť síl, aby ste sa vrátili späť. Potom sa predsa len vzchopíte a z posledných síl doleziete do tábora.
Môj odhad je správny! Vôbec sa nečudujem, keď kúsok pred skalou nájdem oboch ukrajinských rybárov. Plytký prúd rieky sa tu schováva v svetlo-zelenej hlbočine. Rieka tu navyše vytvára dlhé rameno, ktoré kopíruje pohoria.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
