Posledné roky sa určite väčšina z vás stretla so zahraničnými článkami, odkiaľ sa na nás čoraz častejšie valí jedna a tá istá montáž: Chod rig. Kaprári v celom Spojenom kráľovstve sú ostatných 4-5 sezón ňou doslova posadnutí a hádam neexistuje číslo kaprárskeho časopisu, v ktorom by ste nenašli aspoň 2-3 články s chválospevom na jej úspešnosť.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V čom je táto montáž taká jedinečná? Skúsime sa na ňu pozrieť bližšie. Keď som sa s ňou stretol prvýkrát pred pár rokmi, tak ma nijako obzvlášť nezaujala. Išlo o nejakú verziu helikoptérovej montáže. Až pri pozornejšom pohľade mi začala veľmi silno pripomínať montáž, ktorú sme hádam pred 9-10 rokmi používali na Veľkom Axi. V tom období bolo štrkovisko Veľké Axi na určitých miestach bohato zarastené vodným rastlinstvom. Vďaka Jankovi Pečovi a Ľubovi Hamšíkovi sa podarilo Axi zarybniť niekoľkými desiatkami fakt slušných kaprov, a tak v kombinácii s pôvodnou obsádkou rýb a režimom „chyť a pusť“ sa v priebehu dvoch sezón toto pekné štrkovisko stalo zaujímavým revírom.
Väčšina rybárov však nevedela tieto veľké kapry od 8 do 15 kg v týchto, aj skoro 2 metre vysokých vodných rastlinách, chytať. A preškolené kapry sa úspešne dokázali vyhýbať štandardným montážam dookola prezentovaným v pár čistých okách.
Stále to nebolo ono
Tiež sme si s chalanmi pár dní lámali hlavy ako sa dostať na „kobylku“ týmto preškoleným šupinatým fešákom. Štandardné montáže tu jednoducho nefungovali. Po nahodení montáží starostlivo zabalených do PVA vreciek priamo do 2 metrov vysokého porastu hustých vodných tráv sme síce dostali pár záberov, ale stále to nebolo ono. Skúšali sme meniť nástrahy z potápavých na plávajúce, meniť výšku popiek od dna, avšak napriek tomu sme sa odmeny v podberáku dočkali len občas. Najčastejšie sme sa stretávali s tým, že kapry pri zbieraní peliet a kúskov boilies zvírili usadeniny na dne, háčiky sa zachytili do nečistôt a zostali nefunkčné.
To zachytávanie zvyškov vodného rastlinstva do celej montáže nahodenej na dne bola veľká otrava, keď sa ešte skombinovala s tým, že často sa rybárom nepodarilo vytiahnuť montáž z vody von, tak sa niet čo čudovať, že v tom čase sa tam naozaj len pár vytrvalcov snažilo cielene chytať väčšie a skúsenejšie kapry.
Avšak, ako sme postupne získavali skúsenosti, prišli sme k záverom, že sme robili chybu v samotnej prezentácii nástrahy. Napriek tomu, že sme používali plávajúce nástrahy, stále boli ponúkané pri dne, v spleti stoniek vodného rastlinstva. Už samotné umiestnenie nástrahy však predurčovalo úspešnosť montáže na neúspech.
Chcelo to niečo pružnejšie
Čoraz častejšie sme začali fixovať nástrahu až 2 metre od olova a prezentovať ju na bočnom prívese. Teda podobne ako variant tzv. slovenskej helikoptéry, ktorú používa väčšina rybárov sústreďujúcich sa na odlov nasadených kapríkov po otvorení kaprovej sezóny. Olovko (kŕmidlo) na konci celej zostavy a nad ním na pevno zafixované 1 až 2 bočné krátke nadväzce s nástrahami.
So zábermi to už bolo podstatne lepšie, ale pri nahadzovaní sa nám často zamotávali do kmeňového silónu bočné nadväzce vyhotovené z monofilu. Chcelo to niečo pružnejšie, čo trvalo odpruží nástrahu s háčikom od kmeňového vlasca. Povymieňali sme rôzne monofily, kým sme našli v tom čase len ťažko zohnateľný fluorokarbón. Účinnosť montáže sa opäť posunula o pár tried, avšak stále tu zostávala jedna otázka a tou bolo bezpečné zdolanie kapra, respektíve nebezpečenstvo odtrhnutých helikoptérových montáží pre ryby. Stále sme museli myslieť na tých pár rýb, ktoré sa odtrhli počas zdolávania.
Keďže bočné nadväzce boli na pevno fixované ku kmeňovému vlascu, v prípade roztrhnutia nad nadväzcom, ryba vliekla za sebou 1-2 metre silónu s olovom na konci, čo mohlo zapríčiniť v niektorých prípadoch zachytenie odtrhnutej montáže a v najhorších prípadoch jej smrť. Toto nás veru nenechávalo chladnými a snažili sme sa eliminovať možnosť ohrozenia odrhnutých rýb.
Posun o niekoľko vývojových stupňov
Jednou z ďalších noviniek bolo pripevnenie olova ku kmeňovému silónu pomocou tenkého monofilu, ktorý praskol pri väčšom zaťažení. Opäť to bolo o niečo lepšie, ale naše výsledky stále nezodpovedali námahe. Pochytali sme síce s pomocou tejto montáže pár pekných rýb do 12,5 kg, ale k tým cieľovým rybám nad 15 kg sme sa nevedeli prechytať. V priebehu nasledujúcich troch sezón sa toho u nás na miestnej organizácii dosť zmenilo. Na členskej schôdzi si väčšina členov odhlasovala zrušenie režimu chyť a pusť, vodné rastlinstvo rapídne ustúpilo, čím ryby stratili prirodzený úkryt, stali sa tak podstatne ľahšie uloviteľnými a postupne sa z vody povytrácali...
Na Axi som prestal chodievať a časom zabudol aj na spomínanú montáž. S už upravenou „chod rig“ som sa opäť stretol pár rokov neskôr v anglickom kaprárskom časopise. Adam Penning pomerne detailne opisoval jej výhody voči klasickým helikoptérovým montážam a vyzdvihoval najmä jej bezpečnosť pre ryby. Podstatnou zmenou bol pohyblivý nadväzec, ktorý sa po nahodení voľne kĺzal po kmeňovom silóne až po nastavenú výšku gumenou zarážkou. Jednoznačne to bolo posun o niekoľko vývojových stupňov.
Najbližší víkend som vybehol na pár hodín na ryby. Počasie nebolo ideálne. Bezvetrie, slnečno, ryby pripravujúce sa na trenie a teploty šplhajúce sa k tridsiatke mi nedávali veľkú šancu na úspech. Zatiaľ to tak aj vyzeralo a montáže umiestnené na dno mi pomohli len k jednému menšiemu šupináčikovi.
Pozrimeže sa, tak takto na vás!
Zrazu som zbadal za pásom vodných tráv pohyb rýb. Tmavšie škvrny sa pomaly presúvali odhadom v metrovej hĺbke a kopírovali podvodný porast. Rýchlo som z penálu vytiahol zabudnutú chod rig, uviazal zvyšok montáže, od oka nastavil spodný gumený stoper 0,5 metra od olova a vrchný približne 2 metre od olova. Priviazal som fluoro pop-ku a celú montáž som zospodu oblúkom opatrne nahodil kúsok za vodné rastliny. S citom som prišponoval a odstúpil pár krokov od brehu schovať sa za pás tŕstia.
Schoval som sa síce pred rybami, ale neschoval pred slnkom. Smäd ma prinútil po chvíli vybrať sa po minerálku v batohu, keď ma zrazu prekvapil prudký záber. Nasledoval krátky boj a po chvíli sa na podložke ocitol pekný, hádam 70 cm lysec. Pozrimeže sa, tak takto na vás! Opatrne som ho pustil a opäť nahodil kúsok vedľa, lebo miesto predo mnou už bolo rozplašené. V skratke, to dopoludnie som chytil ešte 2 pekné ryby a skvele som si s chod-rig zachytal.
V kombinácii s plávajúcimi nástrahami
Poďme sa pozrieť detailnejšie na tento zázrak, na túto v súčasnosti najospevovanejšiu montáž. Celý vtip je v tom, že krátky, tuhý fluorokarbónový nadväzec je voľne pohyblivý a po nahodení voľne vybehne až do vopred nastavenej vzdialenosti od olova. Najčastejšie sa používa v kombinácii s plávajúcimi nástrahami.
Celá montáž sa nahadzuje väčším oblúkom, aby nadväzec s nástrahou poľahky „vyletel“ po kmeňovom nadväzci až po gumový stoper. Po dopade na hladinu počkáme 5 sekúnd, kým sa nástraha ustáli v nastavenej vzdialenosti od olova a veľmi opatrne došponujeme silon. Tak, aby sa len jemne opieral o vodné rastlinstvo a fluoro pop-ka lákavo sedela presne na okraji vodného rastlinstva. Zavesíme ľahký swinger a môžme do okolia prihodiť pár hrstí drobných 3-6 mm naboostrovaných peliet raketou alebo spombom a pasca je pripravená.
V čom je vlastne výhoda tej ospevovanej montáže?
- Dokáže efektívne chytať kapry priamo v hustých rastlinách alebo doslova na nechytateľných jemných hlbokých nánosoch, kde sa každá montáž, okrem klasickej helikoptéry, zaborí hlboko do dna.
- Vďaka pohyblivému krátkemu cca 6 až 10 cm nadväzcu ukončeným obratlíkom s krúžkom sa montáž otáča 360o okolo svojej osi a z každej strany je extrémne chytľavá.
- Montáž je vytvarovaná do pravidelného polkruhu (akoby „orlieho pazúra“), vďaka čomu po nasatí presne obopne spodný pysk, a tak takmer 100 % rýb je bezpečne zaseknutých presne v strede spodnej pery.
- Vďaka nízkej hmotnosti olova 30-60 g (1-2 oz) ryba necíti pri zábere odpor a vo väčšine prípadov sa zasekne o šponujúci sa silón.
- Rovnako vďaka nízkej hmotnosti olova 30-60 g (1-2 oz) si ryba nevie vytriasť počas zdolávania háčik z pysku.
- V prípade odtrhnutia montáže ryba s minimálnou námahou zvlečie pricvaknutý stoper No Trace bead a poľahky sa zbaví zvyšku montáže s olovom.
Nevýhody:
- Dlhší čas potrebný na uviazanie montáže (najmä tvarovanie samotného nadväzca).
- Vyššie náklady na všetky komponenty.
Na začiatku tohtoročnej sezóny Team Korda uviedol na trh ako novinku: Hotové nadväzce na výrobu tejto montáže „Ready Chod Rig“ ako aj súpravu potrebných komponentov v šikovnom balení Leadcore Chod Safety System“. Vďaka týmto pomôckam je uviazanie montáže chod rig už hračkou a odpadá otrava s nahrievaním nadväzca a jeho tvarovanie nad parou a pod.
Postup prípravy z vyššie spomínaných komponentov od Korda sme pre lepšiu predstavu krok po kroku nafotili. Verím, že vám predchádzajúce riadky pomôžu uviazať spomínanú chod rig a dáte jej šancu pri vode. Určite stojí za vyskúšanie. Presvedčil som sa o tom aj túto jar, keď sa mi s pomocou chod rig a vysoko-atraktívnych plávajúcich carp bonbons podarilo nachytať niekoľko krásnych rýb do 14 kg.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
