Ostriež je snáď moja najobľúbenejšia ryba lovená z boatu. Je to ryba, kvôli ktorej som sa na boatovanie dal. Nečakal som, že sa potom moja vášeň ešte viac zvýši. Ostriež je ryba, ktorá keď berie, tak je to nádhera. Keď sa jej nechce, tak je to skoro na zlosť. Avšak práve v tejto chvíli začne človek experimentovať a posunie sa vždy o veľký kus ďalej vo svojich skúsenostiach.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JÚL 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Myslím si, že najlepšie by toto obdobie opísali bratia Rozsypalovci, ktorých považujem za azda najväčších ostriežolovcov, ktorých poznám. Ich skúsenosti asi ťažko niekedy dobehnem, ale stále sa snažím a nachádzam svoje nové skúsenosti. Podľa nich je čas na ostrieže práve vtedy keď berú a je jedno, kedy to počas roka práve je. My sa však riadime hlavne obdobím, keď je povolená prívlač. Samozrejme, sa dajú loviť z boatu aj na plavák s dážďovkami, ale tým by som sa nezaoberal. Takže máme niečo málo cez pol roka na to, aby sme si s nimi mohli rozdať partie v presviedčaní.
V letných mesiacoch je na vode veľmi príjemne. Voda je teplá a nie je nutné sa toľko obliekať na boat. Ryby sa väčšinou pohybujú v plytších vodách, o poznanie lepšie sa hľadajú. Ich najväčšia aktivita je skoro ráno, a potom opäť až s blížiacim sa zotmením. Priznám sa, že ranné vychádzky nemám práve v láske, ale pre ostrieže sa často obetujem. Pretože prísť neskoro k vode väčšinou znamená skoro ani nevyplávať. Ostriežie rána nebývajú dlhé. Majú väčšinou pomerne pravidelný čas. A to ako začiatku, tak konca. Snáď len pri trochu zamračenom svitaní občas vydržia o čosi dlhšie.
Lepšie je hádzať z brehu
Pokiaľ sa chystám vyraziť ráno na vodu, tak sa snažím mať všetko nádobíčko pripravené už večer. Dôvodom je ranné zdržiavanie sa a príprava za svitu čelovky. To vždy veľmi zdržuje. A ak ich už niekde počuť rabovať, tak ma stresuje skutočnosť, že tam dávno nie som. Ak to nie je ďaleko, tak sa ráno aj oblečiem doma. Ideálne je vystúpiť z auta, hodiť veci a hneď vyplávať na vodu.
Ostriež v tomto čase začína nabiehať do plytčín, zátok a prítokov, kde v teplejšej vode je podstatne väčší výskyt poteru a on sa ide vyložene pásť. Dostávam sa tak k ostriežom veľmi blízko, preto je nutné byť čo najopatrnejší a na boat nastupovať opatrne a potichu. Nesnažiť sa zbytočne cvakať škatuľkami alebo iným vybavením. Odporúčam pozvoľna odplávať niekoľko metrov od brehu a takmer nečujne sa približovať hlbšou vodou.
Je lepšie voliť hody k brehu alebo do plytčín z väčšej vzdialenosti. Ostrieže sa dokážu jednoducho vyplašiť a rýchlo odídu hodovať inam. Aj keď dosť často zažijem, že len čo lovia, tak nepozerajú naľavo, napravo a len sa futrujú. Je dobré mať so sebou aspoň jeden prút záložný a už tiež plne pripravený. Ak náhodou niekde zavesím, tak sa nemusím zdržiavať nadväzovaním odtrhnutej udice. Za šera to nie je práve jednoduché, navyše svietiť čelovkou veľmi neodporúčam. Myslím si, že svoj pohyb vo vode každý nájde a po chybe sa aj poučí.
Nástrahy
Čo človek to názor a obľúbená nástraha. Ak je voda naozaj plytká, tak sa nesnažím používať nástrahy, ktoré by len ryli dno. Skôr potrebujem nástrahu takú, ktorú dokážem vodiť tesne pod hladinou alebo stĺpcom. Často takto chytám na rotačky. Tie dokážem bezproblémovo nahodiť a ovládať na akúkoľvek vzdialenosť. Rovnako tak to možno aj s menšími voblermi s malým ponorom. Ono to však ide dobre aj s twistermi, smáčikmi a ripermi. Len je všetko trochu závislé od podkladu dna. Ak je tu veľa neporiadku, tak ho budem veľmi často ťahať na háčiku. Ale niekedy to je, naopak, najlepšia zbraň.
Nikdy nezačínam veľkou nástrahou alebo hladinovou. Síce sa hovorí, že veľká nástraha, veľká ryba, ale tiež nám môže v plytkej vode všetko vyplašiť a nechytíme vôbec nič. Ak ryby lovia, tak nie je nutné im pomáhať na hladine. Zaujímajú sa o akýkoľvek pohyb pod ňou a zaujme ich veľa vecí. Tým myslím, že ich určite vydráždi pohyb nástrahy alebo jej odlesk. Určite je dobré popremýšľať o rýchlosti vedenia nástrahy a jej pohybe. Nemám rád rýchle vedenie alebo naozaj veľmi agresívne pocukávanie.
V poslednom čase celkom rád používam štýl drop-shot, keď dĺžkou nadväzca so záťažou môžem korigovať úroveň, v ktorej sú ostrieže aktívne. Navyše nástrahu môžem ľubovoľne zastaviť a ona zostáva v stĺpci. Toto zastavenie býva často viac atraktívnejšie ako unikajúca nástraha. Podobne sa dá použiť aj opačný systém, keď je záťaž uviazaná vyššie ako nástraha. Tým sa nástraha dá opäť ťahať viac nad dnom alebo ho aj kopírovať. Pri vhodnej voľbe nástrahy som schopný ju viesť prakticky pri hladine.
Neskutočný zážitok v priamom prenose
Ostriež často nástrahu sleduje pomerne ďaleko a niekedy až k boatu. Pokiaľ nástrahu neoťukáva, tak o tom ani neviem. Preto nástrahu nechám niekoľko metrov pred boatom pokojne klesať na dno a následne zodvihnem. Je zaujímavé, koľko rýb takto ulovím. Ak ryby berú spoľahlivo, tak záber býva pomerne razantný. Stane sa, že v tej rýchlosti sa ostriež netrafí hneď na prvýkrát. Nikdy neutekám a skôr nástrahu ľahko vrátim a čakám záber druhý.
Keď rybu zaseknem, tak ju nikdy nezdolávam tak, aby robila na hladine hluk. Skloním špičku do vody a dvíham ju až s blížiacim sa úlovkom. Eliminujem tým rozplašenie ostatných rýb.
V prípade, že aktivita rýb začína upadať, tak je načase vymeniť nástrahu a pomaly vyskúšať aj hladinové a väčšie nástrahy. Je zrejmé, že ryby majú pomaly plné bruchá a so silnejúcim slnkom sa presunú do hlbších vôd. Tu sa už potom veľmi ťažko hľadajú a presviedčajú. Avšak práve hladinové nástrahy ich ešte často vyprovokujú k výpadu. Mám tento spôsob lovu rád a z boatu je to ešte osobitejšie.
Stáva sa, že ostriež zaberie až tesne pri boate a to je potom neskutočný zážitok v priamom prenose. Je tiež nutné počítať s tým, že aktivita ostriežov rozpúta aj aktivitu ďalších dravých rýb. Často s nimi v závese plávajú aj zubáče. Tie však na povrchové nástrahy nereagujú. Zaujmú ich skôr voblery alebo gumová rybka. S koncom aktivity ostriežov mám vypátraný rozjazd šťučiek a boleňov. Tie často okolo mňa lovia až neskutočne aktívne a vôbec im na vode nevadím. Ak už nechcem naháňať ostrieže na veľkej vode, tak práve bolene a šťuky sú tou najlepšou zábavou s povrchovými nástrahami. V tom okamihu však osadzujem pred nástrahu lanko, pretože je zbytočné, aby nám s nástrahou nejaká ryba odišla a my by sme jej tým privodili existenčné problémy.
Zubáčovi je to jedno...
Večerné lovy ostriežov v plytkej vode prebiehajú podobne ako ráno, len s tým rozdielom, že s blížiacou sa tmou aktivita ustáva. Avšak aj za tmy sa dajú ostrieže presvedčiť, väčšinou už v stĺpci alebo tesne nad dnom. Často v týchto miestach s pocitom bezpečia vzniknutou tmou zostávajú do rána a odpočívajú pred ďalšou hostinou.
Večer pokojne vyťahujem hladinové nástrahy ihneď. Ryby sa toľko neplašia a ich záujem býva väčší a vydrží dlhšiu dobu. S blížiacim sa súmrakom táto voda však môže začať patriť zubáčom, kvôli ktorým sa oplatí neponáhľať sa domov príliš skoro. S tmou opäť vyťahujem väčšie nástrahy, niekedy aj výraznejšie. Ak je zubáč naozaj pri chuti, tak je mu jedno, či okolo neho pláva vobler alebo sa tiahne gumička.
S blížiacou sa jeseňou je vidieť, ako aktivita na plytčinách trochu upadá. Poter vyrástol a s chladnými ránami pomaly zachádza do hlbších vôd. Klesajúca hladina však ryby stále núti vyraziť za potravou okolo brehu. Za ňou sa vydáva aj pruhovaný barbar. Pomaly sa začína aj predlžovať aktivita v braní rýb. Nie je už taká intenzívna, ale niekedy trvá pokojne celý deň. Len sa menia miesta podľa pohybu rýb v lokalite.
Dobré je osadiť boat aj sonarom
Ja mám toto obdobie asi najradšej. Pri vode už nie je toľko rybárov a človek si dokáže trochu užiť aj relaxu. Vyrážam na vodu včas ráno a snažím sa byť s boatom v dohodovej vzdialenosti brehu alebo prekážok. Nikdy sa neplavím okolo brehu, lebo práve tam z hrán ryby odchádzajú za potravou. Práve teraz sa ukáže, kto ako vie čítať vodu.
V tomto období je už dobré osadiť boat aj sonarom. Ani nie tak kvôli hľadaniu rýb, ale hlavne kvôli hĺbke a profilu dna. Ostriež väčšinou nocuje za hranami, za pňami a kameňmi alebo inými prekážkami. Za potravou vyráža nad hrany a ku brehu. Preto je ideálne nahadzovať ku brehu a nástrahu sťahovať k sebe.
Zábery ostrieža prichádzajú najviac pri prvých klesnutiach nástrahy. Tie sú najagresívnejšie. Často mám chuť trochu sa ponáhľať s pritiahnutím nástrahy k boatu a rýchlo znova nahodiť. Lenže rybky nemusia byť priamo pri brehu a ostriež nám nástrahu sleduje z väčšej hĺbky a pokojne zaberie až pri boate. Naučil som sa nástrahu pred boatom pustiť ku dnu a po sekunde ju dvíhať. Je to občas zaujímavé, keď dokáže ešte zabrať.
Aktívne bývajú aj celý deň
Na tento lov najradšej používam klasickú jigovú hlavičku s riperom alebo smáčikom. Je dobre ovládateľná a rybu neodrádza ani od opakovaných útokov. Rovnako tak mám na druhom prúte pripravený vobler. Najradšej potápavý s dlhšou lopatkou pre ešte rýchlejšie nabratie hĺbky a možnosť kopírovať klesajúci breh alebo, naopak, hladinový. Hladinový používam veľmi rád. Ak sú ryby aktívne, tak útoky naň sú neskutočné.
Ryba často zaberie aj v slušnej hĺbke. Potápavý vobler ťahám veľmi prerušovane. Ostriež nemusí byť úplne presvedčený a voľne vedená nástraha mu nemusí prísť dôveryhodná. Akékoľvek zastavenie nástrahy znamená, že potrava nie je plná síl, teda je ideálny na zožratie bez zbytočného vydávanie energie na jej naháňanie. Musíme totiž brať do úvahy, že voda sa ochladila, veľa vecí už nefunguje rovnako ako v lete.
Vtedy brázdia hrany väčšinou od prítoku až do hlbších partií. Ryby sa sťahujú s pribúdajúcim časom do hlbšej vody. Tam často bývajú aktívne aj celý deň. Len sa podstatne horšie hľadajú a presviedčajú. Môžu byť teda kdekoľvek. Môžu nabehnúť na plošinu uprostred nádrže, môžu zostať za hranami. To už je práca podstatne ťažšia. Ale ak to človeka baví, tak hľadá, kým sa nejaký úspech nedostaví.
Mám dva spôsoby, ktorými sa snažím ryby nájsť. Najskôr zmením pozíciu a naplavím sa bližšie ku brehu a začnem hádzať obrátene, teda na hlbšiu vodu. Začnem tiež striedať klasické jigy s drop-shotom. V poslednej dobe však čím ďalej viac dôverujem práve DS. V hĺbke je s ním lepšia práca a kontakt s nástrahou. Tiež ich toľko neodtrhnem a nechám tam skôr záťaž. Tu vzdialenosti hodov volím podľa sily prúdu, vetra a hĺbky vody. Nemám rád príliš ťažké záťaže, najčastejšie chytám s 3 – 10 g.
Sonarom zisťujem stav dna
Ale podľa potreby to pokojne zdvojnásobím. Prakticky celú sezónu tak chytám s Nanofilom, ktorý mi zaručuje podstatne dlhšie nahodenia, ideálny kontakt s nástrahou a rýchly a presný zásek. Kontakt ryby spoľahlivo poznať v špičke prúta. Nikdy zdesilo nekosím, skôr nástrahu povolím špičkou a zastavím navíjanie. Ostriež nástrahu lepšie zhltne a visí prakticky skoro bez záseku. Zdolávanie ryby občas sledujú ďalší ježovití kamaráti.
Preto ak sme na vode dvaja, tak je dobré, aby kolega bol pripravený a s blížiacim sa ostriežom nahodil tiež. Veľakrát sme si takto užili hŕbu rýb, ktoré ten jeden dotiahol so sebou. Je dobré si zapamätať miesta, odkiaľ ryba zabrala. Ak sa nepodarí vytiahnuť ďalšieho z rovnakých miest, tak sa posúvam do priehrady alebo zvolím druhý variant. „Dokačkám“ sa na miesto, odkiaľ bola ryba chytená a sonarom zisťujem stav dna v tom mieste.
Väčšinou sa objaví nejaký terénny zlom alebo plošina. Nad ňou istý čas zostávam a prehadzujem celé okolie podobným spôsobom alebo s pomocou ťažšej hlavičky klopem dno tesne okolo boatu a podo mnou. Rybu na sonare vôbec nemusí byť vidieť, preto je dobré to skúsiť. Ak sa niečo hýbe okolo nej, tak väčšinou nevydrží a vyjde sa pozrieť. Už sa mi veľakrát stalo, že miesto nástrahy zaútočila na olovko, možno len zo zvedavosti. Ak chytáme takto blízko boatu, tak je dobré sa zdržať prudkých pohybov a kopania plutvami.
Náčinie
S blížiacou zimou sa musíme zmieriť s tým, že tých záberov bude čím ďalej menej a keď budú, tak viac opatrné. Osobne sa snažím aj trochu zjemniť udice, zmenšiť nástrahy a spomaliť vedenie. Niekedy to funguje, inokedy nie. Na vode sa nedá vydržať tak dlho. Jedno siahnutie do vody a človeka hneď obleje zima. Niečo sa však vydržať dá, len nesmieme podceniť oblečenie.
V skratke by som mal asi pripomenúť aj vybavenie. Niečo bude poznať z priložených fotografií. Na lov z boatu používam naozaj výhradne krátke prúty 1,80-2,20 m. S dlhšími už dosť bojujem, teda hlavne s dlhou rukoväťou. Rozdeľujem si ich na také tri skupiny podľa použitia. Prvý je úplné UL, teda prúty do 7-10 g. S nimi lovím prevažne na malé twistre a smáčky na jigách alebo aj na DS. Môžem ich variabilne prestriedať s malým voblerom alebo rotačkou. Používam ich hlavne keď som v malej hĺbke a nečakám príliš veľké ryby. Nie že by väčšiu nezvládli. Ale na to mám radšej prúty do 15-20 g s jemnou špičkou a tuhou chrbticou. Dokážem s nimi odchytať prakticky na všetky nástrahy, väčšie twistery, DS, vertical a aj voblery, rotačky a menšie hladinové. No a potom mám kategóriu okolo 25-30 g. Tie používam hlavne na hladinovú prívlač a väčšie a ťažšie twistery pre pečiatkovanie dna a DS.
Vždy tak trochu počítam aj s úlovkom väčšej ryby, takže viem, že poddimenzovanie sa príliš nevypláca a strata ryby zamrzí. Preto som si postupom času zvykol na Nanofil a šnúry. Vlasec používam už len pri nízkych teplotách alebo v prípade nechutenstva rýb. Všetko viažem na bezuzlové karabínky, prípadne používam aj lanko.
Snáď som vám aspoň trochu priblížil niečo málo z taktík lovu krásnych pruhovaných rýb. Ja ich lovím naozaj veľmi rád, ale z určitého presvedčenia ich zase všetky vraciam späť do svojho rodného živlu. Mám z toho často lepší pocit, než pri vlastnom ulovení. Prajem všetkým príjemné chvíľky strávené na vode s plutvami na nohách.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
