Žeravá slnečná guľa pohybujúca sa po oblohe pomaly začína sadať nižšie a nižšie a pozvoľna končí svoju každodennú púť. Ešte dlho po jej zmiznutí za ohybom Zeme budeme do neskorej noci zovšadiaľ na okolo cítiť sálavé teplo rozpálenej krajiny. Postupne sa však od vody začína na breh tlačiť chladnejší, osviežujúci.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JÚL 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Leto – nočné lovy
Každý z nás určite pozná tie chvíle, keď sa človeku doslova nechce ani len dýchať ten rozpálený vzduch po celodennom úpeku. Nepoznám lepší liek na takúto situáciu, ako si ísť večer sadnúť niekam na breh vody a najlepšie s prútom v ruke. Pravda, musíme počítať s inváziou večerného, dotieravého hmyzu v podobe pištiacich komárov, ale aj to sa dá zvládnuť. Našťastie najväčší nápor komárov trvá dajaké dve hodinky po západe slnka a potom sa to už vydržať dá, hlavne ak si neząabudneme doma repelent. Pravdu povediac, ja ho používam len vo veľmi akútnych situáciách (musí byť doslova invázia komárov) a radšej ten krátky čas dajako pretrpím. Aj napriek nepríjemnému dobiedzaniu komárov, je pri vode podstatne lepšie ako niekde v rozpálenej budove, v ktorej sa vzduch ani len pohnúť nechce.
Mnohí už určite pochopili, kam mierim. Mám na mysli večerné a nočné lovy počas horúcich letných dní, hoci nočný lov s feedrom nie je až taká bežná vec, nakoľko počas lovu musíme neustále sledovať špičku a po tme je to trochu problematické, ale na všetko sa dá nájsť dajaké riešenie.
Presne usporiadané veci
Pokiaľ si chceme posedieť pri vode len do zotmenia, alebo do chvíle, keď nás od vody vydurí horda krvilačných komárov, tak takáto feedrovačka sa od bežnej dennej takmer ničím nelíši. Jediné, na čo si musíme dať pozor je, aby sme pri stále sa znižujúcej viditeľnosti nezabudli pri vode časť nášho výstroja počas balenia sa na odchod domov. Preto je na mieste mať veci vždy rovnako rozložené okolo seba. Má to určité výhody aj počas lovu cez deň, lebo si tým nacvičíme jednotlivé pohyby a budeme počas rybačky v podstatne väčšej pohode, ako keby sme sa neustále vrteli a niečo hľadali.
Niet nad to, keď naisto viem, že keď sa načiahnem tu, tak tam nájdem napríklad košíky. Ak sa zas načiahnem tam, tak tam mám škatuľku s háčikmi, obratlíkmi, karabínkami a podobne a keď sa potom začnem baliť, tak si veci začnem systematicky zbierať a baliť na odchod a je malá pravdepodobnosť, že na niečo zabudnem.
Niekedy sa môže stať, že ryby nás svojimi zábermi „zdržia“ tak, že sa potom balíme až za úplnej tmy, a vtedy najviac oceníme toto systematické rozloženie našich vecí. Nemusia byť rozložené podľa presne stanovenej šablóny, podstatné je, že tak ako sú, presne vyhovuje vám. Niekedy toto „usporiadanie“ našich vecí môže vyzerať ako keby boli len tak ledabolo porozhadzované okolo nás, ale najhlavnejšie je, že presne vieme čo kde máme a kam máme siahnuť, ak niečo potrebujeme.
Najdôležitejšia časť prípravy
Ak sme sa rozhodli pre nočnú feedrovačku, určite ju nebudeme začínať po tme. Väčšinou sa k vode dostavíme ešte za svetla, pred západom slnka, aby sme si pekne v pohode porozkladali všetky naše inštrumenty na rybačku. V prvom rade, ak sme si to nepripravili ešte doma, namiešame krmivo, lebo potrebuje určitý čas, aby dosiahlo potrebnú konzistenciu. Toto je hádam najdôležitejšia časť prípravy na feedrovačku. Nato si pevne osadíme kreslo, aby sa pod nami nekolísalo pri najmenšom pohybe a postavíme stojan na udicu tak, aby sme sa nemuseli za udicou načahovať, ale aby bola pekne po ruke.
Potom si pripravíme samotnú udicu a podberák, ktorý takisto umiestnime tak, aby sme ho mali v prípade potreby taktiež poruke. Neviem ako vy, ale ja si pred každou rybačkou naviažem udicu nanovo a po ukončení lovu ustrihnem vlasec, odmontujem navijak a udicu zbalím do puzdra. Niekomu sa môže zdať, že je to zbytočné, ale ja si ju radšej vždy naviažem na novo. Má to viac výhod ako by sa zdalo. Nemusím dávať pozor, či náhodou nezlomím špičku počas transportu, lebo je v puzdre na to určenom - s ostatnými špičkami. Viacerí si kvôli zabezpečeniu špičiek počas transportu vymysleli rôzne krytky na zložené udice a podobne, ale je to vec názoru.
Zvyknem požívať šokovku
Ďalšiu výhodu v naväzovaní na novo vidím aj v tom, že mám vždy novo naviazané systémy s novými uzlami, prípadne s odstráneným kusom najviac namáhaného vlasca. Keby som to nespravil a náhodou by som kvôli poškodenému uzlu, alebo vlascu prišiel o rybu, nesmierne by som si to vyčítal. Občas, keď mám ťažšie, 70- a viacgramové košíky, použijem pár metrov šokovej, alebo inak povedané odhodovej šnúry. Vtedy zvyknem ustrihnúť vlasec tesne pri spojovacom uzle a šnúru si naviniem na práve používaný košík, a tak si ju uložím.
Samozrejme, po každom novom naviazaní si ju poriadne prezriem, či náhodou nie je poškodená. Ak je, tak z nej kus ustrihnem, alebo ju vymením celú. Šnúra je pevnejšia ako vlasec a znesie väčšie zaťaženie. Najviac namáhaným kusom vlasca je posledný meter – dva nad košíkom. Tento kus musí znášať všetky nahodenia, záseky a aj keby bol celý vlasec napnutý a nachádzal sa niekde v stĺpci vody, tak tento posledný meter bude ležať na dne a pri každom potiahnutí sa oň bude obtierať.
Práve kvôli tomuto zvyknem používať šokovku. Na jej naviazanie vyberáme čo možno najtenšie šnúry, lebo musíme mať na pamäti, že ju musíme s vlascom spojiť a vznikne nám na spoji uzol. No a keďže na feedroch sú väčšinou drobné očká, musí byť uzol čo najmenší, aby nimi hladko prechádzal pri nahadzovaní, ale aj pri vyťahovaní. Jednoducho povedané, nesmie sa nám pri prechode očkami zadrhávať.
Dĺžka šnúry
Veľa razy som sa zamýšľal nad dĺžkou šnúry. Viacerí odborníci radia dvojnásobnú dĺžku udice, čiže ak mám udicu 360, tak aspoň 7 m šnúry, ale pri feedri s tým môže nastať jeden dosť vážny problém. Počas lovu v tečúcej vode sa na vlasci veľmi často zachytávajú splavované nečistoty a kde sa ich nahromadí najviac? No predsa na uzlíku. Ten sa tým niekoľkonásobne zväčší a je nemožné ho dostať cez drobné očká špičky. Viacerí už na tento fakt doplatili, keď sa pozabudli a navíjali vlasec až do zlomenia špičky.
Ak ju nechceme zlomiť, tak musíme rybu zdolávať s uzlíkom pred špičkou; príliš dlhý kus šnúry nám doslova znemožní rybu bezpečne zdolať. To by sme museli mať ani neviem akú dlhú podberákovú tyč, aby sme rybu dokázali podobrať. Preto ja som si zvykol na dĺžku šokovky: dĺžka udice +1,5 metra. Toto úplne postačuje na bezpečné hody, lebo pri nahodení je na navijaku navinutých pár otáčok šnúry a celý nápor nahodenia je vlastne rozložený na šnúre. Občas aj s touto dĺžkou šokovky môžu nastať problémy pri závere zdolávania ryby, hlavne ak ide o väčšie a bojovnejšie kusy, ale je určite ľahšie zvládnuteľné ako pri dlhšej šnúre.
Vlhčenie krmiva
Po zložení udice si naviažeme systémy, prehádžeme si vodu pred sebou, aby sme si našli lovné miesto, zistili potrebnú hmotnosť košíka na daný okamih a keď to všetko máme hotové, vrátime sa ku krmivu, ktoré zatiaľ pekne nasalo všetku pridanú vodu. Väčšinou ešte treba pridať trochu vody, ale s jej pridávaním opatrne. Záverečné vlhčenie sa robí za neustáleho miešania zásadne rozprašovačom, aj keby sa zdalo, že treba pridať ešte veľa vody. Radšej tento úkon budem robiť 10 minút, ale musí to byť tip-top, inak si môžeme zbytočne narobiť problémy, lebo prevlhčené krmivo sa veľmi ťažko dáva do použiteľného stavu. Niekedy stačí pridať veľmi málo vody a krmivo je tak akurát.
Ak si nie sme istí, urobíme skúšku správnosti. Najlepšie je hodiť tesne ku brehu do vody guľku krmiva tak, aby sme na ňu dobre videli a sledovať ako sa vo vode rozpúšťa. Ak sa hneď po dopade na dno rozpadne a začnú z neho stúpať až ku hladine drobné čiastočky, tak je príliš suché a treba ho dovlhčiť a ešte chvíľu počkať, nech všetky čiastočky nasajú dostatok vody. Práve kvôli tomuto si krmivo chystám už doma a najlepšie aspoň pár hodín pred lovom. Ak chcem urýchliť proces prípravy krmiva, ale robím to veľmi zriedka, použijem na vlhčenie krmiva teplú vodu. Tá skôr vsiakne do krmiva, ale chce to určitú prax, lebo sa ľahko môže stať, že namiešate hustú, veľmi málo rozpadávajúcu sa a nepoužiteľnú kašu a aj vlastnosti krmiva sa s použitím teplej vody menia. Podobne sa zmenia vlastnosti krmiva ak ho po navlhčení dáme zamraziť. Občas je takto tepelne upravované krmivo to pravé „orechové“ a aj pre ryby býva hodne zaujímavé a podstatne lepšie naň reagujú, ale to je už vyšší level feedrového lovu.
Najväčší problém - sledovanie špičky po tme
Keď už máme všetko hotové, začneme so samotným lovom. Malo by to byť ešte za svetla a to z viacerých dôvodov. V prvom rade si musíme uvedomiť, že lov v noci je trochu odlišný od denného. Niekedy máme aj za vidna problém s presnosťou nahadzovania a za tmy je to niekoľkonásobne horšie.
Musíme si správny smer aj vzdialenosť natrénovať, kým dobre vidíme kam to „lieta“. Najlepšie je, ak sa nám podarí zdolať aj pár rýb. Jednoducho to musíme dostať „ do rúk“. S ubúdajúcim denným svetlom nastáva náš najväčší problém. Sledovanie špičky. Pomôcť si môžeme viacerými spôsobmi. Jednou možnosťou je na špičku pripevniť chemické svetlo, ktoré vydrží dosť dlho svietiť a je aj celkom dobre viditeľné. Jedinou jeho nevýhodou je, že keď dlho pozeráme na to malé svetielko, začne sa nám mariť, že sa hýbe. Boli povymýšľané rôzne adaptéry, pomocou ktorých sa svietiaca tyčinka pripevňuje na špičku, ale všetky feedre nemajú rovnaký priemer špičiek a občas nám to tam nemusí dobre držať. A to nehovorím o možnosti zlomenia špičky neopatrnou manipuláciou.
Ja si ťažkú hlavu nerobím z hľadania vhodného adaptéra. Jednoducho si svietiacu tyčinku prilepím kúskom priesvitnej lepiacej pásky medzi posledné dve očká na špičke. Vždy sa ju snažím prilepiť tak, aby sa mi za ňu nezachytával vlasec pri nahadzovaní, čiže ju lepím na hornú stranu špičky nad očká. A po ukončení lovu, alebo až na druhý deň pri dobrej viditeľnosti, tyčinku opatrne odstránim. Nesmieme však zabudnúť najprv svetielko „rozsvietiť“ a až potom lepiť na špičku. Opačný postup by mohol mať pre špičku katastrofálne následky. Ak sa však bojíte, že by ste aj takouto manipuláciou mohli poškodiť špičku, môžete si na ňu jednoducho posvietiť baterkou. Ja som si svojho času dal u kamaráta vyrobiť polohovateľný stojan na baterku, zapichol som ho pod udicu a lúč svetla som nasmeroval na špičku. V skutočnosti som mal celkom dobre osvietenú celú hornú polovicu udice a neušiel mi ani najjemnejší záber. Nevýhodou bola pomerne vysoká spotreba monočlánkov do baterky.
Výhoda čeloviek
Dnes je to oveľa lepšie, lebo sa bez väčších problémov dajú kúpiť rôzne led svietidlá s nízkou spotrebou a pomerne dobrou svietivosťou, ktoré nám dobre poslúžia na osvietenie špičiek. Akurát musíme vyhútať ich uchytenie, aby svietili tam, kde je to potrebné. No a, samozrejme, na nočnú rybačku musíme vziať aj dajaké dobré svetlo, najlepšie čelovku, aby sme si mohli posvietiť pri prípadnom viazaní nového háčika, alebo nadväzca, lebo aj v noci sa trhá a, pochopiteľne, mali by sme vidieť čo a ako napichneme na háčik.
Čelovka má tú výhodu, že máme voľné ruky a svetlo svieti od nás, čiže nás neoslepuje. Hádam jedinou jej nevýhodou je, že k sebe láka nočný hmyz a my sme potom ako v dajakom roji. Preto ju zapíname len na nevyhnutne potrebný čas. Neoceniteľná je aj počas záverečného zdolávania ryby, keď asi najviac oceníme, že máme obe ruky „voľné“ na zdolávanie ryby. Nesmieme zabudnúť ani na nočné osvetlenie nášho lovného miesta, aby sme vyhoveli litere zákona a predišli nepríjemnostiam pri prípadnej kontrole. Toto svetlo väčšinou umiestnim za svoj chrbát, alebo trochu bokom, aby ma zbytočne neoslepovalo.
Nočné lovy majú svoje čaro, ale neustále sledovanie špičky počas zhoršenej viditeľnosti dáva našim očiam poriadne zabrať. Asi najhoršie je sledovanie pomerne malého svetielka svietiacej tyčinky, ale zdolávanie väčšej ryby v čierno-čiernej tme sa nedá k ničomu prirovnať a intenzita tohto zážitku je neopísateľná. Do posledného okamihu totiž nevieme čo len môže na druhom konci byť. Úzky lúč čelovky čo-to odhalí, ale to len zvýši množstvo adrenalínu prúdiaceho do nášho krvného obehu. A keď svojho súpera konečne dostaneme na breh, zaleje nás nesmierne príjemný pocit, ktorý je znásobený tým, že sme to všetko prežili s jemným feedrom v ruke. Určite sa to oplatí vyskúšať.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
