Dnes vyspovedáme aktuálneho majstra sveta z uplynulých majstrovstiev v Bulharsku. Martin Forbak je mladý zapálený prívlačiar, ktorý sa, okrem pretekaniu, venuje prívlači naozaj profesionálne. Vyvíja a vyrába vlastné nástrahy, niekoľko rokov pracoval v rôznych rybárskych predajniach.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Martin, v prvom rade blahoželáme k vynikajúcemu prvému miestu a veľkému úspechu celého družstva. Ako sa s odstupom času cítiš ako nový majster sveta?
Ďakujem za gratuláciu... S odstupom času a po rozložení si všetkého v hlave som šťastný, že to po viacerých dobrých umiestneniach v rebríčku jednotlivcov konečne vyšlo na jednotku. Je to pre mňa neskutočná satisfakcia za všetko, čo som tomu obetoval a ako som sa o to snažil. Musím sa priznať, že posledných pár rokov som sa už prakticky celú sezónu venoval iba lovu pstruhov a opakovaným tréningom na zdokonaľovanie všetkých potrebných drobností. Po celkovom zhodnotení môjho osobného a, samozrejme, aj tímového výsledku som dospel k myšlienke, že sa mi podarilo prelomiť akýsi psychický blok pre ďalších slovenských pretekárov, že aj táto „najvyššia“ méta je dosiahnuteľná, pokiaľ si pretekár ide za svojím cieľom.
Aký dojem na teba urobili MS v Bulharsku, aké ryby sa lovili, aká bola rieka, organizácia...
Čo sa týka rieky Chaya, táto sa mi okamžite zapáčila už na prvý pohľad. Bola neskutočne technicky náročná a podľa mňa najťažšia v doterajšej histórii MS. V prudkom toku bolo naukladaných mnoho väčších aj menších kameňov a profil dna bol veľmi rôznorodý. Po všetkých stránkach musel byť pretekár pripravený na 100 %. Ryby mali veľa prirodzených úkrytov, a tým aj možností na zaujatie vyhovujúceho stanovišťa. Prezentácia nástrahy vo vode tak musela byť zrealizovaná technicky perfektne, aby na ňu ryba v rýchlom toku vedela zareagovať. Výborné bolo vysadenie kombinovanej násady, tzn. dúhak okolo 30-35 cm a potočák okolo 20-25 cm, čiže ryba, s akou sa prakticky bežne stretávame na našich revíroch. Kto vie čítať vodu a pozná odlišné správanie sa pri zaujatí vyhovujúcich miest v toku, vedel prispôsobiť lov na konkrétnu rybu. V zásade platilo, že na plytkých a rýchlejších partiách sa lovil potočák a na pomalších a v ťažnejších prúdoch a jamách zasa dúhak. Čo sa týka organizácie, Bulhari sa snažili a vždy som tvrdil, že ak je koniec dobrý, je všetko super. Rozhodne skvelé momenty a spomienky vysoko prevyšujú tie menej dobré.
Boli tieto MS v niečom iné ako ostatné preteky alebo aj MS?
Rozhodne. Slovenskému tímu sa podarilo obhájiť minuloročný titul a to je neskutočný pocit. Škoda, že nám v Poľsku v 2012 ušiel titul o 0,5 bodu, mali by sme zlaté triple. Ale na to máme šancu v Írsku, kde sa budúci rok koná rybárska olympiáda.
Aké nástrahy sa najviac používali?
Na takomto vrcholovom podujatí si každý pretekár v spolupráci so svojimi asistentmi musí vypracovať svoju taktiku. V zásade sa však prakticky vždy začína väčšou rotačkou v agresívnejších farbách, ktorá dokáže dobre zaujať čerstvú a agresívnu rybu a s postupom času sa podľa aktuálnej situácie prechádza na menej agresívne a rybami lepšie akceptovateľné nástrahy. Ja osobne som stavil na kombináciu rotačky a mäkkej nástrahy. Keďže som aj výrobcom známych pstruhových rotačiek MFexclure, už pri tréningu som si vyšpecifikoval aký typ si musím zhotoviť na ťažké podmienky rieky Chaya. Rieka bola v mnohých miestach široká a plytká. Už pri tréningu bolo vidno, že sa mnoho pretekárov snaží dohodiť ku protiľahlému brehu, kde boli ryby ešte nepoplašené a reagovali na nástrahu, no ich voľbou boli ťažké voblery, ktoré síce vedeli dohodiť na väčšiu vzdialenosť, no v plytkej vode sa s ňou už nedalo pracovať, a tak sa prakticky okamžite zachytávala, čo znemožnilo jej prácu. Keďže sa v týchto partiách vyskytovalo veľa menších potočákov, vedel som, že musím vytvoriť rotačku veľkosti 0 až 1 s telíčkom dostatočne ťažkým na 25 m hod. No zároveň muselo byť telíčko perfektne vyvážené, aby sa okamžite po kontakte s vodou krídelko roztočilo a dala sa nástraha vodiť na veľkú vzdialenosť aj v plytkej vode, čo sa mi vo dvoch kolách ukázalo ako rozhodujúce, keď sme aj pri zlom výbehu z boxu takouto taktikou vedeli nachytať dostatočné množstvo rýb na dobrý výsledok. Keď už ryby prestávali reagovať na agresívne nástrahy, používal som, a podľa situácie menil, malého smáčika a napodobeninu červíka, čo nám pri dobrom vedení nástrahy dávalo v neskorších kolách, keď sa už chytalo menej rýb, dobré výsledky.
Odniesol si si z MS nejakú zásadnú skúsenosť?
Myslím, že najzásadnejšia skúsenosť pretekára na takomto vrcholovom podujatí je zvládnutie psychickej stránky. Vedel som veľmi dobre, že do každého kola z celkových ôsmich musím ísť uvoľnený a v pohode, bez ohľadu na aktuálny stav, ktorý nemusí byť aj vďaka systému žrebovania dobrý. Jednoducho treba byť neustále nad vecou a aj si to tak trošku užívať.
Čo ťa ešte čaká túto sezónu?
Čo sa týka pretekov, samozrejme, je to celá 1. liga a viacero pohárových pretekov v rámci Slovenska a aj zahraničia. Túto sezónu som sa dal v lige dokopy s chalanmi z púchovského teamu, tak očakávania sú veľké, uvidíme ako dopadneme. Čo sa týka tréningov na ďalšie MS, ktoré budú v Írsku, samozrejme, „Show must go on“ a ako sa patrí, v priebehu sezóny sa príprave venujem na 100 %.
Chcel by si niekomu poďakovať?
Pochopiteľne, poďakovanie patrí celému slovenskému teamu, ktorý ako celok pracuje neskutočne skvele a súdržne a má vo svete vytvorené meno absolútnej špičky a 100 % „fair-play“ prístupu, bez ich podpory a ochoty by to nebol taký skvelý zážitok. Veľké poďakovanie patrí trénerovi Vlastovi Těšickému za skvelý osobný prístup k celkovej príprave, kapitánovi Jarovi Sámelovi, ktorý všetko zabezpečuje organizačne a je aj môj osobný asistent, Davidovi Maixnerovi s ktorým som absolvoval veľa kvalitných spoločných tréningov. Čo sa týka sponzorov slovenskej reprezentácie, je to najmä firma Daiwa, ktorá s nami spolupracuje už viacero sezón. Ďalej je to Rybárske centrum Orava v Námestove, ktoré nám výrazne pomáha s materiálno-technickým zabezpečením, a svojím výberom prívlačových nástrah patrí k najlepšie zásobeným obchodom na Slovensku. Osobné poďakovanie patrí mojej manželke za jej trpezlivosť so mnou.
Kedy si vlastne začal chytať ryby?
Už od malička som naháňal pstruhy v rieke a drží ma to doteraz a zrejme bude navždy.
Aký je tvoj najcennejší úlovok?
Rozhodne všetky spoločné tímové medailové úlovky. Slovenský tím je neskutočne súdržný a jeho pohoda medzi všetkými sa prenáša do výsledkov. Individuálne zlato je už iba čerešnička na torte.
Aký je tvoj najnetradičnejší úlovok?
Už po MS sa mi podarilo uloviť aj tretie zlato, a to v podobe zlatej ryby. Bol to zlatý dúhak albín, a aj napriek tomu, že bol malý, ma neskutočne potešil.
S akým vybavením momentálne najradšej chytáš?
Ak by som mal vymenovať konkrétne, bolo by toho veľmi veľa. Čo sa týka prútov, mám ich mnoho a každý na inú špecifickú príležitosť. MS som odchytal s prútmi Norstream Provokator, sú veľmi rýchle a agresívne a na preteky typu MS sú vhodné. Pri tréningoch a súkromných vychádzkach používam najviac prúty Favorite Synapse. Čo sa týka navijakov, absolútnu dôveru má u mňa Daiwa. Mám ich viacero a nedám na ne dopustiť, nikdy ma nesklamali!
Prezraď, aké typy nástrah najradšej používaš?
Prirodzene, že ovládam prácu so všetkými druhmi nástrah. Najradšej a najčastejšie používam moje MFexclure rotačky, vyrábam ich a prispôsobujem najmä na lov pstruhov v rôznych podmienkach. Z voblerov je to prakticky iba ILLEX, konkrétne Tiny Fry, Chubby Minnow a Tricoroll, každý z týchto typov je na inú vodu, treba sa už len s nimi naučiť pracovať. Čo sa týka mäkkých nástrah, tu k mojim favoritom patrí Berkley a RedBass. Podľa aktuálnej situácie sa rozhodujem či budem chytať s nymfou, smáčikom alebo wormom.
Aká je tvoja obľúbená ryba?
Jednoznačne je to pstruh potočný z čistých tečúcich vôd.
Ktorá je tvoja vysnívaná rybárska krajina?
Určite je to Nový Zéland, krajina neskutočné krásnych a čistých vôd, v ktorých žijú krásne kusy potočákov.
Čo by si zmenil na rybárčení na Slovensku?
Zrejme by som chcel, aby rybári pri vode boli viac ohľaduplní k rybám.
Máš nejaký rybársky odkaz pre čitateľov Slovenského RYBÁRA?
Bol by som rád, keby rybári začali vnímať rybačku ako svoj koníček a nie ako zdroj lacného mäsa. Nie som zástancom totálneho CHaP, ale to, čo občas vidím pri vode, mi vyráža dych. Myslím, že je to však generačný problém, mladí ľudia vyrastajú v odlišných podmienkach a zrejme aj preto si to dokážu uvedomiť, že vody nie sú nekonečný zdroj. Pokiaľ si zdecimujeme stavy pôvodných druhov rýb, ekosystém sa nikdy nevráti do pôvodného stavu. Stavanie MVO a nezmyselné regulácie tokov na pstruhových revíroch je obrovským problémom, a pokiaľ sa k nemu budeme stavať ľahostajne, tak aj tak dopadnú naše krásne pstuhové vody.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
