Začiatkom mája sa naša redakcia vybrala na veľmi pekný maďarský revír – Tisza tó. Preskúmali sme tzv. Malú Tiszu (rozvodnené kanály i obrovské vodné plochy), ako aj hlavný tok rieky Tisza.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚL 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Ihneď po príchode a prieskume sme vedeli, že sa nám tu bude páčiť. Rybár tu nájde všetko, po čom mu srdce piští. V úzkych kanáloch sme mali pocity ako amazonskí objavitelia, na rozsiahlych vodných plochách sme sa cítili ako ihla v kope sena. Príroda v najčistejšej forme! Vzácne a pre nás nové druhy vtákov, rastlín a veľké množstvo rýb. Práve kvôli nim sme sa sem vybrali a tie nás najviac potrápili. Ihneď v úvode nás miestny sprievodca a náš domáci, Tamás upozornil, že po náhlom ochladení nebudú ryby v takej žravej nálade, ako by sme si predstavovali.
Sumce štrajkovali
Túto informáciu sme si mohli overiť hneď v prvý deň lovu, keď sa nám podarilo uloviť iba jednu rybu. Tá však spôsobila obrovskú radosť. Boleň, odhadom 35 cm, sa nechal zlákať na rýchlo ťahané „bolenie olovko“ a šťastným lovcom (aj podľa fotografie) bol Miňo. Ulovil ho na hlavnom toku, nástrahu hádzal pod kríky do veľkej vzdialenosti a ťahal ju veľmi rýchlo. Na druhý deň si urobil zárez na pažbe aj Lukáš. Jeho osvedčenou nástrahou bola strieborná, stredne veľká plandavka. Súčasťou našej úderky bol aj výborný sumčiar Attila. Dúfali sme, že nám ukáže ako loví sumce, ako sa taký poriadne veľký sumec správa na prúte a celkovo sme sa veľmi tešili, pretože my ostatní sme úplní sumčiarski amatéri. Sumce sme si pekne lokalizovali, púšťali im dole všakovaké nástrahy, lomcovali prútmi hore-dole, ale bez úspechu.
Tamása veľmi mrzelo, že sme takí neúspešní a chcel nám to nejakým spôsobom vynahradiť. On sa špecializuje na lov zubáčov na plávanú a tento spôsob chcel ukázať aj nám. Večer bolo potrebné na bič nachytať bielu rybu. Pred zotmením sme člny ukotvili v hĺbke (resp. plytčine) okolo 1-1,5 m a nahodili montáž. Tá pozostávala z paternoster systému s plavákom, olovom a háčikom na bočnom nadväzci.
Zubáče vylepšili naše skóre
Zaujímavosťou bola príprava nástrahy. Tamáš mŕtvu rybku rozpichal nožom, aby sa z nej lákavé „šťavy“ čo najlepšie uvoľňovali. Nástrahu má väčšinou zubáč zažratú veľmi hlboko. Tento spôsob, bohužiaľ, nedáva ulovenej rybe šancu. Avšak v takejto bohato zarybnenej vode sú úvahy o chyť a pusť v úplne inej rovine ako na našich, často chudobných a vyjedených revíroch. V prvý večer „na číhanú“ sa ulovili dva celkom pekné zubáče, ktoré vylepšili naše skóre.
Na druhý deň sme opäť vyplávali v ústrety maďarskej Amazonke. Na preskúmanie takejto obrovskej vodnej plochy by nám nestačili ani dva životy. Stratiť sa tu nie je problém aj napriek tabuliam, ktoré uvádzajú smer k obciam a podobne. V plytkých, slnkom presvetlených častiach sa Lukášovi opäť zadarilo a druhým boleňom sa stal najúspešnejším prívlačovým lovcom. Dopriali sme si obed na brehu, kde sme plánovali taktiku nadchádzajúcich hodín. Plavačkový tím šiel opäť na večernú postriežku, my ostatní vláčiť. Zamierili sme do uzavretého oka, kde sme predtým zaznamenali veľkú aktivitu. Hádzali sme všade možne, záber však neprišiel.
Nebolo nám dopriate
Nasmeroval som môj top hod pod krík, keď zrazu moju plandavku atakovala veľká vlna a nasledovalo rodeo. Veľká ryba nás začala na člne točiť, ťahať, raz mala navrch ryba, raz ja. Bol som náramne šťastný, pretože to bol môj prvý a jediný záber a mala z toho byť najväčšia ryba výpravy. Bohužiaľ, sumec bol inej mienky a našiel najslabší článok mojej zostavy. Tým bol malý obratlík, ktorý poľahky pretrhol, a zničil tak moje sny o najväčšej rybe na svete (vtedy som to tak vnímal). Život rybára je aj taký a svoju prehru som pokorne prijal. Aj lovci na plavák hlásili nulu. Život je naozaj raz taký.Prišlo posledné ráno našej výpravy. Na vodu sme vyplávali už skoro ráno, nad hladinou panovala hmla. Skúšali sme prelovovať staré známe, aj nové miesta. Svätý Peter nad svojimi chránencami pevne držal ochrannú ruku, nebolo nám dopriate. Poslednou rybou bol 60 cm zubáč, ktorého chytil Paľo na drop-shot s rybkou. Tamás neveriacky krútil hlavou, lebo na tom mieste nikto zubáče nechytá a už na nejaký drop-shot vôbec nie. Túto techniku nikdy nevidel a určite ju v budúcnosti zahrnie do svojho repertoáru.
Rozlúčili sme sa s jazerom Tisza-tó ako aj s priateľským Tamásom. Určite sa sem vrátime aj na jeseň, keď sú ryby pri chuti a dúfame, že sa nám bude dariť viac. Ako sme dopadli, vám určite dáme vedieť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
