Vodná nádrž Ružín je zaujímavým rybárskym revírom hlavne pre rybárov z východu, no rovnako svojou krásou láka a priťahuje mnoho rybárov z rôznych kútov Slovenska. A to hlavne kvôli každoročným úlovkom trofejných šťúk, sumcov, či zubáčov a prostrediu, v ktorom sa nachádza.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2014
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Trochu histórie
VN Ružín je súčasťou vodných diel Ružín I. a Ružín II., ktoré boli vytvorené prehradením rieky Hornád v rokoch 1963 – 1970. Vybudované boli za účelom zadržiavania vody, výroby elektrickej energie a čiastočne slúžia ako protipovodňová ochrana. Menšia priehrada Ružín II. (VVN Ružín) s rozlohou 65 ha je pstruhovým revírom a slúži ako vyrovnávacia vodná nádrž. Tá väčšia a známejšia je Ružín I. (VN Ružín). Práve o nej bude reč.
Takže ako som spomenul, VN Ružín sa rozprestiera na ploche 390 hektárov a jeho dĺžka je 14,6 km. Objemovo sa pohybuje kdesi pri 59 000 000 m3. Netreba však zabúdať na hĺbku revíru, ktorá je fakt veľká. Bežná hĺbka je 15 – 25 metrov a tá maximálna 54. To radí Ružín medzi najhlbšie priehrady na Slovensku. Do Ružína ústia rieky Hnilec a Hornád a mnoho lesných potokov.
Ružín – raj rybárov
V prvom rade si treba uvedomiť, v akom krásnom prostredí sa Ružín nachádza. Keďže vznikol prehradením Hornádu, získal tým čiastočne jeho pôvodný tvar s korytom, ktorý akoby doslova rozrezával kľukaté hlboké údolie Bujanovských vrchov. Takmer všade naokolo je obopínaný hustými listnatými lesmi a lemovaný nespočetným množstvom zátok a strmo padajúcich útesov.
Práve pre strmé zrázy a vysoké útesy ho návštevníci prirovnávajú k severským fjordom a samotný Ružín patrí k najkrajším priehradám strednej Európy. Z brehu je síce ťažko dostupný, ale plavba člnom po úzkych zákutiach medzi ostrovmi a zátokami je veľkým zážitkom. A to hlavne s prútom v ruke.
Vodná nádrž ukrýva každý rok nejedno prekvapenie. Prívlačiarov potešia nádherne stavané ostrieže, ktoré v tejto vode dokážu dorásť do gigantických rozmerov a pokoria hranicu 50 centimetrov! Rovnako zaujmú aj kapitálne agresívne šťuky. Noci lovcom spríjemňuje štrnganie rolničiek bojovných sumcov a tuhé zábery tajuplných zubáčov.
Úspechy žne aj feeder. Kaprári označujú Ružín ako „ťažkú vodu“, ale so správne zvolenou taktikou sa dajú uloviť skutočne veľké kapry. Mnoho zážitkov však ponúka aj okolie vodnej plochy. V húštinách takmer nedotknutých lesov sa preháňajú stáda muflónov, jeleňov a cesty si niekedy skrížia s líškou, či jazvecom. Dole pri kmeňoch vysokých hrabov zasa tíško čakajú hríby na svojho nálezcu a tento pokoj v prírode ešte dotvára neutíchajúci vtáčí spev.
Odpad po celý rok
Zdá sa, akoby bolo toto miesto celkom nedotknuté, niečo ako prírodná rezervácia bez veľkého zásahu človeka. Nie je to celkom tak. Už dlhé roky Ružín zápasí s jedným veľkým problémom. Odpad. Z roka na rok donáša voda hlavne z prítokov Hornádu a Hnilca tony odpadkov, ktoré prebývajú po celý rok na hladine i pod ňou.
Všetko sa začína na jar. Prílev veľkej vody po zime plní brehy Ružínskej priehrady a tvorí základné zásoby pre letnú sezónu. Na tom by nebolo nič zlé, keby sa do nádrže dostávala len voda a ryby. Spolu s ňou sa však priplavia nespočetné množstvá odpadkov, ktoré ničia celý Ružín ako jed. Od drobných vrchnáčikov, cez hromady PET fliaš, až po celé chladničky a kreslá. Len čo sa na jar napustí voda, hladinu pokryje obrovský plastový koberec tej najväčšej špiny. Ružín sa dusí.
Potom na rad príde trenie rýb. Už aj tak vzácne neresiská vhodné pre výter zubáčov a kaprov sú zanesené plechovkami, sklom a rôznym plastom. Keď si ryby konečne nájdu kvalitné miesto na neres a nakladú tisíce ikier, začne sa s reguláciou vody. A to vôbec nie miernou. Hladina lieta hore – dole, denne aj v rozmedzí metra a viac. Zmätené ryby plávajú popri brehu a statočne ochraňujú svoje hniezda.
Samozrejme, všetka špina sa dá do pohybu a roztrúsi sa do každého kúta priehrady. Ikry zostanú na suchu, náchylnejšie ryby hynú. Bez ujmy z toho vyviaznu len žaby, ktoré vajíčka nakládli na ten bodrel a cestu k vode hravo zvládli vďaka ohradám vedľa ciest.
Rybári odišli, ale neporiadok opäť ostal
Konečne nadišlo leto. Prvý jún, začiatok rybárskej sezóny na VN Ružín. Po dlhej pauze sa k vode dostalo mnoho rybárov očakávajúc pekné úlovky. Čo ich čaká? Špina a smrad v zátokách a telá rozkladajúcich sa mŕtvych rýb vyplavených na brehu. Celý čas je počuť zvuk praskania tisícok PET fliaš, lenže tie sú nám nanič, lebo platí prísny zákaz využiť hoci len jednu z nich ako bójku na sumce, aby sa neznečisťovalo okolie.
Aby toho nebolo málo, niečo „prihodia“ aj samotní rybári. Najprv sa predbiehajú, kto si postaví lepšiu chatrč pri vode a potom sa zbavia nevyužitého materiálu. Kde inde, ak nie do vody? Predsa voda je ten najlepší odpadkový kôš. Podobne sú na tom aj niektorí chatári. Stavebný odpad a starý nábytok putuje do Ružína.
Pozemky tiahnuce sa popri vode a po lese sú ohradené ostnatým drôtom. Doslova na každom kroku číhajú rampy a výstražné nápisy typu „ZÁKAZ VSTUPU“, čím znemožňujú prístup k vode nielen rybárom, ale aj ostatným návštevníkom. Popri lesných cestách strašia preplnené kontajnery, z ktorých zvyšky poroznášala divá zver po celom lese. Postupne sa čoraz viac ochladzuje, prichádza jeseň. Suché lístie padá a studený severný vietor opäť vyháňa odpadky zo zákutí na otvorenú vodu. Znova sa nám ukazujú v „plnej kráse“. Ľudia od hrádze si zase robia čo chcú, voda rapídne padá a stúpa. Potom nadíde posledné ročné obdobie – zima. Rybári už síce odišli, ale neporiadok tu opäť ostal. Pevne ho zovrel ľadový pancier a pustí ho znova až na jar, aby sa kolotoč mohol opakovať.
Posledná výstraha
Takáto situácia sa deje na Ružíne rok čo rok a popri rybách to je téma číslo 1. Nie je to nič neznáme, čosi tajné, lebo toto sa nedá ukryť. Neviem, či by som dokázal spočítať, koľko článkov bolo o tom napísaných, či už na internete, alebo v novinách. Jedno je však isté. Odpad sa tam nemôže hromadiť donekonečna. Ružín predsa nie je žiadna skládka, ale nádherná voda, ktorá si takéto zaobchádzanie určite nezaslúži.
Treba však spomenúť, že na jar sa konajú aj brigády a rôzne podujatia zamerané na čistenie vodnej nádrže. Nehovorím, že je to zlé, naopak, považujem to za dobrý nápad. Lenže je to nerovný boj, pretože voda neustále prináša nové a nové naplaveniny. Pred dopustením sa stihne vyzbierať akurát čo-to z brehu a časť pomocou špeciálneho zariadenia na hrádzi. Je to však iba zlomok v porovnaní s tým, čo tam ostane po celý rok. Na jedno ročné úplné vyčistenie by priľahlé obce museli minúť všetky svoje peniaze a o rok by bol odpad znova na vode. Ružín však nie je jediná voda, ktorú to postihlo. S podobným problémom bojuje množstvo revírov po celom Slovensku. Niektoré úspešnejšie, iné menej. Žiadna z nich by však rozhodne nemala vyzerať takto, nech ide o ktorýkoľvek typ vody. Táto situácia je poslednou výstrahou pred úpadkom života vo vode!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
