V poslednej dobe sme si s Antim vytvorili malý rituál. Skoro ráno si posedíme pri stole a čas trávime popíjaním kávy a čaju. Dnešný ranný vietor má silné grády, no s pribúdajúcim časom citeľne oslabuje. Posledný výlet na vetrom rozbúrenej rieke sa nám natoľko vryl do pamäti, že rešpekt cítime v hĺbke duše.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JÚL 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 88
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
U dobrého rybára
Ranná debata nás utvrdila, že najprv dnes vyrazíme do obchodíka Au Bon Pecheur (voľný preklad - U dobrého rybára), aby sme sa dozvedeli nejaké novinky o okolitých vodách a následne vyrazíme ponaháňať fúzatých, pre nich si necháme celé popoludnie. Návšteva rybárskeho obchodíka dopadla na výbornú, ako vždy odtiaľ odchádzame vysmiati s najnovšími „pikoškami“. Je tu čas odbehnúť domov po čln, ktorý už okolo jednej popoludní púšťame na vodu. Ešte nalodiť rybárske náčinie a môžeme vyraziť. V predchádzajúcich článkoch som sa viackrát v superlatívoch zmienil o prototype navijaka a prúta, ktoré testujem pre firmu MOSS.SK. Pôvodne ich firma chcela priniesť pod svojou značkou Delphin, no prehodnotili svoje plány a rozhodli sa pre extrémny krok. Vytvoriť absolútne novú, exkluzívnu sumčiarsku značku so slovenským rodokmeňom. Zatiaľ nemôžem prezradiť jej názov, no zeleno-čierna kombinácia jej dizajnu bude nezameniteľná! Pre zvedavcov však ešte jedna zaujímavosť - v plnom prúde je, okrem dokončovania navijaka, aj vývoj prútov, na ktorom sa osobne podieľam. Verím, že už čoskoro vám sprostredkujem prvé dojmy. To, že pôjde o úplnú špičku, vám budem dokazovať už v najbližšom období.
Môže nasledovať praktická skúška
Napriek tomu, že vietor pomaly ustáva, stále sa mu nechce úplne skončiť, nás to však nemá šancu odradiť, lebo veríme, že v mŕtvych ramenách a zátokách bude aj tak pokoj. Takéto úseky bývajú dostatočne kryté a naša teória znie, že sem by sa mali stiahnuť nástrahové rybky. Už len pretaviť teóriu do praxe a môže nasledovať praktická skúška. To, či bude úspešná, závisí od skúšajúcich, ktorí sú pod vodnou hladinou. Po krátkej plavbe prichádzame k prvému prítoku, do tohto krásneho bočného ramena. Toto kedysi živé koryto je dnes odrezané kamennou hrádzou, ktorá má však vždy svoj stály prítok vody. Lež dnes je obzvlášť brutálny, hladina ďaleko prevyšuje výšku hrádze, a tak sa voda prelieva enormnou silou. Vlny na hladine nám presne ukazujú pozíciu hrádze, lenže v akej hĺbke sú kamene pod ňou?
Sila prúdu značne mení plány
Presne je to nemožné zistiť, takže v duchu „risk je zisk“ sa púšťame skrz! Zhruba si pamätám miesto, kadiaľ prechádzame pri normálnom pokojnom stave, a tak smerujem loď do tohto bodu. Sila prúdu však značne mení moje plány, a preto musíme zabojovať. Našťastie hrádzu prechádzame pomerne ľahko, desivejšie to je skôr z diaľky. Po pár metroch je už voda pokojná, takže Anti ide na svoje miesto, zatiaľ čo ja zastavujem motor a tiež sa pripravujem na samotný lov. Svoj „JEDI“ meč (malá čarovná palička pomenovaná podľa kultových Hviezdnych vojen) si pozerám s úsmevom - dnes ti zase naložím roboty nad špičku!
V zátoke fúka jemný vánok, parádne sa v nej chytá. Cítime sa dobre, aj keď so zábermi to nevyzerá ružovo, v tejto hornej časti je voda bez náznaku života. Nikde ani biela ryba, žiaden pohyb. Nevidieť ani dravé vtáky, ktoré sú pre nás vždy dobrým operným bodom (toto nie je preklep). Pomaly ale isto sa presúvame pomocou elektromotora z jednej zátoky do druhej. Je tu zopár skrytých miest, kde sa vždy niečo nájde, v to verím. Veriť sám v seba, to je hlavné, keď sa človek rozhodne naháňať najväčšieho dravca našich vôd. Neustále tvoriť teórie a okamžite ich testovať v praxi. Ak máme za 5 od hlbinných skúšajúcich, nevadí, vymyslíme niečo nové.
Filozofický deň
Počas plavby naľavo od nás badáme malé vnútorné jazierko, z diaľky vyzerá parádne. Zapadnuté stromy, kríky vo vode, ale aj malá trávnatá pláž. Anti si vyberá jednu, ja zase druhú stranu. Každý má dosť priestoru na realizáciu svojich teórií. Nezostáva iné, len nohou riadiť elektromotor, aby sme sa pomaly presúvali. Dnes je taký filozofický deň, máme dostatok času, a tak rozbiehame debatu ohľadom veľkej životnej otázky: „Prečo sumce neberú vždy keď chceme“?
Debata je prerušená, keď mi do očí padne krásny vejár pod jedným kríkom. Žeby sa tam skrývala nejaká tajomná slečna? Pochybujem, parádny sumec je lokalizovaný! Hneď upozorním Antiho na pohyb pod kríkom, hádže síce správnym smerom, no hod bol krátky. Nasledujem ja a vobler už letí, po dopade a prvom otočení kľučkou sa tak 2 metre od neho začerí voda, čakám úder do palice, no nič.
Nasleduje zase Anti, no ani jemu sa nezadarilo. Zjavne sme ho nezaujali a vyparil sa. V duchu sa už potichu fackujem za to, že sme ho prepásli. Hovorím si, že to ešte raz skúsim. Vobler zaletel o pár centimetrov ďalej ako som chcel, triafam konár a vobler si ostáva visieť kúsok nad hladinou. V duchu to už vidím na poriadnu facku, no jemne trhnem špičkou a zošuchol sa do vody. Chvalabohu, hovorím si a chystám sa ho pritiahnuť. Otočím 1x kľučkou a zrazu pecka do palice.
Áno, toto milujem!
Fúzač zjavne striehol na hlodavce, alebo čosi iné pri brehu na čom by si mohol zgustnúť! Do rany mu prišiel vobler a on nepohrdol, v malej vode sa prehadzuje divoko ako nespútaný mustang, voda špliecha vôkol a on bojuje všetkými silami. Gigantická sila a extrémna bojovnosť týchto fúzačov ma vždy fascinovala. Ja som však pevne rozhodnutý nepopustiť mu ani milimeter! Áno, toto milujem, presne kvôli tomu som tu zas.
Divoká akcia a boj neutíchajú, brzda navijaka zatiahnutá na maximum drží vďaka karbónovým komponentom perfektne a prút mu tiež nedáva žiadnu šancu. Akokoľvek je dnešný sumec veľký, ja a moje náradie mu nedávame žiadnu šancu. Sme stvorení pre víťazstvá! Ťahám ho stále bližšie a bližšie. Ako tak krotím besnú rybu, ona sa rozhodne vyskúšať nový trik a z posledných síl vyráža pod čln, na druhú stranu medzi stromy. Toto jej takmer vyjde, stromy a konáre vedia byť nepríjemné, no ja sa nevzdávam a o chvíľu sa už motá unavená okolo člna. Ešte skúša výpady smerujúce pod čln, akoby tam cítila bezpečie. Mňa ohýna v krížoch, aby som dokázal strčiť prút pod čln. Môže to byť nebezpečné, pretože hrany lode dokážu prerezať aj tú najlepšiu šnúru, a to nechcem riskovať.
Len čo sa mi rybu podarí vytiahnuť na hladinu, držím ju tam. Princíp akcia-reakcia funguje dokonale, takže voda lieta všade okolo nás, zase budeme mokrí. Tvrdé zdolávanie má vždy svoje čaro, otočky sumca okolo člna bývajú divoké a nevyspytateľné. Odovzdávam Antimu udicu, nech sa chvíľu pohrá, a ja si beriem rukavice.
Na prvý pokus o vylovenie ryba reaguje vyrazením dole a skoro ma sfackuje tým vejárom. Je vidieť, že ide o lepšieho jedinca. Zahráme sa na hru „chyť ma za ústa, ja sa zahryznem“...ešte že mám rukavice.
Spoločne fúzača vťahujeme do člna a so spokojnými úsmevmi na tvári si na chvíľku sadáme. Voľným okom ju odhadujeme na 2 metre, po zmeraní je to presných 197 cm, chýbalo málo. Zostáva len konštatovať - teória zvládnutá, prax tiež, takže základy lovu sumcov máme úspešne zvládnuté, dôkaz leží pri našich nohách ešte pár minút, pofotíme ho a púšťame späť do vody.
Vietor ešte stále fúka, ale nás to neodradí, ideme ďalej... rieka je ešte vždy s nami.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
