Tak ako každý rok, tak aj v tomto som koncom apríla a začiatkom mája spolu s našou „starou“ bandou Zsolti, Doky, Miňo a ja navštívil svoju obľúbenú vodu Palotáš. Všetci štyria chytáme na produkty slovenského výrobcu boilies firmy Orthodox carp, ktoré nám už neraz dopomohli ku krásnym úlovkom. Vždy sa veľmi teším na túto našu spoločnú rybačku s ľuďmi, ktorých mám rád, a s ktorými si dobre rozumiem.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Naša klasická zostava sa tentoraz musela zaobísť bez Zsoltiho, no pridali sa k nám naši dobrí známi „Vydrovci“, chlapi, s ktorými je vždy radosť stráviť čas pri vode, a sú aj výborní rybári.
Počasie nám príliš neprialo
Už štyri roky minimálne dvakrát za rok chodím na Palotáš v nádeji, že ulovím trofejného kapra. Vždy niekto z našej partie takého kapra už má na konte, no ja som to šťastie nemal. Každú výpravu so sebou vozím fľašku kvalitnej whisky (viac ako 17-ročná) s tým, že ju otvorím, keď chytím kapra 20+. Chalani mi už ponúkajú svoje miesto, na ktorom takého kapra práve ulovili, pomáhajú mi ako môžu v snahe, aby som už konečne aj ja chytil takého kapra. No neviem, či mi to prajú úprimne, alebo im ide o tú fľašu.
Palotáš už druhý rok po sebe postihol jarný úhyn kaprov a boli medzi nimi aj naozaj veľké kusy, ale i napriek tomu sa v minulom roku presne v tom čase chytili trofejné ryby. Podľa informácií od loviacich aj miestnych v čase nášho príchodu sa nič väčšie nechytilo a ryba nejavila žiadnu aktivitu. To nám, samozrejme, na optimizme nepridalo, ale verili sme, že sa to zmení k lepšiemu a kapry začnú byť aktívnejšie. Počasie nám tiež príliš neprialo, nastalo prudké ochladenie a padali aj krúpy.
Po dlhšej porade ohľadom výberu lovného miesta sme začali s prípravou stanovíšť. Úvodné vybaľovanie a rozkladanie sme mali za sebou, tak nastal čas na malú oslavu (50 rokov, narodenie vnuka, meniny) pri teplej káve a 52-percentnej minerálke, pričom sa hovorilo o všetkom možnom, no predovšetkým o našej spoločnej vášni v love kaprov.
Smiali sa a neverili mi
No späť k samotnému lovu. Záberov sme mali poskromne, no hneď moja prvá ryba mala niečo okolo 13 kg a zabrala na 18 mm Joint-a s 16 mm plavačkou Joint, obalenou v Joint fresh paste, čo ma veľmi potešilo a dodalo mi optimizmu. No keď sa po piatich dňoch situácia nezmenila a zábery prichádzali sporadicky a aj to len od menších kaprov, naša nálada upadala. Skúšali sme všetko možné, ale nič nepomáhalo.
Okrem toho sme sa ešte dozvedeli, že v rádiu pre našu oblasť vydali výstrahu 1. stupňa z dôvodu možnosti výskytu prívalových vôd a veternej smršte. Ten, kto to na Palotáši zažil, vie pochopiť, že niektorí z nás začali uvažovať o tom, že to predčasne ukončia. A tak sa stalo, že som nakoniec ostal v Maďarsku na rybách sám, pričom po maďarsky viem len kašľať.
Našťastie asi o dve stanovištia ďalej boli chlapci zo Slovenska (Mário a Lukáš), z ktorých jeden vedel po maďarsky a obom aj touto cestou ďakujem za neskoršiu pomoc. Keď som odchádzajúcich kamarátov vyprevádzal, povedal som im, že budú ľutovať, že odišli lebo ešte len teraz sa to pohne a ja im budem posielať MMS s obrovskými kaprami. Smiali sa a neverili mi.
Tak to som ešte nezažil
Do rána sa nič neudialo, no na to sobotné ráno nikdy nezabudnem. Sled nasledujúcich udalostí musel naplánovať sám kaprársky Manitou. Nielenže neprišli prívalové vody, ani veterná smršť, ale naopak, prišiel budíček v podobe dvojitého záberu. Po prvom pípnutí na pravej udici som išiel k udiciam a ako mám vo zvyku, zapálil som si jednu zdravotnú. Na pravej udici mi to zase jemne píplo a swinger asi o centimeter klesol dole. Odrazu sa na ľavej udici ozval súvislý tón signalizátora a súčasne sa rozozvučala brzda na navijaku.
Zasekol som a cítil, že by to mohla byť väčšia ryba, tak som si rýchlo skontroloval brzdu a ešte ju trošku povolil. V tej chvíli sa opäť ozval pravý signalizátor a zase spadol swinger o niečo nižšie, keď sa zrazu prudko vyšvihol a mal som aj druhú jazdu. Priznám sa, že to som ešte nezažil. Striedavo som priťahoval raz jednu a raz druhú udicu (v dohľade nebol nik kto by mi pomohol) až dovtedy, keď som nemohol pohnúť ani s jednou. Mal som dojem, že sa obe udice zamotali navzájom, lebo keď som jednu potiahol, videl som ako sa na druhej udici napäl vlasec a to isté fungovalo aj opačne.
Vydržať sa oplatí
Nevedel som sa rozhodnúť, ktorú udicu obetovať, tak som obidve položil do vidličiek, uvoľnil brzdy a išiel po pomoc, pričom som v duchu prosil kapry, aby vydržali na háčikoch kým sa nevrátim. Spomínaný Lukáš šiel so mnou do člna a s oboma udicami sme sa pomaly dostali až tam, kde boli zaseknuté. Ľavá udica sa po silnejšom zapretí uvoľnila a tesne pod hladinou sa z nej vypla aj ryba, ktorú sme však nevideli, len sme odhadli, že musela byť celkom „slušná“, vzhľadom na odpor, ktorý kládla. Po uvoľnení ľavej udice sa súčasne uvoľnila aj pravá a už pri prvom pokuse pritiahnuť rybu k člnu bolo jasné, že to bude na whisky. Po niekoľkých pokusoch sa mi ju nakoniec šťastne podarilo dostať do podberáka a už vtedy som vedel, že vydržať sa oplatí.
Po opakovanom vážení na dvoch rôznych váhach a odrátaní vážiaceho saku čistá hmotnosť kapra bola 21,25 kg! Mal som obrovskú radosť nielen z toho, že mal viac ako 20 kg, ale aj z toho ako vyzeral. Nebol to síce môj nový osobák, ale ešte som nechytil takú peknú rybu a za takých okolností. Druhý zo spomínaných chalanov Mário mi urobil pár fotiek, pri ktorých fotení sa mi len veľmi pomaly odbúraval nahromadený adrenalín z krvi. Hneď po fotení som odídeným kamarátom poslal MMS tak, ako som im sľúbil. V euforickom stave som sa ani neviem ako pobalil a vydal sa na 370 km cestu domov; ešte nikdy mi neubehla tak rýchlo ako v ten deň.
Aby som nezabudol, môjho štyri roky očakávaného kapra som ulovil na 24 mm guľôčku Joint s pop-up 16 mm Joint - to všetko obalené vo fresh paste Joint od firmy Orthodox carp.
Konečne môžem otvoriť tú whisky.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
