Snáď nič v rybárskom svete modernej prívlače nerozdeľuje rybára od rybára, ako voľba správnej nástrahy. A u lovcov zubáčov to nie je iné. Koľko som ja už počul na túto tému polemík. Niekedy boli zmysluplné a dalo sa z nich hocičomu priučiť, inokedy nestáli ani za "psí štek".
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚL 2015
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Teraz však nemám na mysli to, či sme zvolili na lov „top“ vobler, gumu, smáčika a snáď výber „naj“ druhu mŕtvej rybky. Chcel by som sa zamerať na inú, nie menej podstatnú stránku výberu nástrah. Fenomén, ktorý je rybármi mnohokrát preceňovaný, ale veľakrát aj zatracovaný, alebo úplne nevýznamný. Tým večným semienkom sváru, je farba nástrahy. Jeden prisahá na fluožltú, jeden na bielu, ďalší na červenú, fialovú… Aj ja mám svoje obľúbené farby na zubáče, ale je tiež pravdou, že na ich účinnosť kladiem dôraz už len občas, a hlavne vtedy, keď sú pre to vhodné podmienky. Toho sparného letného dňa cca pred 7 rokmi sa hnala búrka. Bol presne ten čas, keď by zubáčia svorka mala teoreticky už každú chvíľu opustiť svoj brloh a vydať sa na lov. Bol presne ten čas, keď aj ja som mal azda jedinečnú možnosť overiť si na svojom top mieste skutočnosť, ktorú som už dlhú dobu odkladal. Teda to, či farba nástrahy má u zubáčov skutočne nejaký podstatný vplyv na ich branie, alebo je skôr pravdou to, že keď bezhlavo lovia, tak im je úplne jedno čo zoberú.
Do hodiny je tu búrka ako hrom
Za prvú polhodinu som dostal iba jeden klepanec, ale na lepšie časy sa už začínalo blýskať. A to doslova. Obloha zatemnená a prvé jazyky bleskov začali v diaľke olizovať zem. V tele som začal pociťovať to divné mrazenie, náboj elektriny, vzrušený z pocitu, že to každú chvíľu už predsa musí prísť. Tento flek je predsa tutovka.
Experiment mohol začať
Na lavici v loďke som si pred seba pripravil viac ako desiatku rôznych farieb gumičiek, ktorých účinnosť som chcel porovnať a len dúfal, že budem mať to šťastie z tej škály kombinácií a farieb niečo odvodiť. Keď už nič iné, tak aspoň to, že moje „super osvedčené farby“ fungujú vždy a všade. Chytal som na hĺbke okolo 5 m a voda bola aj cez letné obdobie veľmi čistá až priezračná, s viditeľnosťou cca 2 m pod hladinu. Preto som na úvod vynechal fluo farby a zvolil pravý opak. Prírodnú čierno‑bielu kombináciu – lastovičku v priehľadnej podobe s jemnými flitrami.
Konečne
Prvá rana do gumy odštartovala koncert zubáčov. Presne ten, v ktorý som dúfal. Vždy sedem hodov do rovnakých miest a mením farbu. Išlo to ako po masle. Behom polhodiny som z vody vytiahol 24 zubáčov a postupne vymenil všetky nachystané gumy. Tie úspešné som dával napravo lavice, tie neúspešné na opačnú stranu. Do stredu potom tie, na ktoré záber bol, ale napríklad len jeden či dva.
Zubáčové besnenie neustávalo. Snažil som sa gumy vystriedať minimálne dvakrát dokola a zapamätať si z ich úspešnosti čo najviac. Teda predovšetkým to, koľko kopancov som na tú, či ktorú mal a ako intenzívny záber na tú či onú farbu bol. Dôležitým poznatkom bolo aj to, či pri ťahaní bolo na tú či onú farbu viac záberov naraz, keď dravec nedobral, alebo spadol. Zubáče neboli toho večera nijako veľké, tak do 65 cm, ale veľkosť nebola podstatou.
A výsledok?
Trochu som to vzhľadom na stav vody predpokladal. Jednoznačne zvíťazili prírodné farby. Priehľadné s červenými flitrami, medová a modrobiela. Ako super TOP farbu dňa som označil farbu Hrebenačka. Tá dokázala pri ťahaní dostať aj niekoľko kopancov po sebe a keď z nej jeden zubáč spadol, doberali ju hneď ďalšie a ďalšie, ako by mi sami chceli vliezť do loďky.
Stredný stupeň účinnosti preukázala inokedy veľmi úspešná priehľadná zelená farba s flitrami a čiernym chrbtom a tiež krémovo‑biela. Takmer bez kontaktu zostali fluozelená, sýto oranžová a fialová. V tú chvíľu som teda bol jednoznačne presvedčený, že zubáče aj v prípade silného opojenia z lovu svoju korisť rozlišujú a farba nástrahy tak hrá v úspešnosti lovca zubáčov veľkú úlohu. Moja dôvera v obľúbené prírodné farby tak len vzrástla a, naopak, niektoré trhom sprofanované farby som úplne zatratil a v podstate ich ďalej používal len okrajovo. Lenže o ďalších 5 rokov, keď som zubáče začal loviť aj na iných vodách, to bolo všetko inak. Skoro práve naopak. Začal som sa prikláňať k názoru, že ďaleko podstatnejšie pre útok zubáča, je predovšetkým správne vyladený chod a technika vedenia našej nástrahy, ako zvolená farba.
Kde je pravda?
Určiť aspoň s trochou istoty, či zubáčom na farbe nástrahy záleží alebo nie, predpokladá v podstate vykonať riadny vedecký výskum. Predovšetkým odvodiť spektrum farieb meniacich sa s hĺbkou vody v závislosti od prieniku svetla a porovnať ich s citlivosťou a zložením zubáčovho oka. Teda či zubáčovo oko vníma vo vode farby nástrahy tak, ako napríklad to ľudské. Na to jednoducho nemáme čas, ani technické možnosti. Nezostáva teda, ako si niečo prečítať, naštudovať a z výťahu poznatkov ichtyológie a z našich vlastných skúseností skúsiť potom niečo odvodiť. Len tak budeme mať bližšie k poznaniu či má, alebo nemá farba nástrahy vplyv na dravca s „veľkým okom“.
Zubáčovo oko
Hlavnú úlohu vo videní zubáča a rozlišovaní farieb hrá predovšetkým sietnica a receptory citlivé na svetlo s bunkami, čo sú čapíky a tyčinky. Pomocou čapíkov rozlišuje ryba farby. Na rozdiel od človeka nemá 3 druhy čapíkov, ale iba dva. Tie sú však mimoriadne veľké. Väčšina ich zobrazuje farbu žltú, oranžovú a zelenú. Tým je do určitej miery síce limitovaná jeho možnosť detailne vnímať spektrum farieb, ale na druhej strane guanínová vrstva prekrývajúca vnútro očnej buľvy zvyšuje intenzitu dopadajúceho svetla do oka, až 2x. Takže teoreticky je zubáč schopný vidieť farby veľmi citlivo aj v podmienkach, keď ľudské oko a oči iných rýb nevidia už vôbec.
Hĺbka vody
Je zrejmé, že svetlo prenikajúce do vody s narastajúcou hĺbkou svoju svetelnú energiu stráca. Každá farba má určitú vlnovú dĺžku, ktorá sa v závislosti od hĺbky vody mení. Farby s narastajúcou hĺbkou prestávajú byť vidieť tak, ako ich vníma ľudské oko pri hladine. Teplé farby (červená, oranžová…) už po pár metroch blednú a šednú a najdlhšie zostávajú vidieť fluo‑žltá, modrá a fialová (až do 20 a viac m hĺbky vody).
Čistota vody
Viditeľnosť jednotlivých farieb je priamo závislá od množstva nečistôt vo vode. Je teda zrejmé, že iba vo veľmi čistej až priezračnej vode môžeme hovoriť o zachovaní farebného spektra našich nástrah pre lov dravca a svoj úsudok o vplyve farby musíme s vodným zákalom silne korigovať. Napríklad, len fluofarby, biela, modrá si aj v zakalenej vode ponechajú časť svojej farebnej podstaty (aj keď aj tak značne vyblednú), ale niektoré budú pre zubáče pravdepodobne vnímané už iba ako sivé alebo čierne.
Teória a prax
Čistá voda a jeseň
Zubáč v čistej vode dokáže rozlíšiť detaily našich nástrah i vo väčšej hĺbke. Zvlášť vo dne, za slnečného svitu veľmi dobre rozlíši umelú imitáciu od prirodzenej koristi. Aj z tohto dôvodu teda na hlbokých a čistých priehradách a jazerách aktivita zubáčov a počet záberov vo dne ustáva. Úspešnejší budeme pravdepodobne pri menšej intenzite svetla za svitania, súmraku a na rozhraní dňa a noci. Pred búrkou, keď sa obloha aj za bieleho dňa sfarbí do čierna a všetko okolo potemnie. Domnievam sa, že v tej chvíli by sme mali byť úspešní predovšetkým s použitím napodobenín prírodných vzorov nástrah. Farebných variácií s prevažujúcou farbou jemne zelenej, medovej, bielej, čierno žltej, a priehľadnej modrej.
Tieto prirodzené farby nástrah, by mali fungovať aj v jesennom období a v zime, keď sa zubáče sťahujú do väčších hĺbok. V túto dobu je podľa môjho názoru síce najlepšia vláčená mŕtva rybka, ktorá, okrem prirodzených perleťových šupín, dodá aj pach, ale nesklamú ani farby ako je strieborná, modrá, biela, perleťová a fialová. Občas však napodiv aj agresiu vyvolávajúca fluozelená.Ak v toto období narazíme na dravca ešte v plytšej vode, do hĺbky cca 4 m, kam odchádzajú spolu s ostriežmi loviť zhluknutý poter, osvedčila sa mi čierno‑bielo krémová, priehľadná s červenými flitrami, farba hrebenačky, motor oil a priehľadná zelená s čiernym chrbtom.
Zakalená voda a leto
Vo vode plnej nečistôt, bahnitého kalu po búrke a siníc, zubáč vidí vďaka stavbe svojho oka ďaleko lepšie, než si myslíme. Nedokáže síce už rozoznávať detaily nástrah, ale vďaka zvýraznenému efektu zvyškov svetla, ktorý stále vodou prechádza, je celkom s istotou schopný určiť obrys pohybujúcej sa koristi. Zvlášť potom, ak použijeme nástrahu vo výraznej farbe, ktorej vlnová dĺžka preniká maximálne hlboko. Zábery potom môžu prichádzať počas celého dňa a to aj za priameho slnečného svitu.
Odhadujem, že do hĺbky cca 3 m by sme mali byť úspešní aj so žltou, oranžovou (mrkva) a zelenou, v hĺbkach od 5 do 7 m je vhodné už použiť fluofarby, čisto bielu a rôzne kombinácie modrej. Zubáč nebude síce tieto farby vnímať presne tak, ako ich vidíme my pri hladine, ale ich vyblednutú formu je schopný aj v silnom zákale pravdepodobne zaregistrovať. V hĺbke nad 10 m už pravdepodobne nie je vidieť pri silnom zákale vôbec nič (otázkou je tu aj kyslík) a ak nám zubáč predsa len v tejto hĺbke zaberie, tak sa bude pri ataku akiste ďaleko viac riadiť vibráciami nástrahy a postrannou čiarou, než zrakom.
A jedna rada na záver
Je zrejmé, že na každej vode môže z rozličných dôvodov fungovať o trochu viac tá, či oná farba nástrahy. S tým polemizovať nemienim, pretože je jasné, že ju potom používajú skoro všetci a boja sa experimentovať. Už z tohto dôvodu berte, prosím, toto odporúčanie iba ako moje rady, nie ako jednoznačný návod na voľbu farby nástrahy.
Ak chcete dostať od zubáča záber, musíte svojej nástrahe, nech už ste zvolili akúkoľvek farbu, naozaj veriť. Chaotické menenie farieb počas lovu bez rozmyslu, väčšinou znamená len to, že vám zubáč tam niekde dole pod vami prepláva „medzi prstami“. A to doslova.
Znižujúca sa intenzita svetla má do výberu farieb na zubáča iste tiež čo povedať.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
