DOMOV Magazín JÚL 2015 Návrat do Afriky

Návrat do Afriky

„Váš let do Casablanky je zrušený.“ Túto informáciu dostávame od mladej dámy pri priehradke, kde sme sa už chystali odovzdať kufre a plní eufórie a očakávaní odletieť smer Casablanca s prestupom v Paríži. Krútime hlavami a zisťujeme čo sa vlastne deje. Francúzski piloti sa rozhodli štrajkovať, a tak linka Paríž – Casablanca jednoducho nepoletí.

Ivan Fabian 25.06.2015 (7/2015)

info

Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.

Okamžite začíname riešiť situáciu a v Air France po dlhšom rozhovore a vykomunikovaní si nášho problému nám ponúkajú náhradný let s prestupom v Zürichu. Tu však máme len hodinu na prestup, snáď to stihneme. Súhlasíme, vlastne čo iné nám zostávalo ak sme sa chceli dostať po roku opäť k brehom nádherného jazera položeného v africkom pohorí Atlas, ktoré nesie skvostný názov Bin El Ouidane.

Majova ikernačka tesne pred trením.

Zdvorilostné frázy výrazne absentujú

Ranný let sa razom mení na poobedný, miesto Paríža smer Zürich a potom snáď ak stihneme, smer vytúžená Casablanca. Toto nám však náladu nemôže pokaziť. Viedenské letisko nás na oplátku následne hostí chutným obedom, k tomu sladký dezert a už stojíme na odbavenie pri priehradke, nad ktorou sa týči nápis nášho prvého cieľa. Ak sme si mysleli, že predsa Švajčiari musia byť presní ako hodinky, tak sme sa mýlili. Naša linka mešká a my dúfame, že stihneme následnú leteckú linku do nášho druhého cieľa. V Zürichu sme veľmi rýchlo zistili, že toto letisko je o niečo väčšie ako to v Bratislave, a tak rýchlym tempom sa presúvame z jednej časti do druhej k nástupu na našu druhú časť letu. Polhodinový presun nám dáva zabrať a upotení prichádzame k miestu, kde sme mali nastúpiť na ďalšie pokračovanie našej cesty. Priehradka je však prázdna, len rozčuľujúci miestny mladý muž, ktorý má rovnaký záujem odletieť čo najskôr smer Casablanca, emotívne máva letenkou a vyžaduje si niekoho z personálu, aby ho prišiel vybaviť a pustiť do lietadla. Anglicky komunikuje s personálom a zdvorilostné frázy v tomto rozhovore výrazne absentujú.
Na naše prekvapenie, a rovnako aj rozčuľujúceho pána, nám nikto nevedel povedať či lietadlo už odletelo, alebo ešte stále je na letisku. Z vedľajšej priehradky nás informujú o už pravdepodobnom odlete a nám nezostáva nič iné, ako sa opäť obrátiť na spoločnosť, ktorá zabezpečuje náš let. Zmierení s touto situáciou ideme sa pokúsiť vyriešiť náš problém. Zrazu sa objavuje dáma v uniforme a my chceme od nej počuť miesto kde nám môžu ponúknuť náhradný let. Neveríme vlastným ušiam, keď nám oznamuje, že naše lietadlo mešká a ona je tá kompetentná osoba, ktorá ide k priehradke pre odbavenie cestujúcich smer Casablaca.

Jedna z rýb, ktoré tu boli najčastejšie zastúpené.

Nič iné nám nezostáva…

Prichádza obrovská úľava a nálada z bodu mrazu razom vytryskuje do výrazne plusových teplôt. To, že lietadlo mešká ďalšiu hodinu, nám už akosi nevadí a trpezlivo čakáme na odlet. Ešte stíhame odoslať informáciu o našom meškaní majiteľovi kempu, aby šofér na letisku zbytočne nepanikáril. Casablanca nás víta zahalená tmou a my unavení vstupujeme konečne na africký kontinent. Na výstupe pohľadmi hľadáme šoféra, ktorý nás má odviesť do hotela neďaleko jazera. Nenachádzame žiadneho pána, ktorý by mal držať tabuľku s nápisom Carpfishing Morocco. Snažíme sa telefonovať, ale buď telefóny sú vypnuté, alebo nikto ich nezdvíha. Ani sa nečudujem, veď bola noc. Pred letiskom sa snažíme riešiť našu situáciu, nič iné nám nezostáva, len trpezlivo čakať. Maja pritlačila príroda, a tak si šiel odskočiť na letiskovú toaletu. A čuduj sa svete, prichádza aj s našim šoférom, ktorý držal vytrvalo tabuľku so spomínaným nápisom, avšak pri inom termináli. Skvelé, nakladáme a opäť v dobrej nálade vyrážame na štvorhodinovú cestu, smer hotel. Naše unavené telá razom upadajú do prerušovaného spánku. Miestne cesty nepatria práve medzi tie najkvalitnejšie, a ak sa pridá k tomu štýl jazdy, ktorý je v arabskom svete bežný, tak je vôbec zázrak, že sme dokázali zavrieť oči. V pohorí Atlas nás víta hustá hmla. Vpravo od nás je obrovská niekoľko desiatok hlboká priekopa a náš šofér sa precízne drží bielej stredovej čiary. Lenže tá nejde krajom ľavej strany nášho vozidla, ale presne jeho stredom. Dúfam, že vodič vie čo robí na tejto úzkej ceste, ale aj tak moje telo je ako na ihlách. Radšej si prehodím cez hlavu kapucňu mojej mikiny a verím, že nás šťastlivo dovezie do vytúženého cieľa.

Nakoniec pristávame na ostrove

Hmla mizne a pred nami sa ukazujú svetlá dedinky, v ktorej sa nachádza náš hotel. Tak oficiálne nazývajú ubytovanie na úrovni našej robotníckej ubytovne. Vzhľadom na to, že sme nešli do ničoho neznámeho, nás tento fakt neprekvapuje a už sa všetci vidíme čo najrýchlejšie v posteli. Po nočnej hmle nás ráno víta oblohou bez mrakov plné slnka. Ranná sprcha, raňajky a presun k jazeru. Od nášho sprievodcu dostávame informáciu o vysokom stave vody na jazere. Len pre zaujímavosť, na mieste, kde sme chytali v predchádzajúcom roku bolo 10 m vody. Toto 4 000 ha jazero razom bolo iné a my sa rozhodujeme pre oblasť v blízkosti prítoku, kde predpokladáme, že by kapry mohli byť vytiahnuté do teplejšej vody.
Nakladáme veci na veľký prepravný pontón a nechávame sa odviezť tam, kde by sme mali chytať. Nakoniec pristávame na ostrove, ktorý si okamžite získal našu rybársku dušu. Hlavne nás o tom presvedčili ukazujúce sa ryby, že toto by mohlo byť to pravé miesto, kde by sme mohli stráviť nasledujúcich 10 dní. Padlo konečné rozhodnutie, a už nám naši arabskí priatelia stavajú náš mini kemp pozostávajúci zo stanov a plátnových tienidiel proti slnku. Počasie je úžasné a my si užívame po zime prvé skutočne teplé lúče slnka. Vzhľadom na to, že sme na ostrove, máme dostatočnú možnosť rozmiestnenia našich udíc na vodnej ploche. Tá nám ponúka rôzne hĺbky od 2 až do 20 m. V nich rozmiestňujeme udice a budeme hľadať hĺbky, v ktorých sú ryby ešte ochotné kŕmiť sa. Na jednej strane ostrova je prieplav, kde je predpoklad cesty pri migrácii rýb, druhá strana ponúka hranu z 11 na 7 m a ďalšia časť zaujímavé miesta pri protiľahlom brehu.

Uvidíme, čo a kde zaberie ako prvé

Ak by nám to bolo málo, tak asi 200 m od ostrova máme možnosť chytať vo väčších hĺbkach, kde však pohyb rýb zatiaľ nevidíme. Vyberám si miesto s hranou a svoje udice umiestňujem na hranu do 11 m hĺbky, druhú na vrch hrany a tretiu skúšam v hĺbke 15 m, kde som našiel menšiu vyvýšeninu. Vzhľadom na to, že sa chytá na tri udice, tak voľba nástrah je jasná: 5 zrniek kukurice, kukurica v kombinácii so žltou Pop Up bez príchute a samotná žltá ananásová Pop Up. Uvidíme, čo a kde zaberie ako prvé. Slnko nádherne svieti a ani som si neuvedomil v tom zápale, že by bolo nutné sa niečím natrieť. Razom mám ruky a tvár červenú ako rak, a tak rýchlo vyťahujem krémy a snažím sa zachrániť ešte čo sa dá. Prvý záber prichádza ešte v podvečer, čo naznačuje, že by ryby mohli byť pri chuti. Voda má 17 °C, a ak takéto teplo bude počas nasledujúcich dní, môžeme sa dočkať, že kapry si to budú smerovať do plytších oblastí a pripravovať sa na trenie. Nejaké zásadné informácie o úlovkoch na jazere nemáme, a tak sme zvedaví, čo sa bude diať. Majo má svoje udice vyvezené v prieplave a bude sa snažiť odchytávať všetko, čo ním bude prechádzať. Večer rýchlo varíme ešte plný hrniec kukurice a čakáme, čo bude nasledovať. Ryby ako keby vedeli, že sa potrebujeme vyspať po náročnej ceste, nás nechávajú na pokoji. Prvý záber prichádza až ráno a opäť z miesta pod hranou zakŕmenom len hrsťou kukurice. Rovnako záber má aj Majo z prieplavu.

Tak toto mi fungovalo najlepšie, ryby tu jednoducho majú rady žltú a oranžovú farbu.

Do tohto skalnatého terénu je Granity skutočne excelentnou spletanou šnúrkou.

Veríme, že ryba bude spolupracovať

Plato, ktoré sa nachádza nad hranou, zostáva hluché, no na začiatok som tam dal väčšie množstvo krmiva tak verím, že ryby sa tam natiahnu. Okolo obeda prichádza personál z kempu, a vykonáva každodenný rituál. Výmena batérií k elektromotorom, doplnenie stravy, nápojov a, samozrejme, teplý obed. Servis skutočne na úrovni, no nás zaujímalo, kde sa chytajú ryby. Na jazere je momentálne šesť dvojíc rybárov, a tak nás zaujíma ako to vyzerá s rybami. Nikde sa žiadne zázraky nedejú a rýb sa chytá pomenej. Predchádzajúce počasie bolo údajne veľmi chladné a práve teraz sa oteplilo. Pochopiteľne, v prípade, že by naše úlovky boli slabé, chceme mať záložnú alternatívu a presunúť sa inam. Nám sa však na ostrove veľmi páči a my veríme, že ryba bude spolupracovať.
To sa aj začína diať a záberov postupne pribúda. Majo z prieplavu chytá pekné veľké ryby, za zmienku určite stojí nádherná ikernačka tesne pred výterom, a ja sa vytešujem na tieto pomery s menšími rybami – okolo 10 kg. Ich sila ma však dostáva a nie je nič krajšie ako zdolávať bojovnú rybu z člna za krásneho slnečného počasia, keď sa ani lístok na strome nepohne. Užívam si to a je mi skutočne jedno, že ryby nedosahujú väčšie rozmery. Po zime som hladný po záberoch a rybách, tak tomu prispôsobujem aj lov. Neskôr však tento problém začínam riešiť, veď by sa patrilo pokúsiť sa chytiť aj nejakú tú väčšiu rybu. V hlbokej vode som nedostal ani jeden záber, a tak sa rozhodujem pre ešte masívnejšie vnadenie, s tým, že budem chytať so všetkými troma udicami po krajoch, avšak s rozdielnymi nástrahami. Nechávam si priviesť od miestnych servismanov ich špeciálne kukuričné boilies z kukuričného šrotu silne slanej chuti a ďalšie vrecia s kukuricou.

Koniec výpravy sa blížil a ja som začal chytať väčšie ryby.

Super, zmena funguje

Masívne vnadím veľké plato, ktoré mám na vrchu hrany a po jeho stranách kladiem svoje udice. S koncovými udicami vôbec nešpekulujem, mäkká, tenká a pevná Granity 35 lb a háčik SB1 veľ. č. 8 je môj favorit v miestnych podmienkach a táto montáž mi dokonale funguje (počas celej výpravy som na ňu nestratil ani jednu rybu).
Prvá ryba pri novej taktike nenechala na seba dlho čakať a ja zdolávam na plavačku ananás 10 cm nad dnom prvú väčšiu rybu. Super, zmena funguje. Teším sa, s kŕmením neprestávam a po každej rybe masívne dokrmujem. Rýb pribúda a ich hmotnosť sa zväčšuje. Skutočne nemá význam opisovať jednotlivé dni, bol by to stereotyp, vyviezli, nakŕmili, zdolali, odfotili, pustili a to nie je fakt cieľom tohto môjho článku. Čo mi však najviac funguje, je panáčik s miestnou kukuričnou guľôčkou v kombinácii s Pop Up bez arómy, alebo s ananásovou príchuťou. Rovnako sa darí aj Majovi, a tak záver sa nesie skôr v znamení väčších rýb. Medzitým vidíme zvýšený pohyb menších kaprov v trávach pri protiľahlom brehu, a tak čoskoro tu pravdepodobne prebehne výter. Desať dní ubehol ako voda a čas odletu sa nám blíži v momente, keď by určite stálo za to ešte zostať, počkať si na väčšiu rybu, ktorá sem, s určitosťou z jazera vytiahne pre zabezpečenie si svojho potomstva. Nevadí, slnečné dni s viac ako 100 ulovenými rybami určite stáli za to. Balíme, nakladáme veci na pontón a odchádzame do základného tábora. Odtiaľ presun autom do hotela, sprcha, skvelá tradičná marocká večera, kuskus s jahňacinou a varenou zeleninou, a ďalší presun na letisko. Nočná cesta domov už prebehla hladko, a tak návrat na Slovensko sa niesol v znamení dobrej nálady a spokojnosti. Čo dodať na záver? Rybačka na Bin El Ouidane je vždy zážitkom. Nádherné, obrovské jazero v scenérii pohoria Atlas každého milovníka prírody očarí. Čistá, priezračná voda a atmosféra ešte stále divokej prírody je to, prečo sa rád do Maroka k jazeru Bin El Ouidane vrátim.

Nádherný miestny riadkáč, lysce sú tu skutočným klenotom.