Nadryby, či nadľudia? Príhovor redaktora Andyho.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2015
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Nadryby, či nadľudia?
Minule som na jednom z českých portálov zazrel diskusiu o tom, prečo je kapor vyzdvihovaný nad iné druhy rýb, prečo sa vo väčšej miere nasádza, prečo sú niektorí lovci takí hákliví na to, ako sa s kaprom manipuluje, prečo je privlastnenie si kapra odsúdeniahodný čin a podobne. A že niektorí rybári si radšej vezmú peknú mrenu, ktorá je rovnako stará ako kapor, ktorého pred chvíľou pustil. Sú to dva extrémy, ktorým nerozumiem. Na jednej strane je to „zbožšťovanie“ kapra, ktorému niektorí „pacienti“ sypú do vody drahšie pokrmy ako svojej vlastnej rodine, na fotografiách mažú pozadie, aby ho náhodou niekto iný neulovil a nevypozeral mu farbu (toto trochu chápem vzhľadom na druhý extrém). Tým je neuhasiteľný smäd po mäse. Je jedno, či ho zje on, alebo niekto iný. Kamarát, žena, doktor, krčmár. Skrátka tú rybu mu treba! Aj druhú, aj tretiu, aj stú! A väčšinou sú to práve títo vyžierači, ktorí prví hromžia, že nie sú ryby, čo je to za hospodára, predseda, premiéra, prezidenta, pána Boha...
Ale chcel som vlastne o inom. Kapor je vnímaný ako „naša“ ryba, väčšina rybárov sú kaprári, OK. Ale čo taký lipeň? Veď je to jeden z našich najpôvodnejších druhov, jedna z najkrajších rýb. Slovenský rybársky zväz ho má v logu! Uvedomil si to vôbec niekto? Keď sa začala kaprová sezóna, v televízii sme mohli opäť vidieť reportáže, ujov v maskáčoch a s teleskopkami, s lačným výrazom v tvári. Po lipňovi a začiatku sezóny jeho lovu ani pes neštekol. Je smutné, že o náš „národný poklad“ sa takmer nikto nestará, zdá sa, že nikoho ani nezaujíma. Veď je to len ryba. A ešte lipeň, veď nemá ani 10 kíl, na fotke vyzerá byť vždy malý.
Ostal som mierne zaskočený, keď som na webovej stránke jednej miestnej organizácie videl pozvánky na brigády. Všetky sa týkali vodnej nádrže, ktorá je jediným kaprovým revírom organizácie! Je to nádherný horský kraj, preteká tam jedna z najlepších lipňových riek, sú tam, samozrejme, aj pstruhové revíry. A pozývajú na brigády okolo vodnej nádrže. Neviem, možno majú nejakú svoju dohodu a schádzajú sa pri brehoch riek každý týždeň. To už však na webe nie je a veci neznalý je potom zaskočený tým, že sa zase staráme iba o kapra a blaho kaprárov.
Áno, je ich najviac, veď tomu prispôsobujeme aj skladbu nášho časopisu. Ale prečo to robíme takto? Prečo je kapor vnímaný ako to „naj“, čo sa v našich vodách uloví? Koľkí z vás, kaprári, ulovili napríklad krásnu čerebľu, opatrného potočáka, silnú mrenu, alebo neúnavnú podustvu? Nemôžeme sa nazývať plnohodnotnými rybármi, keď svoj záujem obmedzíme na lov jednej ryby, iba tú budeme nasádzať do našich vodných nádrží a hádať sa do krvi, že iba tento jediný spôsob lovu tejto jedinej ryby je ten správny.
Bohužiaľ, poznám zopár takýchto rybárov, ktorí s pohŕdaním pozerajú na nás, ostatných. Niektorí to dokonca berú ako prestíž, možnosť popri autách, „reťázkach a hodzinkách“ ukázať aj svoje drahé vybavenie...
PrihlásenieRegistrácia 
